Yanis Varoufakis v akutuálním komentáři píše o nebezpečích současného technofeudalismu. Ladislav Hohoš jeho obavy do značné míry sdílí.
O vojne sa v súčasnosti hovorí viac než o mieri. Nejde iba o reflexiu významu dobre známych strategických pascí, ale tiež o rýchly vznik klaudového (cloud) kapitálu, ktorý zaťahuje svet do týchto pascí štyrmi rozličnými spôsobmi.
Svet je na vojnovej nohe. Nemecká vláda pracuje na appke, ktorá pomôže ľuďom nájsť najbližší kryt. Švédi zverejnili 32-stránkový pamflet If Crisis or War Comes, podobný pamflet nespočetnekrát stiahli vo Fínsku. Rešpektované noviny uverejnili scenáre vojnovej hry, ako Rusko podporované Čínou začne inváziu na nórske arktické ostrovy.
Vedúci predstavitelia EÚ sa zhodujú v tom, že kľúčom na odblokovanie trvale nízkej úrovne investícií v Európe je zbrojný priemysel. Americký prezident Donald Trump nonšalantne rozpráva o prevzatí Grónska a Panamského kanála. Na dovŕšenie všetkého sa schyľuje na búrku nad Taiwanom, Filipínami a nad Juhočínskym morom.
Trump a jeho politickí oponenti sa nedohodnú takmer na ničom. Zhodnú sa však v jednej veci. Totiž, že Amerika je chytená do Thukydidovej pasce (termín použil profesor Harvardovej univerzity Graham Allison): ide o osud hegemóna, konfrontovaného s narastajúcou mocnosťou – Čínou. Západ medzitým riskuje pád do Oidipovej pasce: zhoršuje krízu prostredníctvom konania, ktorého zámerom je predísť kríze. Tak ako Oidipus napokon zabil svojho otca Laia iba preto, že Laios vykonal tvrdé opatrenia za účelom zvrátenia delfskej veštby, že ho jeho syn zabije. Každá z uvedených štyroch pascí môže spustiť katastrofickú vojnu.
Lenže zatiaľ došlo k tomu, že nad nami zásadne dominuje klaudový kapitál. Ide o novú formu kapitálu, pozostávajúcu zo sieťovo prepojených strojov, ktoré sme dostatočne vycvičili, aby zmenili to, čo my chceme, a potom nám to predali mimo rámca aktuálnych trhov. Klaudový kapitál na rozdiel od dieselových motorov a priemyselných robotov (t.j. vyrobených výrobných prostriedkov) vyrába nadmerné kapacity na modifikáciu nášho správania, čím dáva bezprecedentnú moc do ich rúk vlastníkov – našich technofeudálnych lordov. Uvedené posilňuje Thukydidove a Oidipove pasce štyrmi rozličnými spôsobmi.
Po prvé, klaudový kapitál s rozšírenými kapacitami umelej inteligencie znižuje prah nasadenia masových zbraní na – hoci cielené – ničenie. Poslať roj mikro-dronov vyzbrojených schopnosťou umelej inteligencie rozlišovať tváre do mestských oblastí, aby autonómne dosiahli vopred určené ciele, je oveľa lacnejšie než nasadiť ťažké bombardéry. Prezidenti a premiéri tak ľahšie získajú morálne osvedčenie na vydaný rozkaz. Kapitalizácia spoločnosti s veľkým klaudovým kapitálom ako Palantir preto prekonala dedičných Behemotov ako Lockheed Martin.
Po druhé, klaudový kapitál podporujúci naše sociálne médiá za účelom dosiahnutia maximálneho zisku, je nastavený na maximálnu angažovanosť. Tento cieľ sa dá najľahšie dosiahnuť, ak budeme rozčúlení, nahnevaní a hrubí voči sebe navzájom. Z tohto podnikateľského modelu vyplývajú toxické verejné debaty, podrývajúce demokratické inštitúcie, ktoré doteraz mali schopnosť držať pod kontrolou príliš bojovných politikov a generálov.
