Sto dní „nového“ prezidenta Kazachstanu

Peter Juza ve svém komentáři hodnotí prvních sto dní v úřadě nového prezidenta Kazachstánu. Jak se zemi daří po klíčové výměně hlavy státu?

Je akýmsi nepísaným pravidlom, že ľubovoľný politik by mal dostať tých povestných sto dní na to, aby už vo funkcii ukázal, čo v ňom je a čo dokáže.

Malo by sa to týkať politických novicov, ako aj politikov, ktorí sú už „prečítaní“, ale zhodou okolností sa presunuli z jedného postu na druhý – vplyvnejší.

Týchto sto dní je dôležitých aj preto, aby sa vulgárnym politickým lobingom (najmä cez súkromné média) všeobecne nevytváral kult osobnosti, ktorý zámerne deformuje možnosti verejnej kontroly politika, alebo aby sa politik nestal predmetom nevyberanej mediálnej antikampane.

Prvé voľby

Prvé prezidentské voľby v Kazachstane, ktorých sa ako kandidát nezúčastnil Elbasy (Елбасы) Nursultan Abiševič Nazarbajev, sa konali 9. júna 2019. Keď predtým – v marci 2019 – odstúpil N. Nazarbajev z prezidentského postu, ktorý zastával od decembra 1991.

Vtedy bol za nového (a v poradí druhého) prezidenta v novodobých dejinách Kazachstanu zvolený Kasym-Žomart Tokajev, ktorý získal viac ako 70% hlasov (druhý kandidát  v poradí A. Kosanov dostal 15,4 % voličských hlasov).

Formálne sa tak uskutočnil, za účasti opozičnej konkurencie (podobne tomu bolo aj v roku 1999, keď vo voľbách získal protikandidát N. Nazarbajeva, komunista Serikbolsyn Abdildin 12% hlasov) tranzit moci, ktorého sa všetci v Strednej Ázii objektívne obávajú.

Nakoniec po týchto prvých nenazarbajevovských voľbách sa v Almaty a v Nur-Sultane (predtým Astana) konali protestné mítingy, počas ktorých bolo viac ako 700 osôb zadržaných! Poznajúc neochotu Kazachov prejavovať svoju občiansku aktivitu, možno predpokladať, že reálna miera nespokojnosti je oveľa vyššia než koeficient spomenutých „700“.

Tých prvých sto dní druhého kazašského prezidenta možno hodnotiť ako pozitívne vplývajúcich na politický život Kazachstanu a ďalšie perspektívy vývoja v krajine. Pre medzinárodné spoločenstvo a partnerov krajiny, vrátane Ruska a stále prítomnosťou silnejúcou Čínou, sa Kazachstan stal čitateľnejší.

Víťazstvo vo voľbách nového prezidenta legitimizovalo a minimálne je dnes Kazachstan krajina (aspoň v rámci Strednej Ázie), kde sa menia prezidenti vo voľbách (v susednom Uzbekistane či Turkmenistane sa prezidenti dočkali svojich posledných dní vo funkcii)nedochádza k postprezidetskej kriminalizácii (tak ako je to tradičné v Kirgizsku).

Napriek pozitívam všetko neprebehlo, neprebieha a asi nebude prebiehať hladko. Zatiaľ nie je jasné, ako sa na nové podmienky etablujú jednotlivé politické skupiny Kazachstanu. Je teda možno predpokladať, že postupom času dôjde k vnútropolitickým a vnútrožuzovým (klanovým) treniciam, aj keď pocit uchovania stability a udržania súčasného politického systému je u nich, ako u priamych aktérov procesov, veľmi silný.

Podľa ostatného ratingu kazašského fondu „Stratégia“ («Стратегия») najvplyvnejšími politikmi v Kazachstane sú Karim Masimov (šéf KNB – Výboru štátnej bezpečnosti Kazachstanu) a na druhom (zatiaľ) mieste je K-Ž. Tokajev.

