Pápež, ktorý učí ľudí byť bratmi

Eduard Chmelár píše o osobnosti a myšlení papeže Františka a o tom, jak může jeho zářijovou návštěvu využít slovenská společnost k debatě o zásadních tématech.

Blížiaca sa návšteva pápeža Františka na Slovensku vyvoláva obrovské až nerealistické očakávania. Väčšina ľudí skloňuje pri jeho mene slovo nádej. Nie je však jasné, čo si pod tým predstavujú. Príchod najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi určite posilní veriacich v ich náboženskej viere. Je však nemiestne až naivné od neho očakávať, že vyrieši naše vlastné problémy. František nezjednotí rozhádanú slovenskú spoločnosť. Nepodporí liberálov v ich požiadavkách. A nepríde sem preto, aby riešil otázky spojené s Vatikánskou zmluvou. V tomto poslednom prípade mi príde demonštrácia združenia Ethos (ktoré má blízko k SaS a Progresívnemu Slovensku) ako buď nedomyslená alebo neúprimná. Už som to niekoľkokrát vysvetľoval: o revíziu zmluvy so Svätou stolicou môže požiadať iba prezidentka republiky. A tá sa to nechystá urobiť. Výzvy a tlak mali byť teda smerované konkrétne na ňu, nie na hlavu katolíckej cirkvi. Ale na ňu si liberáli netrúfnu, preto vyskakujú na pápeža. To nie je ani férové, ani poctivé.

František vzbudzuje nesmierne emócie aj preto, že je iný ako jeho predchodcovia. Niektorí liberáli si občas nahovárajú, že tento pápež by rád povolil registrované partnerstvá, pôsobenie žien v cirkvi, potraty a kadečo iné. Nie je to pravda. Ak čítate pozorne jeho postoje, on z princípov katolíckej cirkvi nijako nezľavuje, iba má viac porozumenia pre motivácie iných. Konzervatívcom to prekáža, hoci ich v skutočnosti neohrozuje. Prezentuje akýsi katolicizmus s ľudskou tvárou. Všetky náboženstvá sú svojím spôsobom konzervatívne, ale ako pripomína František – tradícia je udržiavanie ohňa, nie uctievanie popola (v skutočnosti je to myšlienka Gustava Mahlera). Trik všetkých náboženstiev spočíva v tom, že ich posvätné texty sa dajú vykladať rôznymi spôsobmi. A tak nájdete v Talmude potvrdenie pre univerzalizmus, rovnako ako aj pre židovský nacionalizmus – podobne ako ctitelia Evanjelia sa mohli opierať tak o pacifistické, ako aj militantné príkazy. Hodnota tejto návštevy nespočíva v očakávaniach, ktoré si do hlavy katolíckej cirkvi projektujú jednotlivé skupiny.

Duchovní lídri, ktorí prekračujú obmedzenia náboženstiev

Som vnímaný ako sekulárny humanista, tohto roku poctený titulom Humanista roka 2021, a napriek tomu alebo práve preto si pápeža Františka cením ako jednu z dvoch najväčších osobností súčasného sveta. Tou druhou je XIV. Dalajláma. Je trpkou skutočnosťou, že títo dvaja velikáni sa nikdy nestretli, a to z politických príčin (tibetský duchovný vodca doteraz nedostal ani raz pozvánku na slávne stretnutie náboženských vodcov z celého sveta do Assisi, hoci si to veľmi želal). Pritom by si mali toho veľa čo povedať. Obaja totiž majú jednu vzácnu a v dnešnom svete prepotrebnú vlastnosť, ktorá sa v ich komunitách veľmi nezdôrazňuje: vedia svojím chápaním etiky a duchovna presiahnuť obmedzenia vlastných náboženstiev. To, že stoja na čele vlastnej cirkvi alebo sanghy, ich samozrejme limituje, ale obaja si uvedomujú potrebu širšej, globálnej etiky, do ktorej nebudú zahrnutí len príslušníci ich náboženstiev.

Dalajláma sa k tejto téme vyjadruje podstatne dlhšie a rozvíja vlastné chápanie sekulárnej etiky, ktorá, prirodzene, nie je etikou ateistickou (ako si to mnoho ľudí mýli), ale svetonázorovo neutrálnou s ambíciou spájať všetkých ľudí dobrej vôle. Podľa dalajlámu si sekulárna etika vyžaduje prijatie dvoch základných princípov: uznanie našej spoločne zdieľanej ľudskosti a vedomie vzájomnej previazanosti ako základnej danosti ľudskej existencie. Takáto etika nespočíva na príkazoch a pravidlách, ktoré treba poslúchať, ale na princípoch vnútorného sebaovládania rozvíjajúce tie aspekty našej prirodzenosti, ktoré považujeme za rozhodujúce a prospešné pre nás samých rovnako ako aj pre ostatných. Tieto zásady rozvíja vo svojej knihe Etika pre dnešný svet, ktorá vyšla v tomto roku. Dalajláma takto uvažuje už vyše desať rokov, ale u nás tieto myšlienky nevyvolali nijakú väčšiu odozvu. Keď som sa pred piatimi rokmi zúčastnil na stretnutí intelektuálov s tibetským duchovným vodcom v Moyzesovej sieni Slovenskej filharmónie, položil som mu otázku, či považuje rozvíjanie sekulárnej etiky za dôležitejšie ako rozvoj budhistickej náuky. „Vy ste ateista, však?“ spýtal sa ma s potmehúdskym úsmevom a smutne dodal: „Nikto sa ma na niečo také doteraz nepýtal. Fundamentalistov na oboch stranách to neuspokojuje. My sa však musíme dohodnúť.“

