Nový prezident, resp. prezidentka

Slovenský politolog Peter Juza pro nás zhodnotil výsledky skončených prezidentských voleb na Slovensku.

V noci z 30. na 31. marca 2019 sa na Slovensku zmenil nielen zimný čas na letný, ale krajina sa aj, po druhom kole priamych volieb, dozvedela, kto bude od roku 1993 ďalším – piatym – prezidentom, resp. prezidentkou Slovenskej republiky.

Inak, Slovensko doteraz nemalo šťastie na prezidentov. Žiaden z nich nebol skutočným mysliteľom, štátnikom, či dokonca vizionárom, a to aspoň „masarykovského“ formátu.

Toho vraj nultého za svoju (ne)činnosť obesili.

Prvý sa viac venoval tomu, aby zachránil svojho syna pred trestnými dôsledkami jeho ekonomickej činnosti.

Druhý (už zvolený v priamych voľbách) sa naplno venoval cestovaniu, fotografovaniu, kutiu rýľov a ponúkaniu zvláštneho nápoja – drienkovice.

Tretí považoval za najdôležitejšie mať kvalitný TV prístroj vo svojej kancelárii, aby mohol, ako veľký športový fanúšik, sledovať to čo sa práve deje na ihriskách.

No a ten ostatný, ktorého zvolila kaviareň (a ktorého českí „lepšolidé“ považujú za svoj etalón), nedokázal ako štátnik vlastne vôbec nič. Samozrejme, ak nerátame podozrenia, že sa spolupodieľal na pozemkových čachroch pod Tatrami, alebo, že musí vysvetľovať svoje údajné daňové čachre a podivnosti. Namiesto neho celé obdobie de facto prezidentovala skupina nevolených poradcov ako prejav ultraliberálnej demokracie kaviarenského typu.

Bude mať šťastie aspoň tentoraz? Podľa zatiaľ neoficiálnych údajov sa poslednej marcovej noci Slovensko a svet sa dozvedel, že novým prezidentom Slovenskej republiky bude prezidentka – JUDr. Zuzana Čaputová, ktorá v druhom kole prezidentských volieb získala viac hlasov, než jej protikandidát JUDr. Maroš Šefčovič, PhD..

Přesné výsledky prezidenstkých voleb na Slovensku

Pôvodne nebola Z. Čaputová favoritkou volieb. Dokonca ju jej podporovatelia vyzývali, aby odstúpila v prospech iného obľúbenca kaviarne a slniečkárov – Róberta Mistríka (ktorý bol do tejto polohy inštalovaný ako zrkadlový obraz neúspešného českého prezidentského kandidáta Jiřího Drahoša). Titulovali ho ako významný vedec, aj keď svetová vedecká obec o ňom nepočula. A tiež budúci prezident. Lenže R. Mistrík, ktorý ešte 17.02. 2019 obviňoval Z. Čaputovú že nehrá fair play (tento problém si zjavne vezie do nového úradu) o týždeň urobil „štátnicky“ obrat o 1800 stupňov. Dobrovoľne odstúpil z predvolebného boja v prospech Z. Čaputovej. Mimochodom, kandidátka Z. Čaputová bola práve v ten deň v TV programe Show Jana Krausa, ktorý ju, na rozdiel od iných hostí ušetril ironických poznámok. Náhoda, alebo koordinovaná akcia liberálnej internacionály?

V zásade bol vo vzťahu k novej prezidentke použitý ten istý mechanizmus ako pri odchádzajúcom prezidentovi A. Kiskovi, keď ktosi (kto?) investoval do neznámeho človeka veľa a veľa peňazí a pomocou reklamnej kampane „vyrobil“ prezidenta zvolením v priamych voľbách. Z človeka bez filozofie, bez vízie, bez chápania širších medzinárodných súvislostí… vymodeloval – ako z hliny – prezidenta.

Aj keď to bežný človek tak nevníma, nemá dostatok informácií a možno ani chuť sa s tým zaoberať, ale toto isté sa stalo kandidátke okresného formátu Z. Čaputovej. Bolo rozhodnuté, že Z. Čaputová je lepší produkt. Toto rozhodnutie sa reklamným majstrom osvedčilo. Z. Čaputová sa stala najlepší reklamný produkt, najlepší tovar na masovú spotrebu a vyvolanie dočasného nadšenia a emócií.

Inak kandidátka Z. Čaputová sa počas predvolebnej kampane nijako špeciálne neprejavila. Rozprávala, že je za dobro a proti zlu. Bude to stačiť na prezidentovanie? Nie! Formula: „…voľte ma, ja som jedinou zárukou boja proti zlu…“, skoro stratí svoju éteričnosť a príde realita. Nakoniec, kto a čo je to zlo?

Počas TV debát, ktorých zúčastnila, negestikulovala, javila sa ako uzavretá a používala naučené frázy nabité floskulami (vnímam, priala by som si…).