Tento rating sa zverejňuje štvrťročne a je tvorený na základe anonymných odpovedí expertov v troch oblastiach: efektivita, vplyv a perspektíva politika.

Koeficient nespokojnosti

Po sto dňoch prezidentovania sa prejavuje skromný záujem kazašskej spoločnosti predovšetkým o efektívnejší výkon štátnej moci pri spravovaní štátu a najmä pri plnení povinnosti štátu pri sociálnej ochrane občanov. Zo spoločnosti sa však vytratil doteraz všadeprítomný akýsi defetismus.

Vhodné fenomény (napr. prijateľná cena za ropu – hlavný exportný artikel Kazachstanu) umožňujú kazašskej mocenskej elite žiť zatiaľ v konformnom režime. Samozrejme, že pozitívne na konformnosť vplýva aj ekonomická stabilita v susednom Rusku a konvexný rast ekonomických ukazovateľov v Číne, na ktoré sa Nur-Sultan stále viac (a správne) spolieha Teda, v prípade potreby môže mocenský establišment nasmerovať doplnkové zdroje na udržanie sociálneho niveau a na elimináciu prípadných sociálnych nepokojov plynúcich z prapodstaty primárneho kapitalizmu – z nespravodlivého prerozdelenia vo vnútri postsovietskej a protokapitalistickej kazašskej spoločnosti. Predpokladá sa, že v roku 2019 bude ekonomický rast na úrovni 3,5%.

Sám prezident v špeciálnom poslaní dňa 30. augusta 2019 pozdravil Kazachov a Kazachstancov s Dňom Ústavy Kazachstanu, ktorá bola prijatá 30. augusta 1995 a štyrikrát zásadne novelizovaná v rokoch 1998, 2007, 2011 a naposledy v roku 2017 (vtedy celkom 26 zmien v 19-tich článkoch základného zákona).

Nová doba?

Za spomenutých sto dní predsa však Kazachstan pripomína, že sa tam vo vedomí spoločnosti zakorenila masa zmien. Jednou z čŕt týchto zmien je fakt, že politické elity už nemajú taký neodôvodnený strach pred fenoménom prezidenta, čo bolo predtým bežné (na hrane kultu osobnosti) a je silný predpoklad, že sa otvorí politická konkurencia – ako budúca možná norma politického života v Kazachstane. Nakoniec profil kazašskej spoločnosti sa zmenil. Omladla vekom (je dynamickejšia a nezávislejšia) a vie intenzívne pracovať so sociálnymi sieťami a teda si vie získať ľubovoľnú informáciu. No a moc, v danom prípade prezidentský segment kazašskej mocenskej pyramídy, bude musieť častejšie stáť tvárou v tvár neriešeným problémom a operatívnejšie reagovať na výzvy a neriešené problémy, tak aby sa predišlo napätiu (predovšetkým sociálnemu, čo je alfou a omegou stability Kazachstanu).

Zahraničná politika – bezo zmien

Čo sa týka tém zahraničnej politiky, nový prezident, ktorý predtým zastával aj post ministra zahraničných vecí Kazachstanu, kontinuálne pokračuje v línii svojho predchodcu. Záujmy krajiny v sfére bezpečnosti a ekonomiky sa dlhodobo nemenia.

Nur-Sultan potrebuje mať dobré vzťahy s kľúčovým partnerom v regióne – s Ruskom. Dôležité pre krajinu sú aj vzťahy so Západom, pričom krajiny EÚ sú partnermi pri nákupe kazašskej ropy. USA sú aktívne zastúpené v energetickom sektore. Samostatnou kapitolu je vzťah s Pekingom. Čína v ostatných rokoch investovala kolosálne prostriedky do kazašskej ekonomiky a cez Kazachstan pôjdu strategické trasy do Európy v rámci iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ (do konca roku 2025 bude plne vybudovaný úsek diaľnice – 3.000 km – ide o globálny projekt Veľkej hodvábnej cesty).