Nepovažujem za náhodu, že približne v rovnakom čase vydáva pápež František svoju knihu Poďme spolu snívať s podtitulom „Cesta k lepšej budúcnosti“. Vytyčuje v nej základné parametre zmien, ktoré nás čakajú po prekonaní súčasnej globálnej krízy. Považujem ju za dosiaľ najhlbšiu knihu, akú pápež František napísal a neviem, či ju vôbec čítala väčšina veriacich, ktorí sa na príchod hlavy katolíckej cirkvi „pripravujú“.

Bez bratstva niet slobody a rovnosti

Za jednu z najdôležitejších myšlienok tejto publikácie považujem úvahu o bratstve, ktorou rozvíja tému nastolenú už v encyklike Fratelli tutti. František, vychádzajúci z osvietenských hodnôt slobody, rovnosti a bratstva je presvedčený, že sloboda bez vedome pestovaného bratstva skôr či neskôr zmizne a degraduje na autonómiu – a že ani rovnosť sa nedá dosiahnuť bez bratstva. Moderná doba, ktorá húževnato riešila slobodu a rovnosť sa podľa neho musí rovnako húževnato zamerať na riešenie bratstva. Dovolím si to doplniť. Neoliberáli v mene slobody potláčali rovnosť a komunisti v mene rovnosti potláčali slobodu. Všetci však svorne zabúdali na bratstvo. Dnes ide o to, aby sme si uvedomili, že revolučné ideály slobody, rovnosti a bratstva dokážeme napĺňať iba spoločne, nie oddelene.

Ako teda môžeme využiť návštevu pápeža Františka, aby jeho autorita mala celospoločenský prospech? Vatikán zdôrazňuje, že pôjde o návštevu pastoračnú. Je možné, že jej hlavným motívom sú vnútorné problémy cirkvi na Slovensku – a to nás zaujíma najmenej. Nevieme, čo sa rozhodne František na Slovensku vyzdvihnúť, ale vieme, čo by sme mali vyzdvihnúť my. Je to dôraz na tie jeho myšlienky, posolstvá a výzvy, ktoré sú v ostrom rozpore s konaním slovenských politikov – a to najmä tých, ktorí sa k nemu okázalo hlásia. Od hlavy katolíckej cirkvi nemožno čakať, že bude verejne kárať konkrétne osobnosti, ale my si ten akcent môžeme dovoliť.

Žiadne kompromisy s vojnou a zbrojením

Spomeňme si na veľkonočný dramatický apel pápeža Františka proti zvyšovaniu zbrojenia. Zoči voči globálnym problémom ako je narastajúca chudoba a klimatická kríza to niekoľkokrát zvýšeným hlasom označil za škandál. Podobne nekompromisne o tejto téme hovorí aj pri iných príležitostiach. Tento pápež dokonca odmieta aj kresťanskú koncepciu „spravodlivej vojny“ a hlása nekompromisný princíp: „NIKDY VIAC VOJNU!“ buráca v encyklike Fratelli tutti. „Každá vojna zanecháva svet horší ako ho našla. Vojna je zlyhanie politiky a ľudstva, hanebný ústup, porážka od mocností zla.“ František konzistentne hlása všeobecné a úplne odzbrojenie a propaguje Medzinárodný dohovor o zákaze jadrových zbraní. Porovnajte to so slovenskými politikmi od prezidentky cez vládnych predstaviteľov až po lídrov hlavných opozičných strán – ktorí sa budú pokrytecky predháňať v úklonoch pred pápežom, hoci zároveň podporujú masívne zvyšovanie zbrojenia a odmietajú zákaz nukleárneho arzenálu. Ako sa mu chcú pozrieť do očí? Je neobyčajne perfídne, keď liberálne strany moralizujú nad neekologickým správaním obyvateľstva, no zároveň podporujú zvyšovanie zbrojenia, hoci za tie miliardy navyše by mohli byť napríklad solárne panely a tepelné čerpadlá v každom dome. Na toto apeluje pápež. Ako sa môžete pretvarovať, že Vám ide o environmentálne otázky, keď vašou prioritou je nákup nových zbraní?

