Slovensko a Česko aneb Zřejmé paralely

Anton Doktorov a Pavel Janíčko píší o některých paralelách situace na Slovensku a v Česku.

Slovensko:

Žijeme v podmienkach pandémie už druhý rok. Nie je to jednoduché. Môj priateľ, prof. Krčméry a zároveň môj šéf hovoril svätú pravdu, keď povedal na začiatku pandémie, že Covid zabíja natrikrát. Raz priamo zabíja svojho nositeľa, druhý krát tak, že preplní nemocnice a ľudia zomrú na iné nemoci, možno ani nie veľmi vážne. Tretí krát zabíja ľudí poškodením ekonomiky. Tu nehovoríme však o priamej vražde, ale o zhoršení ekonomických podmienok veľkej skupiny obyvateľov. Musíme tu povedať, že niektoré odvetvia vedia aj na tomto nešťastí dobre zarobiť. Naša vláda sa začala dojímavo starať o zdravie našich občanov. Dopadlo to tak, že si ľudia už robia srandu z vyhlášok, ktoré sa menia každý týždeň, ktoré sa opravujú jeden deň po ich publikovaní, ktorým nerozumie bežný občan a asi ani ich tvorcovia. Všetko by to malo byť ešte znesiteľné, keby napriek tejto „dojemnej“ starostlivosti sme neobsadzovali tie najhoršie priečky v umieraní na Covid široko ďaleko od nás. Táto starostlivosť mi pripadá, ako židovská anekdota, kde chudobný Žid príde za rabínom a sťažuje sa, že mú kapú sliepky. Rabín mu poradí, aby im nedal vody. Na druhý deň príde tento za rabínom a informuje, že ďalšie sliepky umreli. Rabín mu poradil, aby im dal viacej vody. Lenže sliepky kapú ďalej. Rabín poradil, aby im dal viacej stravy, potom hladovku, potom iné. Po týždni rád, kde po každej rade uhynuli ďalšie sliepky sa rabín opýta: „Počúvaj, mám ešte dosť rád, ale máš ešte nejaké sliepky?“

Takto sme aj my žili. Najprv to bola „atómová bomba“ na Covid, vo forme nanúteného hromadného testovania antigénovými testami. Tak to bola bomba, lenže vyhral Covid! Niečo sa testami našlo, trikrát toľko sa v nekonečných radách v zime, v snežení a mrholení občanov nakazilo. Keby naši rabíni počúvali lekárov a odborníkov, naučili by sa, že vytvorili pre vírus priam optimálne podmienky na množenie. Keby ten chudák vírus mal nejaké ručičky a nožičky, tak by sme počuli, ako radosťou tlieska. Hold, vírus miluje vlhko, zimu a hlúposť ľudí.

Ďalšia perlička bola nariadená karanténa a kontrola hraníc v letných mesiacoch. Patrím k tým zlým pendlerom, ktorí bývajú na dohľad od Bratislavy a každé ráno prechádzajú cez hranicu do práce a potom domov. Presne v čase, keď Maďarská strana upustila od kontroly, úplne otvorila hranice, našinci to zobrali zostra. Malo to úžasný účinok. Covid sa nezľakol, nakoľko v lete sa mu nedarí a ani tu v lete nebol. Takže celý efekt mal iný dopad. Zas sa Covid rehotal, ako malý psík. Lenže toto opatrenie zničilo celý turistický ruch. Cudzinci nemali nervy báť sa, že ich strčia do karantény domov, alebo do nejakej vládnej ubytovne, tak radšej Slovensko obišli. Zato tu v Maďarsku bola žatva. Takú dobrú letnú turistickú sezónu v Maďarsku dávno nezažili. Proste turistov, ktorí neprišli na Slovensko, si rozdelili okolité krajiny. A tak turisti objavili, že aj v Maďarsku sú výborné termálne kúpaliská, wellnessy, výborne vybudovaný Balaton. Českí turisti objavili, že netreba chodiť do Tatier, že v ich rekreačných strediskách sú lepšie podmienky, ako v Tatrách. Takto naše hotely, penzióny boli obsadené na tretinu, polovicu, ale v okolitých štátoch nebola voľná jedna izba, jedno lôžko. Pre informáciu, v hoteloch platí poučka, že obsadenosť 60% znamená pre majiteľa 0 EUR. Žiadna strata ale aj žiadny zisk. Ten prichádza až pri vyššej obsadenosti. A pre upresnenie, hovorí sa o priemernej ročnej obsadenosti. Suma sumárom, naša vláda nás ochránila pre Covidom, ktorý tu nebol a pred turistami zo zahraničia, ktorí tu boli, ale odišli inam. A je otázne, či sa ešte vrátia, nakoľko ak boli spokojní v zahraničí, tak asi nie. Situácia sa vyvíjala ďalej. Covidom sa vyvíjal ďalej, čakal na zimné počasie, v ktorom sa cíti, ako náš bývalý turista na Balatone. Z opatrení našich mocných si okrem Covid robilo srandu aj ostatné obyvateľstvo. Pre vysvetlenie, nepatrím ku antivaxerom, som očkovaný tri krát bez žiadnych vedľajších príznakov. A vždy medzi prvými. Lenže, na rozdiel od iných krajín, ľudia majú odpor voči vakcíne. Prečo asi Portugalci sú všetci zaočkovaní, teda staršia generácia? Prečo celková miera zaočkovanosti je viac ako 85%? Prečo u nás je to ledva 50%? Prečo sa u nás tomu nedarí, napriek očkovacej lotérie a rozdávaniu peňazí seniorom nad 60%? Prečo sa Portugalci a Španieli nechali zaočkovať aj bez týchto hrátok? Asi preto, že veria svojej vláde. Vedia, že sa ich vláda nehrá na rabína, ktorý si robí srandu z úbohého člena danej obce. Napadlo niekoho, čo sa stane, keď bude potreba štvrtej dávky? Všetci ľudkovia v kategórii 60+ si povedia, že keď tretia za 300, tak štvrtá bude za 800 EUR! Však majú čas, a oni sa do toho nehrnú. Chce to od nich vláda. A ak raz zaplatila 300, nech zaplatí viac. My si počkáme!

