SPD na dne: môže si za to sama!

Ľuboš Blaha píše o příčinách pro volební výprask německé sociální demokracie v nedělních volbách do Budestagu. Poučí se z nich?

Po nemeckých parlamentných voľbách sme sa mali možnosť v spravodajstve dočítať, aká bola reakcia sociálnej demokracie na historicky rekordný „prepadák“, aký vo voľbách utŕžila: „Martin Schulz priznal porážku SPD v parlamentných voľbách. Strana bude podľa neho v opozícii v Spolkovom sneme bojovať za svoje hodnoty – demokraciu, toleranciu a rešpekt.“ Tí, čo dúfali, že SPD sa po výprasku konečne spamätá, sa musia chytať za hlavu. Z tohto vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že líder SPD zjavne nepochopil ale vôbec nič. SPD sa prepadla preto, že kašle na pracujúcich a rieši malomeštiacke frázy. A on povie, že socialistické hodnoty, za ktoré bude SPD bojovať, sú demokracia, tolerancia a rešpekt. To ani nemôže byť pravda. A kto nie je za demokraciu a toleranciu? V demokratickom Nemecku! Kresťanskodemokratická CDU? Liberálna FDP? To chce Schulz ozaj zredukovať sociálnu demokraciu na liberálno-demokratické minimum, na ktorom sa zhodnú komplet všetky civilizované strany, vrátane najťažších neoliberálov? Ako sa chce odlíšiť od pravice?! Od konzervatívcov?! Od liberálov?!

Schulz akosi pozabudol, že nemecké voľby dopadli pre ľavicu katastrofálne nie preto, že by málo zdôrazňovala svoju lásku k liberálnym hodnotám, ale preto, že dlhodobo zabúda, že hlavná téma ľavice musí byť ekonomická spravodlivosť. Adresátom jej politiky musia byť pracujúci ľudia, nie liberálni mešťania! Ale zdá sa, že SPD takýto preplesk nestačí. O štyri roky chcú asi padnúť na 10 %. Keď nezačnú riešiť obavy chudobných a pracujúcich ľudí z globalizácie, kapitalizmu, amerikanizácie a imperiálnych vojen, tak dopadnú presne ako sociálni demokrati vo Weimarskej republike: dovtedy budú kašlať na robotníkov, až to hodí krajnej pravici aj ten posledný robotník. A tým demokracii, tolerancii a rešpektu fakt pomôžu… 

Úspech krajne-pravicovej AfD v nemeckých voľbách nie je náhodou. Sociálna demokracia bola varovaná. Opakovane. No nepoučila sa a namiesto sociálneho radikalizmu naďalej rozvíjala malomestský liberalizmus, z ktorého už nie je znechutená len robotnícka trieda – ale už aj stredné triedy. Značnú časť voličov získala AfD od bývalých voličov SPD a Die Linke. Dôvod je zrejmý. V mnohých európskych krajinách pracujúci ľudia cítia sklamanie zo sociálnej demokracie, ktorá prestala byť serióznou alternatívou neoliberálnemu kapitalizmu a pokiaľ vládne, jej politika je často na nerozoznanie od globalizačnej pravice. Pracujúci ľudia potrebujú ochrancu svojich záujmov, nie menšinových aktivistov. Udupáva ich globalizácia, strácajú sociálne istoty, vykašľali sa na nich bývalí spojenci. História sa opakuje a ľavičiari robia tie isté chyby ako v 30.rokoch, keď napríklad SPD v čase Veľkej hospodárskej krízy asistovala pri politike škrtania a namiesto riešenia sociálnej krízy tárala frázy o liberálnej demokracii.

Zlyhania západnej ľavice sú dnes možno ešte väčšie. Narážam na iracionálne riešenia, ktoré ponúkala západná ľavica pri riešení migračnej krízy v chorobne optimistickom očakávaní, že masy chudobných pracujúcich ľudí v Európe, ktorých niekoľko ostatných desaťročí gniavi globalizácia a neoliberálny kapitalizmus, budú bez reptania vítať milióny ekonomických migrantov z rozvojového sveta, akoby sa definitívne riešenie problémov globálneho kapitalizmu nachádzalo v kompletnom presťahovaní chudobného Juhu na bohatý Sever. Robotníci nepreukázali takú euforickú oddanosť univerzálnym abstraktným hodnotám sociálneho liberalizmu ako liberálni mestskí aktivisti a namiesto idealistických fráz očakávali systémové a realistické riešenia. Liberálna ľavica im však odkázala, že jej nie sú hodní, pretože ona nezastupuje reálnych pracujúcich ľudí z mäsa a kostí: ona zastupuje svoj vysnívaný knižný proletariát, ktorý je pripravený kedykoľvek bez váhania obetovať svoje záujmy pre kozmopolitné ideály liberálnych intelektuálov a menšinových aktivistov. Bez irónie možno dodať len toľko, že vzdávať sa podpory robotníkov v mene ideologickej čistoty a mravnej nadradenosti je tou najhlúpejšou odpoveďou na fašizáciu spoločnosti, akú si možno predstaviť. Je to cesta do pekla, ktorá namiesto riešení ponúka len povýšenecké pózy. A výsledky tejto detinskej politiky sa už aj dostavili: SPD má dnes 20 %. Kedysi mocná a hrdá strana. Gratulujem.

Nemecké voľby dopadli pre ľavicu veľmi zle, SPD padá, Die Linke stagnuje a mnohí klasickí ľavičiari už prestávajú dúfať, že sa západná ľavica ešte dokáže spamätať a vrátiť sa k svojej podstate. Vo Francúzsku milo prekvapil Melenchón, v Británii boduje Corbyn, v USA majú Sandersa… a v Nemecku? V Nemecku majú demokraciu, toleranciu, rešpekt a Martina Schulza.

Ilustrační obrázek: Autor – Olaf Kosinsky – Own work, CC BY-SA 3.0 de, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=61426459

Dočetli jste jeden z našich článků? Nezapomínejte, prosíme, na dobrovolné předplatné, které je příspěvkem k další nezávislosti a na fungování !Argumentu a také investicí do jeho budoucnosti. Více o financování zdola se dozvíte zde.