Peter Juza píše o nové volební sezóně ve strategicky důležité střední Asii. Zahájí ji nové parlamentní volby v Kyrgyzstánu, kde v říjnu proběhla další vlna politické destabilizace.

Určite budú čitatelia !Argumentu súhlasiť s konštatovaním, že udalosti ostatných troch mesiacov v časti post sovietskeho priestoru – v Bielorusku, v Náhornom Karabachu, medzi Arménskom a Azerbajdžanom a v Kirgizsku – nie sú vecou geopolitickej náhody, ale ide o súčasť cielenej destabilizácie a následnej deštrukcie, spolu s COVIDOkraciou v Európe, svetového poriadku s jasným cieľom dostať svet pod kontrolu jedného mocenského centra.

V rámci Strednej Ázie, po „revolučných“ udalostiach 5. – 6. októbra 2020 v Kirgizsku, je zrejme na rade Kazachstan. Tam sa totiž budú konať (asi) 10. januára 2021 voľby do dolnej komory Parlamentu Kazachstanu – Mažilisu (Мажилис) a do miestnych zastupiteľských orgánov – Maslichátov (Mаслихаты).

Ako to vyzerá v krajine pred voľbami, a aký veľký je strach postnazarbajevskej novej moci, na to sa pozrieme v druhej časti nášho zamyslenia.

Dnes to bude Kirgizsko

Prečo? Pretože v susednom postrevolučnom Kirgizsku je politicky (aj ekonomicky a spoločensko-morálne) situácia mimoriadne neprehľadná. Je však zatiaľ oficiálne isté, že 20. decembra 2020 by sa mali konať opakované (nové) voľby do nového kirgizského parlamentu Žogorku Kenešu (Жогорку Кенеш), a čo je zrejme najdôležitejšie, tiež 10. januára 2021 by sa mali konať mimoriadne voľby prezidenta Kirgizska, nakoľko ten predchádzajúci hodil do ringu uterák po októbrových udalostiach (Veľká októbrová revolúcia v Kirgizsku – VORK) v Biškeku.

Znovu akcentujem, že v tejto chvíli sa zjavne nemá zmysel zaoberať špekuláciami, ako a ktoré politické strany uspejú v decembrových kirgizských parlamentných voľbách (aj keď je to v zásade jasné, len to treba „demokraticky ošetriť“), alebo, ktorý zo zatiaľ 63 kandidátov, resp. záujemcov o post prezidenta nakoniec „vyhrá“ a bude prezidentom Kirgizskej republiky, aby bola VORK dokonaná. A najmä v prospech koho, či skôr ktorého geopolitického fenoménu v Strednej Ázii.

V prospech Moskvy, Pekingu, Istanbulu (Ankary), alebo v prospech fénixovsky aktivizujúceho sa Washingtonu, či dokonca defenzívnej (inak špeciálnym predstaviteľom EÚ pre Strednú Áziu je Slovák P. Burian, ktorý podobne, ako M. Šefčovič, už stratil, z pohľadu slovenských záujmov v Strednej Ázii, esprit Slováka) Európskej únie, ktorá okrem COVID-u asi už nič iné asi nepozná.

Podľa dostupných informácii EÚ vyčlení celkom 134 mil. € (sú to aj naše, moje, tvoje… peniaze) pre krajiny Strednej Ázie (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan) na riešenie sociálno-ekonomických problémov spojených s COVID-19. Human Right Watch po tomto rozhodnutí okamžite interpelovala EÚ so žiadosťou „… urobiť ľudské práva prioritným bodom v danom regióne…“ Stredná Ázia je síce ďaleko od Slovenska, ale zjavne aj tu by sa mali priorizovať ľudské práva a právny štát, keď už niekoho chceme poučovať! Len či Slovensko týchto dní sa má v tomto segmente čím prezentovať.

Keď USA radia, ako čestne voliť prezidenta

Čo je však ďalší a najväčší paradox, 12. novembra 2020 veľvyslanectvo USA v Biškeku oficiálne na svojej webovej stránke oznámilo, že Spojené štáty, prostredníctvom svojej vládnej agentúry USAID, ako prejav „… podpory kirgizského ľudu počas parlamentných a prezidentských volieb…“, finančne pomôžu Kirgizsku na realizáciu spravodlivých volieb, politickú stabilitu krajiny a jej ekonomický rozvoj.

Teraz neviem, či tie financie dodajú ešte pred tým, než si v Spojených štátoch vyjasnia, ako to bolo a je u nich s prezidentskými voľbami a kto je vlastne ich prezident, keď chcú platiť voľbu toho v Kirgizsku. Aj export má svoje limity. Exportovať bez ohľadu na vnútorné potreby všetky zdroje, môže znamenať len jedno – totiž, toľko na bodákoch a za doláre exportuješ demokraciu, až je jej silný deficit doma (teda v USA)!

