Odborník na postsovětský prostor Peter Juza sleduje, jak se covidová realita odráží do politiky v případě středoasijského Kazachstánu v časech jeho mocenského přechodu.
Prezident Kazachstanu v súlade s Ústavou Kazašskej republiky predniesol (už svoje druhé) poslanie Kazachstancom.
Tohtoročné poslanie prezidenta Kazachstanu málo názov: Kazachstan v novej realite: je čas konať (Жаңа жағдайдағы Қазақстан: іс-қимыл кезеңі) – pričom (názov poslania) v plnom spektre odráža jeho (prezidentovo) triezve videnie súčasného sveta a miesta Kazachstanu v ňom, vrátane všadeprítomnej COVID-reality.
Ak hovoríme o COVID-realite, aktuálny stav v Kazachstane je (podľa oficiálnych údajov a bez strašenia zo strany vlády) nasledujúci:
reba povedať, že v Kazachstane vedia dávať dokumentom rôzne šťavnaté a príťažlivé prívlastky, ale názov „Kazachstan v novej realite: je čas konať“, plne reflektuje to, na čo sme už na stránkach SLOVA upozornili.
Po prvé na to, že textom prezident de facto určil smer rozsiahlych reforiem v hospodárskej a sociálnej oblasti, budovanie nového modelu štátneho riadenia vo svetle nových výziev (o. i. ide o COVID a jeho zatiaľ nejasné dôsledky v oblasti sociálnej, morálnej a najmä ekonomickej);
Po druhé na fakt, že pôvodné dvojvládie v Nur-Sultane postupne (a najmä evolučne) odchádza do minulosti a Kasym-Žomart Tokajev drží čoraz pevnejšie opraty moci v rukách. Navyše, ak exprezident-elbasy Nursultan Nazarbajev momentálne prežíva ťažkú situáciu, keď pred pár dňami prišiel o svojho milovaného vnuka. Ajsultan Nazarbajev (Айсултан Назарбаев) mal len 29 rokov a určite by okrem starostí robil aj radosť svojmu dedovi – exprezidentovi a mame Darige (otec Rachat Alijev zomrel v roku 2015).
Rodina je totiž v Kazachstane, v islamskom svete, tak ako medzi Slovanmi, rozhodujúcou a hlavnou devízou ľudského bytia, a preto je potrebné sa k tomu faktu (nech mal akékoľvek pozadie) postaviť s pietou.
Akási jeseň s kódom COVID
Vo svojom Poslaní…, ktoré predniesol 1. septembra 2020 na spoločnom zasadnutí Parlamentu Kazachstanu, prezident Kazachstanu upozornil na množinu vecí, výziev, otázok a problémov, pred ktorými stojí (nielen) dnešný Kazachstan. Štruktúroval ho do jedenástich kapitol (od témy nového modelu spravovania štátu cez ekonomickú dimenziu dnešnej situácie v krajine, snahu o rovnomerný územný rozvoj krajiny, sociálne témy, zdravotníctvo, až po záverečný akord s názvom: Ұлттың жаңа болмысы– čo znamená, že prezident sa venoval aj novým parametrom nového politického národa, ktorý je čoraz viac sebavedomý).
Samotná pandémia bola stres-testom pre súčasný Kazachstan. Celkovo cca 4,5 mil. občanov Kazachstanu Kazachstancov dostalo v týchto ťažkých časoch štátne subsídie v objeme cca 450 mld. ₸ (tenge). Ak si to niekto má chuť prepočítať, tak aktuálny kurz je: 1 € = 496.7989 ₸. (100 korun je pak 1888 ₸ , 1 koruna je 18.8 ₸- pozn.red.)
Apropo, prvého septembra sme mali na Slovensku štátny sviatok – Deň ústavy Slovenskej republiky –, ktorý niektorí naši ústavní činitelia vnímajú ako sviatok „tejto“ krajiny a napríklad v ten istý deň oslavoval Uzbekistan, stredoázijský sused Kazachstanu, svoj Deň nezávislosti. No a v Kazachstane bol tradičný sviatok otvorenia nového školského roku – prvé zvonenie–, ale v netradičnej tzv. COVID-ovskej forme.
Vzdelanie a internetizácia
Pre koľko detí? V školskom roku 2020/2021 sa bude v kazašských školách učiť celkom 3,3 milióna detí, z toho 396 tisíc (!) prváčikov. V online forme sa začne výučba 2,6 mil. žiakov, čo je cca 79 % z celkového počtu. Pre novonastupujúcich žiakov vláda Kazachstanu bezplatne rozdala 500 tisíc notebookov, aby bola zabezpečená možnosť online vzdelávania. Koľkože notebookov venovala, okrem infantilných statusov, vláda I. Matoviča slovenským – teda našim – deťom?