Kapitalizmus zotročuje ľudí a ohrozuje planétu

Podobne nekompromisne vystupuje pápež František proti neoliberálnym ekonomickým dogmám, ktoré ničia a znemožňujú spravodlivosť. Kapitalistická spoločnosť voľného trhu zameraná na kumuláciu zisku spôsobuje hlbokú nerovnosť a obrovské ekologické škody. Keď sa kapitál stane modlou, zotročuje človeka, rozoštváva ľudí, vylučuje chudobných a ohrozuje planétu, ktorá je spoločná pre všetkých, varuje František. Preto pripomína politikom, ktorí to nechcú počuť – jeho encyklika Laudato si´ nie je ekologická (ako sa často označuje), ale sociálna. Základom zmien sa totiž musí stať klimatická spravodlivosť, na ktorú politické strany a korporácie neprihliadajú. Možno aj preto František podporuje ľudové hnutia zmeny a apeluje na nich, aby neboli cestou k moci, ale cestou k službe. Mnohí sa pajedili, prečo ide pápež na Luník IX, vraj čo si o nás vo svete pomyslia, keď mu budeme ukazovať zničené rómske bytovky. Nemôžem uveriť tomu, že tak hovoria aj veriaci ľudia. Hlava katolíckej cirkvi nie je žiadna cestovná kancelária propagujúca krásy Slovenska. Každý vie, že František sa zameriava na chudobných. Pritom však apeluje, že chudobní by nemali byť cieľmi našich dobrých úmyslov, ale subjektmi zmeny. Práve tí, ktorí dnes stoja na okraji spoločnosti, sa musia stať protagonistami zmien. A tento pápež chudobných, na rozdiel od našich politikov, neopúšťa. Je to ich hanba, nie jeho, že tam nikdy neboli, že nerobia politiku s ľuďmi, ale len o ľuďoch. Čomu tí ľudia vlastne veria, ak sa čudujú, že najväčšia autorita kresťanského sveta ide medzi chudobných?

Odvaha opustiť tento systém a vytvoriť nový

Tento pápež je ďaleko pred mnohými z nás. Preto ho nenávidia fundamentalisti všetkých smerov, ktorí majú často len ústa, ale nie uši. Za jednu z najdôležitejších vlastností v meniacom sa svete považuje František umenie rozlišovať. Rozlišovať znamená premýšľať nad našimi rozhodnutiami a činmi, nie iba racionálne prepočítavať ich výhodnosť. Fundamentalisti nedokážu rozlišovať, neznášajú neistotu a ponúkajú uzavretý spôsob myslenia, ktoré prináša ochranu pred destabilizujúcimi situáciami výmenou za rezignáciu na pravdu. Ktokoľvek sa uchýli k fundamentalizmu, bojí sa vykročiť na cestu k pravde, hovorí pápež. Takýto človek pravdu nehľadá, ale myslí si, že ju vlastní a používa ju ako obranu, takže akékoľvek jej spochybnenie vyhodnocuje ako prejav agresie voči svojej osobe. Pravda sa však zjavuje len tomu, kto sa jej otvára, a toto rozzúrení fundamentalisti nikdy nepochopia.

František nás vo svojej knihe nabáda, aby sme hľadali a odvážili sa vytvoriť niečo nové. Vyslovene nás odhovára od návratu k falošným istotám doterajšieho systému, ktoré sme vnímali pred krízou. Je to provokujúca úvaha, k akej sa dosiaľ neodvážila nijaká svetová autorita. Pápež nám odkazuje, že tento model usporiadania sveta je neudržateľný a aby sme sa nebáli dávať to mocenským štruktúram čoraz hlasnejšie najavo. Toto už nie sú iba posolstvá pre katolíkov, ale pre všetkých ľudí dobrej vôle. Je na nás, aby sme politikom tento odkaz pápeža Františka pretlmočili čo najkonkrétnejšie a aby sme im nedovolili prikrývať sa jeho rúchom. Namiesto zbrojenia presadzujte odzbrojenie a mier. Pri ekologických riešeniach prihliadajte aj na sociálne. Namiesto stavania múrov pestujte bratstvá. Navrhnite lepší spôsob spoločného života na Zemi.

Tak pápež František, ako aj XIV. Dalajláma vedia, že vek exkluzívnych náboženstiev sa skončil a musíme hľadať spoločný étos Zeme. Podobne ako tibetský duchovný vodca je aj súčasná hlava katolíckej cirkvi presvedčená, že sekularizmus je lepší ako štát viazaný na náboženstvo. Týmto jeho slovám chýba ešte jedna podstatná vec: aby nadviazal dialóg so sekulárnymi humanistami podobne ako to dokázal s predstaviteľmi islamu. Takýchto osvietených ľudí je ešte stále veľmi málo. Je to však jediný spôsob ako zachrániť túto planétu a spoločne na nej prežiť.

Ilustrační foto: Autor – Alfredo Borba, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=34671623

Dočetli jste jeden z našich článků? Nezapomínejte, prosíme, na dobrovolné předplatné, které je příspěvkem k další nezávislosti a na fungování !Argumentu a také investicí do jeho budoucnosti. Více o financování zdola se dozvíte zde.