Nová doba a preformátovanie «Нур Отан»

Za sto dní sa hmatateľnejšie v kazašskej spoločnosti (čo si pri pontifikáte prvého prezidenta ľudia uvedomovali, ale zo zotrvačnosti mlčali) artikulovala potreba preformátovania vládnucej strany Nur Otan (Нур Отан), ktorej predsedom je naďalej bývalý prvý tajomník ÚV KS Kazachstanu a exprezident Elbasy (Елбасы) N. Nazarbajev.

To preformátovanie bude asi ako v tom bradatom sovietskom vtipe o perestrojke – veľký hrmot a ostatné bezo zmien. V preklade: plánujeme zmenu, ale inak status quo!

A tak pôjde Nur Otan do predčasných parlamentných volieb, ktoré sú tiež súčasťou projektu politického etablovania druhého kazašského prezidenta.

Inak povedané, čím skôr budú predčasné parlamentné voľby pod taktovkou K-Ž. Tokajeva, tým je menší priestor pre opozíciu na konsolidáciu a na eróziu strnulého straníckeho systému Kazachstanu.

Ešte jednoduchšie povedané, moc je na predčasné voľby pripravená – na rozdiel od opozície – vždy. Tento lineárny politologický zákon zatiaľ platí všade.

Predčasné parlamentné voľby – zatiaľ nie!

Dňa 26. augusta 2019 z titulu svojej funkcie zvolal predseda Mažilisu Nurlan Nimgatulin (dolná komora) Parlamentu Kazachstanu (v súlade s Ústavou Kazachstanu) spoločné zasadnutie oboch komôr – Mažilisu a Senátu – Parlamentu Kazachstanu (predsedníčkou Senátu je Dariga Nazarbajeva, dcéra exprezidenta), ktoré sa konalo 2. septembra 2019 v Nur-Sultane.

Prezident vystúpil s poslaním: Konštruktívny dialóg v spoločnosti – základ stability a rozkvetu Kazachstanu (Сындарлы қоғамдық диалог – Қазақстанның тұрақтылығы мен өркендеуінің негізі). V tomto svojom programovom vystúpení okrem iného obhajoval „kazašský“ model , resp. „model Nazarbajeva“ budovania štátu.

Tiež sformuloval tézu, ktorá bude zrejme dlhodobo sprevádzať smerovanie Kazachstanu, a to: silný prezident, vplyvný Parlament, kontrolovaná vláda (Күшті Президент – ықпалды Парламент – есеп беретін Үкімет).

Všetci očakávali, že prezident ohlási termín predčasných parlamentných volieb. Zatiaľ sa však toto nestalo. Zatiaľ!

Hlavné politické zoskupenie sa preskupuje a až bude Nur Otan dostatočne pripravená, tak k tomu dôjde. Zatiaľ sa hľadá kontakt smerom na mládež, ktorá žije v inej, než kazašskej dimenzii. Je to aj dobrý dôvod pre novonastupujúcu kazašskú politickú elitu. Naštartovať svoju politickú kariéru s cieľom modernizácie politického a sociálneho systému Kazachstanu.

A budúcnosť?

Nástupom K-Ž. Tokajeva do AkOrdy sa zvýšil záujem Washingtonu o Kazachstan, čo potvrdila aj návšteva (20. – 23.augusta 2019) námestníka MZV USA Davida Haleho v Nur-Sultane a výsledky stretnutia vo formáte C5+1, kde sa o. i. posudzovali otázky podielu Kazachstanu na revitalizácii Afganistanu.

Washington chce zmeniť eurázijskú orientáciu Kazachstanu a súbežne marginalizovať vplyv Číny na Strednú Áziu (nezabúdajme, že nový prezident je sinológ a v rokoch 1983 – 1984 študoval na Pekinskom inštitúte čínskeho jazyku v Pekingu).