Jedna poznámka. V súčasnosti (resp. k 26. augustu 2020) je v Kazachstane zabezpečený prístup k internetu pre viac ako 90 % obyvateľov tejto geograficky rozľahlej krajiny (celkom 2 717 300 km², čo je deviate miesto na svete v rozlohe). Vládny program internetizácie predpokladá do roku 2020 zabezpečiť prístup k internetu 97 % obyvateľov.[7]
Porovnávať tieto údaje so Slovenskom nemá význam, veď sa s týmto problémom a inteligenčným kvocientom podpredsedníčky slovenskej vlády zodpovednej za tento segment (inak MUDr., čo tam bol doteraz, tiež hanba) denno-denne stretávame, ale napríklad treba vedieť v súčasnosti cca 40 mil. obyvateľov USA (t.j. asi 12%) nemá prístup k internetu. Parametre geograficky podobne veľkej ako Kazachstan Austrálie (ktorá do internetizácie za ostatné štyri roky investovala „až/len“ 600 mil.$) sú tiež dosť tristné.
K tým sviatkom v postsovietskych republikách. Deštrukcia a ukončenie existencie Sovietskeho zväzu malo nasledujúcu časovú postupnosť právneho vystúpenia zo ZSSR: Litva (dátum vystúpenia 11.3.1990), Lotyšsko (4.5.1990), Gruzínsko (9.4.1991), Estónsko (20.8.1991), Ukrajina (24.8.1991), Bielorusko (25.8.1991), Moldavsko (27.8.1991), Azerbajdžan(30.8.1991), Kirgizsko (31.8.1991), Uzbekistan (1.9.1991), Tadžikistan (9.9.1991), Arménsko (21.9.1991), Turkménsko (27.10.1991), Rusko (12.12.1991) a nakoniec Kazachstan (16.12.1991).
Kto a čo ohrozuje demokraciu v Kazachstane
Zaujímavý bol úvod reči K-Ž. Tokajeva. Vo vstupnej kapitole svojho Poslania…, ktoré prednášal zhruba 90 minút: Nový model štátnej správy, resp. spravovania štátu, sa začal nekompromisne a zostra: „… ja ako hlava štátu, som povinný podporovať a rozvíjať mnohostranícky systém. Nestojíme na mieste. Musíme adaptovať náš politický systém k novým reáliám. Občianska spoločnosť potrebuje politické reformy, preto budú určite realizované…“
Ďalej akcentoval, tézu o tom, kto, resp. čo je hlavným nepriateľom demokracie v Kazachstane (a nielen tam) a , že nie je možné dopustiť rast hypokracie v spoločnosti.
Ešte upozornil na potrebu skvalitnenia kádrovej (personálnej) politiky v systéme prijímania rozhodnutí.
Ďalej keď hovoril o politických reformách, navrhol realizovať priame voľby akimov (starostov a primátorov), ale zatiaľ na najnižšej a nízkej úrovní (obcí a malých miest).
Celkovo, obsahovo poznajúc a na stránkach SLOVA už analyzovaných textov vystúpení prezidenta K-Ž. Tokajeva, tohtoročné Poslanie… neprinieslo žiadne zásadné obsahové nóvum. Ale možno dve veci na zamyslenie:
- priznanie, že napichnutie sa Kazachstanu na „surovinovú ihlu“ je nebezpečne, neudržateľné. Súčasnú ekonomiku, postihnutú COVID-om to devastuje a je potrebné sa preorientovať na diverzifikovanú technologickú ekonomiku.
- no a tým druhým, pozitívnym nóvom, je prezidentovo identifikovanie toho, čo okrem potreby reálneho parlamentu ohrozuje, resp. je hlavným nepriateľom pre demokraciu v Kazachstane.
Celkom na záver, možno by stálo za to, aby čo najskôr K-Ž. Tokajev navštívil Slovensko a ozrejmil našim nepopulistom, špičkovo vzdelaným a nabitým vedomosťami slovenským ústavným činiteľom, že podľa jeho názoru demokraciu v Kazachstane (a nielen tam) ohrozuje populizmus a nevedomosť!
Nakoniec poučiť sa je možné nielen na Západe, ale aj v Strednej Ázii. Alebo nie?
Článek vydáváme v rámci spolupráce s webem Nové Slovo.