Televízne debaty (časť ktorých Z. Čaputová zrušila) prezidentských kandidátov v období medzi prvým (16.03.2019) a druhým (30.03.2019) kolom bola v zásade vo všetkých médiách poznačená zámerne nízkou kvalitou moderátorov (či už verejnoprávnej RTVS, alebo súkromných slovenských TV staníc, z ktorých ale nie všetky vlastnia slovenské právnické, alebo fyzické osoby). Neprofesionalita a nepripravenosť moderátorov zúžila diskusiu na technické otázky. Inak kandidátke to zrejme vyhovovalo, pretože, ak niekto nie je mysliteľ, či vizionár…

Na margo predvolebnej prezidentskej kampane na Ukrajine (prvé kolo sa konalo 31.03.2019) jej prvý prezident Leonid Kravčuk odporúčal, aby voliči sledovali reakciu kandidátov na konkrétne otázky v diskusiách: „…môžu tliachať čo chcú, ale v reakcii na konkrétnu otázku týkajúcu sa konkrétneho problému a jeho riešenia možno vidieť, či varia z vody, a teda problému nerozumejú, nič o ňom nevedia…“

Napriek tomu, že Z. Čaputová väčšine tém nerozumela (teda „tliachala“), voličom to nevadilo. Uverili, že budú súčasťou boja proti akémusi zlu! Lenže, ako obyčajne, revolúcia požiera svoje deti! Celé divadlo o slušnosti a spravodlivosti je len obludný morálny gýč, samoúčelný prostriedok, ktorý sa odhodí hneď, ako poradcovia získajú reálnu moc.

Medzikolová kampaň sa viedla, najmä zásluhou Z. Čaputovej  v polohe „Kto nie je s nami, je proti nám“, čo sa prejavilo v sociálnych sieťach. Mladý extrémista, produkt ultraliberálnejindoktrinácie z gymnázia C.S. Lewisa v Bratislave (jeho riaditeľom je manžel podpredsedníčky Progresívneho Slovenska, ktoré Z. Čaputovú navrhlo ako kandidátku a ktorého podpredsedníčkou samotná Z. Čaputová donedávna bola), ktorý sa označil za priaznivca Z. Čaputovej, šokoval prísľubom na internete o likvidácii ľudí, ktorí si dovolili voliť iného kandidáta ako jeho obľúbenú slušnú a spravodlivú právničku a o ktorých si vedie zoznam. Našiel podporovateľov, ktorí sa vyjadrovali, že sa „…nestačí zlu postaviť vo voľbách, treba ho aj fyzicky likvidovať ako Pinochet v Chile…“

Kandidátka Z. Čaputová sa voči takýmto nerozvážnostiam na internete nevymedzila – a to bude jeden z jej problémov do budúcnosti. Namiesto utlmenia rozporov v spoločnosti, vzniknú nové a hlbšie deliace línie. Nakoniec volebná účasť v II. kole 41,8% – historicky najnižšie percento účasti v druhom kole v dejinách priamej voľby prezidenta na Slovensku – dáva pôvod k predpokladu, že voliči budú pasívni pri nadchádzajúcich eurovoľbách a pri slovenských parlamentných voľbách sa budú zasadzovať o zmenu. Tentoraz o naozajstnú s príklonom k jednoduchším a tvrdším riešeniam.

Dôležité pri vnímaní prezidentských volieb na Slovensku je poznanie, že ľavica v nich prehrala. A to prehrala na celej čiare! Ak chce slovenská ľavica prežiť, musí sa z tohto poučiť a novo definovať, čo chce vlastne predstavovať. Ak má niekto pocit, že M. Šefčovič, ako kandidát, ktorého vykreoval SMER bol predstaviteľom ľavice, tak sa zmýlil. Jediné, čo sa podarilo volebným výsledkom M. Šefčoviča dosiahnuť je fakt, že strana SMER-SD ostane ešte chvíľu v politickom ringu, ale bez nádeje na akékoľvek politické víťazstvo. V tejto prezidentskej kampani posúvala do centra také témy, akoby chcela povedať, že na skutočnej ľavici jej nezáleží.

Voľby sú sviatkom demokracie (aspoň by mali byť), sú tiež politickou súťažou, to znamená, že by mali byť súťažou rôznych hodnôt či presvedčení. Prezidentské voľby majú špecifickú črtu tom, že politické rácio je potlačené a volič (ak príde k urne) sa musí rozhodnúť pre jedného kandidáta, ktorý bude reprezentovať občanov Slovenska a krajinu ako celok dovnútra i navonok.

Novozvolená prezidentka (ako sama priznala) sa neorientuje ani vo vnútornej a ani zahraničnej politike. Tak uvidíme, či jej kategorické vyhlásenia smerom do slovenského vnútropolitického epicentra nedoznajú skoro zásadných zmien, v zmysle pravidla: nikdy nehovor nikdy! Alebo, ak bude pokračovať v nepísanom pravidle, že prvá zahraničná návšteva novozvoleného prezidenta Slovenska smeruje do Prahy, tak potom bude potrebné silne sledovať, ako po kritike V4, Maďarska, Poľska, ale aj premiéra A. Babiša a prezidenta M. Zemana, bude formulovať svoje postoje. Nebude to také jednoduché!

Na záver parafrázujme slová klasika – národ má takého prezidenta, akého si zaslúži! Slováci, ako všetci Slovania, sú ako národ dobrí. Tak verme, že  aj nový prezident – prezidentka bude taká, ako slovenský národ. Dobrá!

Pohlavie by nemalo byť kritériom. Kompetentnosť, slušnosť, morálka a spravodlivosť to by malo byť nosné!

Ak sú teda voľby, sviatkom, tak sviatok sa obyčajne spája s oslavou a po oslave niekedy prichádza bolestné vytriezvenie (kocovina, či pochmelie).

Uvidíme o pár rokov. Dúfajme, že nezopakuje „výkon“ svojho predchodcu.

Ilustrační foto: Autor – Slavomír Frešo –  CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=76883824

Dočetli jste jeden z našich článků? Nezapomínejte, prosíme, na dobrovolné předplatné, které je příspěvkem k další nezávislosti a na fungování !Argumentu a také investicí do jeho budoucnosti. Více o financování zdola se dozvíte zde.