Po tretie, klaudový kapitál oslabil Európu natoľko, že nedokáže plniť rolu zmierovateľa (moderating), ktorú svojho času zohrávala počas studenej vojny. Lebo väčšina klaudového kapitálu sa sústreďuje v Spojených štátoch a v Číne. Vysoká koncentrácia klaudového kapitálu je dnes podmienkou pre zásadnú hospodársku a politickú moc; Európa skĺzla do relatívnej bezvýznamnosti.
Po štvrté, čínsky klaudový kapitál predstavuje skutočného vyzývateľa vo vzťahu k americkému takmer monopolu na medzinárodný platobný systém, ktorý historicky poskytoval americkej vláde voľnosť pri sankcionovaní ktorejkoľvek krajiny alebo osoby. Táto skutočnosť je oveľa významnejšia než animozity, ktoré v USA vyvolala novovzniknutá čínska AI firma DeepSeek, hoci jej ponuka najnovšie viedla k strate 1 bilión dolárov na amerických akciových trhoch.
Čínska rozhodujúca výzva tvárou v tvár USA pramení z hlbokej asymetrie, ktorá nemá nič spoločného s technológiou. Wall Street považuje Silicon Valley za potenciálneho uzurpátora svojich finančných ziskov, v predmetnom spore môže počítať s podporou Federal Reserve. Na rozdiel od uvedeného, v čínskom finančnom sektore ústredná banka a najväčšie technofirmy postupujú jednomyseľne. Výsledkom je bezproblémový a bezplatne prístupný súkromno-verejný digitálny platobný systém, aký Západ nemôže zvládnuť.
Čínsky platobný systém sa v súčasnosti podobá na nedotknutú viacprúdovú diaľnicu, veľmi málo využívanú mimo vlastnej krajiny. Lenže tento systém predstavuje vážnu dlhodobú hrozbu pre globálny monopol platobného systému na báze dolára a poskytuje čínskej vláde i jej spojencom možnosť voľby, ako zmierniť strach z amerických sankcií. Negatívna sebadôvera v nikdy nekončiacom cykle, toto novonadobudnuté presvedčenie poháňa dychtivosť Ameriky „byť tvrdý“ vo vzťahu k Číne.
Na obzore dnešných dní je viac vojny ako mieru. Nejde iba o reflexiu dobre známych strategických pascí, ale tiež o vzostup technofeudálnej moci, ktorá nás do týchto pascí ženie.
Autor je bývalým ministrom financií Grécka, vodcom strany MERA25 a profesorom ekonómie na Aténskej univerzite.
Zdroj: Technofeudalism Is War’s Handmaiden. Athens Feb 6, 2025. © Project Syndicate
Preložil Ladislav Hohoš
Komentár prekladateľa
LADISLAV HOHOŠ:
Pred našimi očami sa odohráva druhé alebo tretie preformátovanie svetového poriadku. Podľa toho, či začneme počítať od Jaltskej konferencie (aktuálne 80. výročie, AD 1945) alebo Maltskej konferencie medzi G. H. W. Bushom a M. Gorbačovom v decembri 1989. Zjednodušene povedané, na Malte bola preformátovaná stredná a východná Európa, nasledoval rozpad ZSSR. Lenže preformátovanie smerom na Západ a do ostatných svetadielov sa zdanlivo zastavilo. Lebo bol nastolený „koniec dejín“ a unipolárna hegemónia USA pod krycím názvom „poriadok založený na pravidlách“. V skutočnosti však prebiehali tiché procesy ako postupné formovanie združenia BRICS. A USA jednak zlyhali v niektorých hegemoniálnych ambíciách, presnejšie vojnách, ktoré viedli, jednak zaviedli opatrenia, ktoré priviedli mnohé štáty sveta k úvahe, že sa začali snažiť o multipolaritu, teda rozvíjať vzťahy so širším spektrom krajín. Na medzinárodnú scénu vstúpila premyslená stratégia čínskej Hodvábnej cesty, ktorá nepredpokladá zasahovanie do vnútorných záležitostí štátov. Neoliberálna globalizácia založená na unilateralite a unifikácii narazila na prekážky, ktoré nedokázala prekonať. Argument o rozmanitosti civilizácií, ktorá podľa S. P. Huntingtona bude viesť k vojnám, by si žiadal samostatnú úvahu.