Lenže špás neskončil. Covid ovplyvnil trhy. A nielen on. Toto je síce môj názor, ale asi niektorí budú súhlasiť. Jedná sa o spor Rusko a Ukrajina. Nerozumiem tomu. Nerozumiem tomu, že keď Albánci v Kosove, ktorí populačne prerástli pôvodne srbské obyvateľstvo, si odhlasovali samostatnosť Kosova, bolo to sebaurčenie. Uznali ho skoro všetky štáty Európskej únie, okrem Slovenska, ako samostatný štát! Tú istú drzosť si dovolila 90 % väčšina Rusov na Kryme, a bola z toho anexia ako hrom. Niekomu totiž vadí obrovský ekonomický rozvoj Ruska, Číny a Indie, ktorí urobili obrovský pokrok v ekonomike a v technológiách! Niekomu by sa predsa hodila taká menšia, alebo väčšia vojnička, pekne ďaleko od Amerického kontinentu, kde by dvaja rivali sa postupne zničili, ekonomicky vykrvácali. A to ešte nehovorí, ako sa dá na takejto vojne zarobiť. Takže „bojovníci“ za ľudské práva, oslobodenie Krymu si vykoledovali len zvýšenie cien ropy, plynu a iných komodít. Samozrejme, všetko sa dá nahradiť, napríklad dovozom skvapalneného zemného plynu z Ameriky, ktorý je ďaleko drahší, ako ten Ruský. Ale čo keď cena ruského plynu pôjde hore? Čo keď vôbec nebude vďaka zlým vzťahom a lebo vojne? Kto sa na tom nabalí? Nečudujme sa preto takej podpore konfliktov za oceánom!

