Bývalý slovenský ambasador v Kazachstánu Peter Juza připomíná letošní třicetileté výročí vzniku samostatného Kazachstánu v celkem třiceti zastaveních uplynulých tří dekád.
Na Slovensku sa blížia sviatky a ľudia – uväznení – sa tešia na Vianoce. Budeme mať znovu lockdownový advent, do ktorého nás, okrem plagiátorskej vlády, vedie aj nájomníčka Pionierskeho paláca, ktorá demoralizujúco hlása: „… mám pocit, že žijem v krajine, ktorej nerozumiem…“
Vráťme sa však k dôvodu dnešného zamyslenia. V roku 1991, zhruba 69 rokov existencie Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) sa existencia Sovietskeho zväzu končí. Ide o december 1991. Sviečka života Sovietskeho zväzu dohorieva.
Prvý a posledný prezident Michail Sergejevič Gorbačov si v Kremli už iste pripravoval text svojho vystúpenia o „… ukončení existencie Sovietskeho zväzu…“ ZSSR ukončil svoju existenciu a na jeho dovtedy spoločnom území začínajú fungovať nezávislé republiky. Treba pripomenúť, že v dôsledku udalostí sa: Juhoslávia rozpadla (t. j. vojna), Česko-Slovensko sa rozdelilo (právne čistým spôsobom).
Inak aj tu a v tomto prípade platí betónové pravidlo, že všetko čo má svoj začiatok, tak má logicky aj svoj koniec.
Začiatok a koniec
M. S. Gorbačov bol ôsmym a súčasne posledným šéfom Sovietskeho zväzu. Jeho derniéra však bola o. i. spojená s tým, že on (nechtiac) deštruoval Sovietsky zväz a spôsobil, slovami Vladimíra Vladimiroviča Putina, „… geopolitickú katastrofu…“
Nechtiac aj preto, lebo doteraz z prítmia svojho bytu v Londýne, nepovedal občanom ani to neoliberálne – prepáčte!
Sovietski nacionalisti (v dobrom slova zmysle, skôr vlastenci než nacionalisti), ktorí túžili po zániku Sovietskeho zväzu, využili republikové voľby v roku 1990 ako kampaň za nezávislosť svojich republík. A tak sa aj stalo.
Zavrime oči a pomocou neidentifikovateľného stroja času sa presuňme do roku 1991 v Kazachstane a poďme krok za rokom do súčasnosti.
Stroj času a tridsať krokov autorského videnia
Krok prvý: v roku 1991 v Alma-Ate (dnes Almaty) prijíma republikový Soviet (raz darmo Sovietsky zväz bola federácia…) ústavný zákon O štátnej nezávislosti Kazašskej republiky (О государственной независимости Республики Казахстан).
Kazachstan okrem iného, že nastúpil na cestu svojej samostatnosti, spravil v roku 1991 ešte jeden geniálny krok pre ľudstvo. Došlo k zatvorenou jadrového polygónu v Semipalatinsku. Na rozdiel od banderovskej Ukrajiny, Kazachstan sa postavil na stranu normálnych ľudí žijúcich na tejto planéte a netúžiacich po jadrových zbraniach.
Krok druhý: už nezávislý Kazachstan sa stáva členom OSN. Reč ide o Rezolúcii RB OSN z 23.januára 1992, takže dňom 3. marca 1992 sa stáva Kazachstan plnoprávnym členom OSN.
Krok tretí: v roku 1993 Kazachstan – ako zrkadlenie toho, že nový subjekt medzinárodného práva využil a získal svoju ekonomickú nezávislosť – zavádza svoju vlastnú menu: tenge (₸).
A teraz pozor – prijíma Ústavu Kazachstanu 1993 (prvú). Druhé pozor – 1. januára 1993 Kazachstan diplomaticky uznal samostatné Slovensko a týmto dňom boli nadviazané diplomatické vzťahy medzi nezávislým Kazachstanom a samostatným Slovenskom.
Krok štvrtý: prezident N. Nazarbajev v roku 1994 zverejnil svoj koncept (ktorý je aktuálny a platí dodnes) eurázijskej integrácie a jadrovej bezpečnosti.[1]
Krok piaty: v roku 1995 Kazachstan prijíma a začína žiť podľa novej Ústavy, funkčným sa stáva dvojkomorový parlament a politickou realitou aj zvláštny fenomén: Zhromaždenie národu Kazachstanu (Ассамблея народа Казахстана).