Spomeniem iba dve prekážky, Po prvé, spochybnenie záväznosti medzinárodného práva dvoma udalosťami v Európe: bombardovanie Juhoslávie (1999) a špeciálna vojenskú operácia na Ukrajine (2022). Po druhé, sabotáž medzinárodného platobného systému SWIFT, ktorý použili USA ako sankčnú zbraň, čo vedie k váhavej snahe viacerých krajín o dedolarizáciu platobného styku.
Druhé (tretie) preformátovanie začal prezident Trump v súčasnosti. Totiž akceptoval do určitej miery multipolaritu, lebo uznáva reálny pomer síl vo svete. Ergo začal rokovať s Ruskou federáciou, ktorej záujmy predchádzajúca administratíva jednostranne ignorovala. Pred našimi očami vznikla Veľká trojka, na rozdiel od Jalty je súčasťou Čína. Dúfam, že pravoverní ľavičiari, ktorí ma odsudzovali, že som už na začiatku vojny presne definoval, že nejde v prvom rade o Ukrajinu, ale o proxy vojnu o Nový svetový poriadok, uznajú svoj omyl. Ukrajina je pre prezidentov Veľkej trojky sekundárny problém.
Čo je teda primárny problém? Prezident Trump uvoľnil na vývoj umelej inteligencie obrovskú sumu, EÚ v medziach možností sumu relatívne skromnú. Teda tvrdo súťažia dve veľmoci, USA a ČĽR. Prečo teraz? Medzi odborníkmi bolo dávno známe, že sa blíži singularita AI, v preklade, že schopnosti AI sa vyrovnajú ľudským schopnostiam alebo ich prekonajú, ako R. Kurweil predpovedal na rok 2029 a zrejme sa nemýlil. Strategické priority, v prvom rade vo vojenstve, sú vo využití AI a vo vesmírnom zbrojení, spojené s obrovskými rizikami. Čína úspešne súťaží v kozme, vo vývoji kvantového počítača a vo výskume AI. Nedá sa vylúčiť ani hrozba vojny medzi týmito dvomi veľmocami, ktorá by veľmi rýchlo prerástla do svetovej vojny.
Yanis Varoufakis používa termín „technofeudalizmus“. Absolutistická monarchia sa javí vládnucej triede, ktorou je momentálne finančná oligarchia, ako vhodné usporiadanie spoločnosti vzhľadom na hierarchiu systémov AI. Nová ľavica by sa mala začať dívať do budúcnosti, nie reštartovať minulosť (jeden naivný pokus o Reštart máme na Slovensku). Treba riešiť otázku, ako zabezpečiť, aby výdobytky AI boli na prospech všetkých, a nie iba malej menšiny, pre ktorú sa stane väčšina svetovej populácie zbytočnou. Milovníkom sci-fi pripomeniem ako varovanie parazitickú civilizáciu Goa´uldov zo slávneho seriálu Stargate.
Na Slovensku vedieme žabomyšie politické vojny a hádame sa o veciach, ktoré prestávajú v dohľadnej budúcnosti platiť. Budúcnosť nám uniká.
Literatúra:
G. Allison, Osudová past. Prostor 2023.
L. Hohoš a kol.: Civilizácia na rázcestí po polstoročí. Veda 2019.
Y. Varoufakis: Technofeudalism: What Killed Capitalism. Melville House 2024.
Text publikujeme ve spolupráci s webem Nové Slovo.