Pre poriadok teba povedať, že po tom, čo bol revolučne z Biškeku vypoklonkovaný (2010) vtedajší prezident K. Bakijev (žije v exile v Bielorusku a teraz čaká, ako sa vyvinie bieloruská situácia), boli záujmy USA a činnosť ich agentúr eliminované, je vidieť, že aktuálne politické vertigo v Kirgizsku sa budú snažiť využiť na svoj návrat a (akože hlavný kandidát na prezidenta) S. Žaparov je k tomu, v mene svojho politického návratu, naklonený.

Žiaľ…! Len môže naraziť na opakované falzifikácie vo voľbách (to je to, čo ho vytiahlo z väzenia). Ako zastupujúci prezident zatiaľ udelil 230 individuálnych milostí a 38 väzneným bol znížený trest. Celkovo sa na neho so žiadosťou o milosť obrátilo zhruba 1 800 jeho bývalých spoluväzňov.

Návrh novej Ústavy Kirgizska

V predvolebnej situácii je v Kirgizsku zatiaľ najdôležitejšie, že v rámci ústavnej reformy bol, v čase, keď na Slovensku pochodovali desaťtisíce objektívne nespokojných občanov s pasivitou prezidentky SR a divnými aktivitami predsedu vlády SR (a jeho ministrov), teda 17. novembra 2020, zverejnený návrh novej Ústavy Kirgizska.

Dikcia návrhu nového zákona zákonov Kirgizska (10. januára 2020 by malo byť aj referendum k tomuto dokumentu) predpokladá:

• Posilnenie kompetencií, teda celkové posilnenie prezidenta krajiny pri slabom pokuse o udržanie parlamentnej formy vlády.
• Po novom by mal prezident formovať hlavné smerovanie vnútornej a zahraničnej politiky krajiny, vrátane menovania (so súhlasom parlamentu) predsedu vlády. Ďalej by mal mať zákonodarnú iniciatívu.
• Volebné obdobie prezidenta by malo byť päť rokov (doteraz šesť rokov), s maximálne dvomi volebnými obdobiami pre jednu osobu.
• Nóvum je návrh, že v extrémnom v prípade (demisia, smrť, trestné stíhanie…) funkciu do nových volieb bude zastávať predseda vlády. V prípade, že predseda vlády nie je spôsobilý, tak predseda parlamentu (doteraz to je naopak, najskôr predseda parlamentu a až potom predseda vlády).
• Absolútne novým prvkom je návrh na zriadenie (nevoleného) poradného orgánu, ktorý však má v Strednej Ázii historickú tradíciu Народного курултая – Ľudového kurultaju (zhromaždenia).

Návrh novej Ústavy Kirgizska ďalej predpokladá zníženie počtu poslancov parlamentu zo súčasných 120 na 90 poslancov volených na päť rokov a množstvo iných detailov, ktoré sú síce zaujímavé (nie je priestor sa venovať všetkým), ale asi ťažko budú prijaté kirgizskou verejnosťou.

Trpezlivosť je na mieste

Na výsledok voľby a prezidenta si počkáme do 10. januára 2021, samozrejme, pokiaľ nebude v krajine vyhlásený dajaký „stav“ v súvislosti s COVID-om, ale predpokladajme, že nikto zo súčasných a krátkodobých vládcov Slovenska nie je poradcom Kirgizov, takže budú rozumní.

Zatiaľ nie je epidemiologický dôvod k tomuto kroku. Pomoc z Uzbekistanu a Kazachstanu (poľné nemocnice) a zodpovedajúci počet zatiaľ najvýkonnejších ruských vakcín Sputnik V je už na území Kirgizska. A ak Čína splní svoj nedávny sľub, a nebude na krajinu ekonomicko-finančne tlačiť, sú na stole dva predpoklady:

Po prvé, že sa voľby (oboje) uskutočnia podľa pravidiel, nehladiac na US pomoc, či skôr napriek nej, a Kirgizsko sa začne politicko-ekonomicky stabilizovať.

Po druhé, že voľby, napriek snahám nebudú, resp. budú cez strašidlo COVID-u deformované tak, že VOKR bude, na škodu Kirgizov, plynulo pokračovať.

Vychádzajme z optimistického scenára, že Kirgizsko môže po 10. januári 2021 hrdo vykročiť vpred. Dúfajme, že nie k ďalšej farebnej revolúcii, napriek tomu, že mnohí si nedajú pokoj a zo Strednej Ázie chcú urobiť pokusné laboratórium.

Tento článek publikujeme ve spolupráci s webem Nové Slovo.