Krok šiesty: Kazachstan sa stáva (1996) členom Šanghajskej päťky (dnes Šanghajskej organizácie spolupráce). Počnúc týmto rokom prezident predstupuje pred kazašský parlament so svojím poslaním o stave krajiny a perspektívach rozvoja. Ide o esenciálny výstup, na rozdiel od slovenského ekvivalentu.
Krok siedmy: v roku 1997 sa presúva hlavné mesto z Alma-Aty (dnes Almaty) do Akmoly (predtým Celinograd, potom Akmolinsk, ďalej Akmola, potom Astana a dnes Nur-Sultan). Názvoslovná promiskuita nemala vplyv na prijatie (1997) stratégie Kazachstan 2030.
Krok ôsmy: v roku 1998 sa spustila mediálno-ideologická prezentácia nového hlavného mesta a pri prezidentovi vzniká Rada zahraničných investorov.
Krok deviaty: v roku 1999 sa konali prezidentské a parlamentné voľby. Aj keď slovo voľby je silné, faktom ostáva, že N. Nazarbajev získal 79,78 % hlasov.
Krok desiaty: v roku 2000 prijíma Kazachstan svoju samostatnú vojenskú doktrínu. Vzhľadom na konjunkturálny ekonomický vývoj Kazachstan zriaďuje (podľa vzoru Nórska) Národný fond Kazachstanu – ten sa ukázal v nasledujúcich rokoch ako stabilizujúci a inovačný prvok. Len v tomto roku bolo otvorených 468 knižníc, 5 divadiel a 5 múzeí na rozpočte v kapitole MK Kazachstanu. Samozrejmosťou boli oslavy 1.500 výročia Turkestanu.
Šanghajská päťka sa transformuje na Šanghajskú organizáciu spolupráce (ŠOS), kde je Kazachstan vážnym bezpečnostným hráčom. Energetický vplyv Kazachstanu sa prejavuje vo vstupe do projektu KTK – jedného z najväčších energeticko-bezpečnostných projektov v Eurázii na prelome 20. a 21. storočia.
Krok jedenásty: Kazachstan sa v roku 2002 stáva jedným z rozhodujúcich subjektov pri formulovaní systému kolektívnej bezpečnosti v Ázii (CICA – Conference on Interaction and Confidence Building Measures in Asia).
Krok dvanásty: v hlavnom mesta Kazachstanu sa konal I. zjazd predstaviteľov svetových a tradičných cirkví. V tomto roku sa začali práce na dokumente Stratégia sociálneho a inovačného rozvoja Kazachstanu na roky 2003 – 2015.
Krok trinásty: v roku 2004 krajina prijíma program Kultúrne dedičstvo („Мәдени мұра“).
Krok štrnásty: voľby prezidenta 2005 a krajina fixuje ročný rast HDP na úrovni 10 %. Zahraničné investície do ekonomiky Kazachstanu sú na úrovni 40 mld.$.
Krok pätnásty: krajina oslavuje 15. rokov nezávislosti a prijíma program: Stratégia pre vstup medzi 50 konkurencieschopných krajín sveta.
Krok šestnásty: Kazachstan sa stáva predsedajúcou krajinou OBSE.
Krok sedemnásty: Astana oslavuje svoju desaťročnicu.
Krok osemnásty: v roku 2009 začína Kazachstan aktívne pôsobiť v rámci Turkickej rady.
Krok devätnásty: v Astane otvárajú Nazarbajev University a v Astane sa konal summit OBSE venovaný inovačno-rozvojovým témam. N. Nazarbajev hovorí o 4xT (Trust, Tradition, Transparency, Tolerance).
Krok dvadsiaty: je spojený s prezidentskými voľbami 2011 (3.apríla) a so všetkým čo s tým súvisí.
Krok dvadsiaty prvý: v tomto roku sa stávajú realitou zmluvy o Jednotnom ekonomickom priestore Kazachstanu, Bieloruska a Ruskej federácie.
Krok dvadsiaty druhy: rok 2013 bol pre Kazachstan formálne úspešný a zjavne preto krajina pristúpila k realizácii nového dlhodobého programu: Stratégia rozvoja – Kazachstan 2050.
Krok dvadsiaty tretí: začína sa (2014) realizovať program Нұрлы жол.[ V Astane prezidenti Bieloruska, Ruskej federácie a Kazachstanu podpisujú dokumenty o vzniku Eurázijskej ekonomickej únie.
