Európsky pilier sociálnych práv – misia zlyhala

Poslanec Ľuboš Bláha komentuje otázku Evropského pilíře sociálních práv, který ukazuje na to, že EU pokračuje v neoliberální politice navzdory jejím důsledkům.

Ľavičiari v Európe dlhé mesiace čakali na to, kedy konečne komisia predloží tzv. Európsky pilier sociálnych práv. Konečne sa mala posilniť sociálna dimenzia EÚ. Konečne sa mal naštrbiť neoliberálny model EÚ, ktorý dnes ničí Európu. Konečne sa mala začať cesta k sociálnej Európe.

Byla jednou jedna komise

Výsledok? Európska komisia predložila všeobecný blábol, ktorého kľúčovým slovom je slovo „primerane“. Všetky sociálne práva treba občanom zabezpečiť „primerane“. Mzdy – primerané. Dávky – primerané. Dôchodky – primerané. Ochrana práce – primeraná. Výpovedná lehota – primeraná. Minimálna mzda – primeraná. A tak ďalej. Všetko má byť primerané. Pod toto slovo viete zmestiť Margaret Thatcherovú aj Huga Cháveza. Fantastické. Gratulujem komisii k tomuto sociálnemu prelomu. Nič „primeranejšie“ som v živote nevidel. S výnimkou filmovej scény, keď Werich s Burianom piekli lievance… Ale bez irónie: komisia, zdá sa, prepásla ďalšiu šancu priblížiť sa ľuďom.

Stačí si len pripomenúť, že všetky predošlé charty EÚ, či už Sociálna charta z 1989 alebo Charta základných práv z 2000, hovorili o sociálnych právach konkrétnejšie a ambicióznejšie. Otvorene sa napríklad hovorilo o spolurozhodovaní zamestnancoch na riadení podnikov. V Európskom pilieri sociálnych práv sa odrazu hovorí už iba o práve zamestnancov byť včas informovaný, keď sa chystá hromadné prepúšťanie, či keď sa chystajú iní životne dôležité zmeny. Nič viac. Skrátka, EÚ ustupuje ešte aj z tých sociálnych princípov, ktoré doteraz presadzovala. Chce byť ešte neoliberálnejšia ako je doteraz.

Pravičiari vládnu Európe

Európsky pilier sociálnych práv je v tejto podobe obrovským sklamaním. Ak sa nenaplní konkrétnymi opatreniami, ktoré budú skutočne sociálne, potom je to výsmech Európe. Žiaľ, podobný vývoj sa dal od začiatku očakávať aj vzhľadom na charakter Junckerovej komisie. Ide o stredopravý kabinet, v ktorom ľudovci tolerujú Európsky pilier sociálnych práv iba ako nechcené dieťa, ktoré vzniklo na tlak socialistov.

Medzitým socialisti vypovedali koalíciu s ľudovcami v Európskom parlamente a EÚ dnes ovláda pravicová väčšina. Doplatil na to aj Európsky pilier sociálnych práv. Niežeby sa dalo očakávať, že európski socialisti vybojujú niečo radikálnejšie, napokon, najnovšie priority postmoderných západných sociálnych demokratov v podobe rovnosti príležitostí, vzdelania a genderovej rovnosti sa v pilieri nachádzajú na prvých miestach… Dúhová vlajočka môže spokojne viať nad Bruselom aj naďalej, akurát červená vlajka ostala na pol žrde. Pravda, ak by pilier netvorili pravičiari, ale socialisti, možno by sa aspoň neustupovalo v tom, čo doteraz v EÚ patrilo medzi základné sociálne princípy, vrátane aspoň skromnejších foriem ekonomickej demokracie.

Kto ešte verí v sociálnu Európu?

Zásadný problém, ktorému čelí EÚ, je rastúca nespokojnosť chudobných robotníkov, upadajúcej nižšej strednej triedy, frustrovanej mládeže či dlhodobo nezamestnaných. Mnohí z nich už stratili vieru v Európu a volia euroskeptikov. Stále sú však takí, ktorí veria, že Európa sa môže zmeniť – že môže byť sociálnejšia. Že môže byť aj o sociálnych právach obyčajných pracujúcich ľudí a nielen o voľnom trhu, bankách, korporáciách, vyššej strednej triede a menšinových právach. Európsky pilier mohol byť signálom, že Európska únia môže byť iná. Namiesto toho však úradníci v Bruseli vytvorili slohové cvičenie v typickom eurožargóne, ktorý v európskom pilieri nadobúda skoro až groteskné formulácie. Politické zadanie bolo jasné: pilier mal dať neoliberálnej Európe aspoň trochu sympatickejšiu sociálnu masku. Šialené je, že bruselským technokratom sa už nedarí ani len predstierať, že sa hráme na sociálnu Európu. Už ani tie bláboly o sociálnej Európe nie sú to, čo bývali.

Ortieľ je jasný: takéto zlyhania posilnia iba extrémistov, iba euroskeptikov, iba všetkých tých, čo prestávajú veriť, že EÚ dokáže fungovať aj na iných ako neoliberálnych princípoch. Pre všetkých tých ľavičiarov, ktorí chcú ľuďom dokázať, že Európa sa môže zmeniť, je to úder pod pás. Pravičiari si sprivatizovali Európu a toto je výsledok. Namiesto sociálneho piliera európsky dom odrazu stojí na „stračej nôžke“. Ako v tej rozprávke. Rozdiel je len jediný: rozprávky väčšinou končia dobre. No EÚ môže kvôli takýmto „stračím nohám“ skončiť veľmi zle.

Dočetli jste jeden z našich článků? Nezapomínejte, prosíme, na dobrovolné předplatné, které je příspěvkem k další nezávislosti a na fungování !Argumentu a také investicí do jeho budoucnosti. Více o financování zdola se dozvíte zde.