Dopady za cenu plynu cítime už teraz. Naša vláda sa stále vyhovára na tú hnusnú, predchádzajúcu vládu. Ani ja som nebol jej fanúšikom. Ale v politike platí, že výhovorky na predchodcu platia tak rok, až dva. Potom už nie, potom sa ľudia začnú pýtať na to, čo takého urobili oni! Tí lepší… Lenže na ľudí dopadlo zvyšovanie plynu, energii katastrofálne. Skúste niekto vysvetliť obyčajnému človeku, ktorí žije od výplaty do výplaty, že štát nemá peniaze na podporu cien energii. Hlavne keď sa nájdu peniaze na celoštátne nezmyselné testovačky, na očkovaciu lotériu, na rozdávanie stovák pre očkovaných seniorov… Kričia aj podnikatelia. V takej zlej kondícii neboli nikdy. Z relatívne bohatých majiteľov hotelov a reštaurácii sa stali chudáci. Koľkí prišli o všetky úspory, koľkí bojujú s exekútormi, koľkých zamestnancov museli prepustiť. Všetko napriek pomoci pre zamestnancov v týchto podnikoch! Asi nebola dostatočná. No najväčšia rana nebola v slabej pomoci. Ale hlavne v hre vlády na toho rabína. Zbytočné uzavretie hraníc cez leto, menenie podmienok každý týždeň pred Vianocami a Novým rokom zapríčinilo, že hotelierstvo a gastronómia dostali ďalšiu ranu. Kým v Maďarsku bolo všetko otvorené, nič nebolo otvorené, na Slovensku to bolo na opak. Takto si naši susedné štáty šúchali ruky od radosti. Slováci urobili vianočné nákupy v Maďarsku, v Poľsku a v Rakúsku. Na lyžovačku si objednali zájazd všade inde, len nie na Slovensku! Však majitelia hotelov, penziónov do poslednej chvíle nevedeli, čo môžu a čo nemôžu. Koho môžu ubytovať a za akých podmienok! Tak to mali prázdne! Vláda veľkodušne povolila nákupy týždeň pred Vianocami, ale útok na obchodné centrá sa nekonal. Však všetci už mali nakúpené v zahraničí! V zahraničí však neriešili len cestovný ruch. Úpravou DPH dokázali zmierniť ceny energie, hlavne elektriny, benzínu, plynu. V Maďarsku to riešili reguláciou cien. Občan Maďarska kašle na „nedemokratické“ zásahy vlády do cien! Kašle na to zvysoka! Užíva si cenu benzínu o 20% nižšiu, ako na Slovensku, cenu plynu na úrovni menšej ako polovicu ceny na Slovensku apod. O Poľsku ani nehovorím. Zrazu vláda, ktorá vyhodila 300 miliónov eur na uplácanie seniorov za očkovanie sa, tvrdí, že nemá 130 miliónov na kompenzáciu zníženia DPH za služby gastronómie a hotelierstva! Vláde nevadí nákupná turistika občanov Slovenska za benzínom a tovarmi do susedných krajín. Vie si spočítať, že kamionista nepôjde tankovať do kamiónu do Poľska alebo Maďarska. Že tá strata príjmu z DPH bude menšia, ako strata za níženú DPH. Viem si predstaviť, že ak táto „turistika“ bude mať väčší dopad na DPH na Slovensku, tak sa zavedenie nejaká buzerácia na hraniciach. Však, už sme to tu mali, všetci vedeli, že je to zbytočné a okrem pendlerov sa nikto nesťažoval. Nechcem hovoriť o zlatých čias za socializmu, ale snáď trochu väčší súcit z našimi obyvateľmi mohla mať. Nie každý má dom v Dubaji, ranč v Austrálii, kde sa dá uniknúť v prípade ekonomického alebo vojenského konfliktu.

Česko

Chci v této souvislosti připojit několik poznámek z pozice pozorovatele situace v ČR. Především zde před volbami vyeskalovala propaganda ve smyslu „je třeba se zbavit ‚estébáka a oligarchy‘ Babiše, který nezvládá covidovou epidemii a extrémně zadlužil zemi“. Jako jediné východisko byla představována „vláda změny“ v podobě pětikoalice ODS, KDU-ČSL, TOP 09, STAN a Pirátů, která všechny ty problémy vyřeší, takže si lidé ani nevšimli, že jde o obdobu „panské koalice“ z doby 1. republiky, která bude především dbát o zájmy velkokapitálu a bude „šetřit“ na úkor běžných lidí. Takže se můžeme těšit na další komercionalizaci sociálních systémů jako jsou důchody, zdravotnictví, školství apod. Je skutečně smutné pozorovat tyto sociálně ohrožené lidi, radující se nad výsledkem říjnových voleb v a majících radost nad tím, jak to nandali Babišovi a komunistům, když ve skutečnosti to „nandali“ především sami sobě. Je totiž zřejmé, že všechny ty „úsporné“ manévry dnešní vlády půjdou především na jejich účet.

Samozřejmě součástí této politiky je i otrocký příklon k protiruské a protičínské linii západních „elit“, dnes především reprezentované válečnou hysterií kolem údajného ruského vpádu na Ukrajinu. Ano, je jasné, že v této souvislosti se používají několikeré „metry“ pro hodnocení podobných záležitostí, takže zatímco Ukrajina se mohla na základě referenda odtrhnout od SSSR a některé jugoslávské republiky od SFRJ, tak Krym, Donbas a Luhansk, stejně tak Srbové v Chorvatsku a v Bosně, ale ani Katalánci ve Španělsku, toto právo nemají. Tam najednou právo na sebeurčení nějak nefunguje. Horší je, že podobný typ politiky a propagandy může vyústit v obrovský konflikt, a je svým způsobem směšné, ale zároveň tragické, jak se někteří válečníci v ČR i SR přímo „třesou“, abychom se stali jeho součástí. Asi si myslí, že se někde v pohodlí u TV budou dívat na to, jak naši „spojenci“ likvidují ty „primitivní Rusáky“, a nedochází jim, že pro tyto západní elity jsou jen kanonefutr v jejich světovládných hrátkách. Asi jako polské vlády před druhou světovou válkou, kdy se snažily vlísat hitlerovskému Německu s nadějí, že se přiživí na jeho výbojích především v Rusku, aby pak zjistily, že hrály roli jen obětního beránka.

Ilustrační obr.: Дмитрий-5-Аверин, CC0, via Wikimedia Commons

Dočetli jste jeden z našich článků? Nezapomínejte, prosíme, na dobrovolné předplatné, které je příspěvkem k další nezávislosti a na fungování !Argumentu a také investicí do jeho budoucnosti. Více o financování zdola se dozvíte zde.