Anton Doktorov reflektuje poslední dění ve slovenské politice a ptá se, zda nebyl slovenský volič znova podveden řečmi o změně…
Donedávna sme držali palce vtedajšej opozícii a dnešným vládnym stranám. Všetci sme volili pána Matoviča, za jeho výstupy, plač, plagáty a grafy. Ale cenili sme jeho otvorenosť, nebojácnosť a ochotu za nás všetkých, viacej ustráchaných (no, nie každý je majiteľ mega úspešných novín) povedať na plné ústa, že kráľ je nahý. Všetci sme mali dosť zlodejských kúskov vládnych strán, hlavne oligarchov a podsvetia na nich napojených. Kočner je len vrcholom ľadovca. Kradlo sa všetko a všade, nikto si nebol istý svojim majetkom, pokiaľ bol dostatočne veľký alebo potrebný pre zlodeja. Bežného človiečika pred zlodejčinou neochránili ani policajti, ani súdy, ani iné štátne orgány. Ako sa ukazuje z priebehu vyšetrovania Kočner a spol. ,že títo ľudia ovládali všetko. Na lusknutie prstov, na jeden telefonát správnej osobe, fungovali súdy, prokuratúra, polícia, celý štát. Človek sa nad tým zamyslí, že je to hrôza, že ten pán prezident Kiska mal pravdu, keď nazval náš štát nazval mafiánskym. K právnemu marazmu sa pridával aj morálny marazmus. Kapitánske výložky, sfalšované záverečné práce, nekvalifikovaní ľudia dosadzovaní na funkcie, kde hlavnou kvalifikáciou bola stranícka knižka a verejný/utajený sponzoring vládnej strany. No nepoviem nič nové, všetci sme mali toho dosť, všetci sme vo voľbách hlasovali za zmenu. A nakoniec sme sa jej dožili. Jedna strana skončila, ako som už v tomto médiu predpovedal, skončila v zadných laviciach parlamentu, strana vedená najlepším kapitánom v armáde sa tam, našťastie, ani nedostala.
Nová vláda začínala ťažko. Roky konjunktúry, búrlivého rozvoja ekonomiky minulá vláda všetko prejedla. Napriek hojnosti peňazí sa skoro nič nepostavilo, veľa rozkradlo a ako darček pre svojich občanov schválili krásne opatrenia na konci svojho vládnutia, v čase, keď už vrabce čvirikali o ich konci. Na, tu máte. A zaplatia to tí noví… Tomu sa hovorí účet bez hostinského. K tomuto nešťastná kríza spojená s vírusom. Jedno nešťastie.
Nová vláda urobila naozaj veľa pre záchranu života. Napriek katastrofickým scenárom ostali sme všetci živí. No aspoň na vírus skoro nikto nezomrel, na nedostupnosť lekárskej starostlivosti, to je už predmet diskusie. Jedno je isté. Opatrenie, ktoré nás zachránili, totálne zničili ekonomiku. Súčasné zlé hodnoty sú len prechádzkou v cukrárni. Súčasná kríza v automobilovom priemysle sa len začína prejavovať na číslach nezamestnanosti. Slovenská ekonomika je priveľmi naviazaná na tento priemysel. Ale to nie je všetko. Zničili sme si obrovskú časť odvetvia hotelierstva a gastronómie. Ešte majitelia čakajú na štátnu pomoc, v nádeji, že ich zachráni pred bankrotom. Prax ukáže, že táto pomoc veľmi nepomôže.
Poďme sa pozrieť, čo je nového. Čo mi vadí? Predovšetkým sa mi krúti hlava z tém, ktoré nová vláda rieši. Je naozaj potrebné v časoch najhoršej ekonomickej krízy po druhej svetovej vojne riešiť „obrovské problémy“, ako je nedeľný predaj, interrupcie, gastrolístky apod.?
Nedeľný predaj by obral obchodníkov o sedminu obratu. Chýbajúce gastrolístky aj o tých posledných zákazníkov reštaurácii. Ale čo je dôležité! Každá totalita je preto totalitou preto, lebo má snahu všetko zakazovať, prikazovať a poručníkovať. Fašisti zakazovali hudbu, knižky určitých autorov. A ak sa hlásime k demokracii, prečo nenecháme podnikateľov, aby sa rozhodli sami? Zamestnancov sme ochránili, dnes sa naozaj oplatí pracovať cez soboty a v nedeľu!
Je problém interrupcie naozaj kardinálnym problémom v čase ekonomického prepadu a nezamestnanosti? Určite nie. A zas je tu tá tendencia poručníkovania. Nie som zástanca potratov, ale žiadne zákazy ešte tento jav neodstránili. Akurát sa budú robiť v iných krajinách, alebo pokútne. Nakoniec sa v Amerike najviac chľastalo počas prohibície…
Čakali sme odborníkov na funkciách. Nie som kompetentný hodnotiť nové kádre, ale priveľmi cítiť tú stranícku knižku. Na poste ministra zdravotníctva by som si predstavil mega úspešného lekára a vedca, ako je napríklad prof. Krčméry. Jemu verím každé jeho slovo, pretože viem, že koľkých nevyliečiteľne chorých vyliečil. A nemusel pristúpiť k vyháňaniu Diabla z tela pacienta, hoci je pán profesor naozaj veľmi veriaci človek! Nehovorím, že minister musí byť univerzitný profesor, ale ako sa bude cítiť bakalár medzi odborníkmi? A ako minister s magisterským titulom, ktorý v živote neučil ani jednu hodinu, ako sa bude cítiť medzi rektormi vysokých škôl, profesormi, doktormi vied? No nechcite si predstaviť, ako si ho budú vážiť. Aj komunisti po prevrate dávali do funkcie čestných ľudí, aj keď bez vzdelania. A z dôsledkami práce týchto kádrov zápasíme dodnes.
Keď prišli na plagiátorstvo kapitána, vtedajšia opozícia vrieskala ako kŕdeľ paviánov. A prirodzene žiadali o jeho odstúpenie. Dnes premiér vyhlásil, že jemu ide o pevnosť a jednotu vládu. No súdruh Fico by to nepovedal lepšie! Vidno, že sa od neho veľa naučil…
Začínam sa báť. Začínam mať dojem, že problémy a chyby sa videli na tých druhých, na vlastných nie. Že hlavne sú vlastné kádre a posty, nie problémy bežných ľudí. Že ten blbeček volič zase bol oklamaný, že zas bude drieť za smiešnych pár korún na novodobú šľachtu…