Krok dvadsiaty piaty: v krajine sú prezidentské voľby a Kazachstan sa (2015) stáva členom WTO.
Krok dvadsiaty šiesty: pre čitateľov sa stáva (2016) dostupným manifest N. Nazarbajeva Svet v 21. storočí.
Krok dvadsiaty siedmy: v roku 2017 sa v Astane konala výstava EXPO 2017, kde bolo Slovensko – na rozdiel od EXPO v Dubaji 2021 – veľmi úspešným účastníkom. Súbežne Astana začala realizovať program Рухани жаңғыру.
Krok dvadsiaty ôsmy: na platforme EXPO bolo vytvorené Medzinárodné finančné centrum „Astana“ a prijatý zásadný dokument Strategický plán rozvoja Kazachstanu do roku 2025.
Krok dvadsiaty deviaty: v roku 2019 sa stáva prezidentom Kasym-Žomart Tokajev a Nursultan Abiševič Nazarbajev postupne (nie potupne) odchádza z politického kolbišťa. Nový prezident sa prihlásil k dedičstvu svojho predchodcu a ohlasuje politickú modernizáciu krajiny + koncept načúvajúceho štátu.
Krok tridsiaty: v novembri 2021 N. Nazarbajev odovzdáva post predsedu vládnej strany Nur-Otan svojmu nástupcovi K-Ž. Tokajevovi. Zásadnú pozíciu – predsedu Rady bezpečnosti Kazachstanu si však pre istotu zatiaľ ponecháva. Zatiaľ…, ale jeho odchádzanie má štýl a dôstojnosť.
Krok ix
Kazachstanu sa – nehľadiac na svetové COVID šialenstvo – podarilo ochrániť svoju štátnosť, udržať si úctu svojich občanov, ktorí si ctia 30. výročie svojej nezávislosti a nemajú problém očkovať sa vlastným medikamentom QazVac.
Alebo sa tešiť z toho, že Kazachstan si v rámci Global Firepower Index 2021 udržal 61. miesto (Uzbekistan 51. miesto, Turkménsko 86. miesto, Kirgizsko 93. miesto a Tadžikistan 99. miesto).
Bývalý prezident Kazachstanu vo svojom programovom článku «Семь граней Великой степи» píše: „… priestor, to je obsah všetkých vecí, obsah všetkých udalostí. Keď splývajú horizonty priestoru a času, začínajú národné dejiny… a to nie je len jednoduchý aforizmus…“
V texte navrhuje špecifický spôsob modernizácie krajiny, ale najmä toho, čo je rozhodujúce pri akejkoľvek spoločenskej zmene – modernizáciu historického vedomia Kazachstancov, kde dominantnú úlohu zohrávajú a budú naďalej zohrávať Kazaši.
Štátny program „Рухани жаңғыру“, čo možno (voľne) preložiť ako program modernizácie spoločenského vedomia v danom prípade Kazachstanu – lebo, prvý prezident N. Nazarbajev je presvedčený, že ten národ, ktorý je hrdý na svoju minulosť a verí vo svoju budúcnosť – bude úspešný!
Na uvedené nadväzuje aj program „Архив – 2025“, ktorého hlavným cieľom nie je deformovať, ale zverejňovať archívne dokumenty.
Prvá tridsiatka
Dnes vysvetliť, ozrejmiť, spropagovať… tridsaťročnú cestu od vyhlásenia nezávislosti Kazachstanu v roku 1991 do dnešných dní, je na malom priestore prakticky nemožné.
Prečo? Nuž preto, lebo ide o unikátny projekt, v rámci ktorého by si nikto a nikdy v hraniciach veľkej stepi nedovolil tvrdiť, že nerozumie svojej krajine. Práve naopak, kazašskí lídri rozumejú svojej krajine, a preto sa nevozia v pancierových bemewéčkach, o radových ministroch nehovoriac.
Na záver pre pamäť a pre poriadok – Kazachstan oslavuje 16. decembra svoj Deň nezávislosti a svoju prvú tridsiatku.
Blahoželáme!
Poznámky:
[1] Na pôde MGU v Moskve predniesol známu reč o vytvorení Eurázijského zväzu, ktorý sa pretavil do dnes funkčnej a autoritatívnej Eurázijskej ekonomickej únie.
Článek publikujeme ve spolupráci s webem Nové Slovo.