Nedávno časopis The National Interest publikoval článok riaditeľa centra pre zahraničnú politiku americkej nadácie Allison a spolupracovníka Davis Institute for National Security and Foreign Policy Studies Luke Coffeya, ktorý okrem toho, že odporučil návštevu prezidenta Donalda Trumpa v Kazachstane, sformuloval aj tri dôvody, prečo sa Kazachstan „musí“ vrátiť pod krídla Spojených štátov, a to:

  1. Kazachstan je pre USA vážnym elementom logistiky vo vzťahu k Afganistanu;
  2. USA majú svoje záujmy v energetickom sektore Kazachstanu;
  3. nehľadiac na oficiálne deklarovaný eurázijský vektor, kazašské elity sú vo svojej podstate prozápadné.

V Kazachstane je časť politikov a analytikov (opozičných), ktorí sú aj po sto dňoch presvedčení, že volebné víťazstvo v prezidentských voľbách K-Ž. Tokajeva mu nedodalo na legitimite a šlo len o taktické víťazstvo bez strategického dopadu, pretože nezískal „mandát dôvery“.

Vykormidlovaním z tejto slepej uličky by (opäť podľa opozície) mohli byť vytúžené predčasné parlamentné voľby. Totiž, fungovanie prezidenta bez reálnej podpory zo strany občianskej spoločnosti, je vraj nemožné a privedie ku klanovej vojne. Rukavicu sa snaží vládnucej Nur Otan hodiť Všeľudová sociálnodemokratická strana Kazachstanu (Общенациональная социал-демократическая партия Каяхстана (ОСДП) – Жалпыұлттық социал-демократиялық партия (ЖСДП)). Jej predseda Ermurat Bapi (Ермурат Бапи) vyhlásil, že ich cieľom je zjednotenie rozptýlenej opozície, ďalej víťazstvo v parlamentných a regionálných voľbách a postupné obnovenie normálneho politického systému v Kazachstane. Ak sa pozrieme na v úvode spomenutý výsledok opozičného A. Kosanova v prezidentských voľbách a tento potenciál sa nevyparil, potom sociálna demokracia môže mať šancu výrazne vplývať na chod budúceho Mažilisu (dolnej komory) Parlamentu Kazachstanu. Samozrejme, v prípade nerevolučného vývoja situácie.

No a prezident K-Ž. Tokajev bude musieť, ako ukázal doterajší rozpačitý rozmach, po 100 dňoch vybudovať novú vzťahovú schému s dostatočne protirečivými politickými elitami Kazachstanu, ktoré sa derú k moci.

Vyhlasuje, že jednota, múdrosťvzájomné pochopenie sú dostatočnými artefaktmi kazašského pohybu vpred!

Je tu ešte téza nového kazašského prezidenta o „načúvajúcom štáte“, ktorý operatívne reaguje na požiadavky občanov nie orwellovsky, ale naozaj.

Rozdeľujúce línie sú jasné a nový prezident, okrem hľadania kompromisov na domácej scéne, sa tiež musí poobzerať po tom, ako vybudovať rovnováhu medzi záujmami kľúčových zahraničných aktérov – partnerov Kazachstanu – v Kazachstane.

Má sa na mysli nehomogénny Západ, historicky prítomné Rusko a Čína s novým fenoménom projektu Veľkej hodvábnej cesty, verzus tradičný duch kazašskej monohovektorovej zahraničnej politiky s jej pragmatizmom.

Najmä, keď na dvoch stoličkách sa (ani v prípade Kazachstanu, o Slovensku nehovoriac) dlhodobo sedieť nedá!

Tento článek publikujeme ve spolupráci s webem Nové Slovo.

Dočetli jste jeden z našich článků? Nezapomínejte, prosíme, na dobrovolné předplatné, které je příspěvkem k další nezávislosti a na fungování !Argumentu a také investicí do jeho budoucnosti. Více o financování zdola se dozvíte zde.