František Škvrnda nabízí střízlivé hodnocení obsahu a významu třetího fóra čínské Iniciativy pás a cesta, které se konalo v Pekingu, a samotného projektu budícího na Západě obavy.

Pri príležitosti 10. výročia vyhlásenia čínskej Iniciatívy pásu a cesty (pozri Oskar Krejčí:  Nejen čínský sen, Slovo 16. októbra 2023) sa v Pekingu uskutočnilo 17. a 18. októbra jej tretie fórum. (Druhé fórum bolo 25. apríla 2019 a prvé fórum sa uskutočnilo 14. a 15. mája 2017.) Hoci v médiách i prejavoch účastníkov sa často spomína samit, symptomatické je, že oficiálne ide o fórum, čo znamená najmä verejný priestor na hlásanie názorov a ich výmenu. Nepredpokladá sa na ňom prijatie jednotného stanoviska účastníkov, čo dnes Západ praktizuje na „svojich“ samitoch, aby presvedčil o tom, aký je silný a jednotný.

Čínske vzletné charakteristiky o. i. uvádzajú, že ide o víziu, v ktorej sú Čína a jej partneri odhodlaní „dláždiť cesty a budovať mosty“, vynakladať prostriedky na prepájanie infraštruktúry a rozvoj obchodu. Má prispievať aj k zlepšovaniu politickej komunikácie (nie však v západnom duchu jedine platného názoru) i k rozvoju medziľudských vzťahov. To všetko by malo otvárať priestor pre globálny rozvoj celej Zeme.

Často sa zdôrazňuje, že Iniciatíva pásu a cesty (ďalej len Iniciatíva) predstavuje aj nezápadnú verziu globalizácie. Štáty globálneho Juhu sú jej hlavnými účastníkmi a majú z nej aj najväčší osoh. USA v poslednom čase v podmienkach narastajúceho napätia a chaosu vo svete zvýšili snahy „odrezať“ Čínu od globálneho Juhu, ale nedarí sa im to. Za jeden z faktorov tohto stavu možno podľa niektorých čínskych zdrojov považovať aj Iniciatívu.

Otázne je aj to, aký bude v budúcnosti vzťah EÚ k Číne. Napriek proamerickej orientácii mnohých vodcov EÚ i jej členských štátov vidno aj vnímanie nebezpečenstva v podobe výrazného obmedzenia ekonomických vzťahov s Čínou. Okrem toho má Iniciatíva viacero projektov, ktoré môžu štátom EÚ prospieť. Rozdúchavanie sporov či dokonca obchodnej vojny s Čínou neprináša EÚ nijaký úžitok a pomáha len znižovaniu jej konkurencieschopnosti s USA.

Oficiálny názov je Hospodársky pás hodvábnej cesty a stratégia rozvoja námornej hodvábnej cesty 21. storočia, čo sa v angličtine skrátilo na One Belt One Road (Jeden pás, jedna cesta; niekedy sa označuje aj ako stratégia OBOR.) Čínska vláda považovala dôraz na slová „jeden“ a „stratégia“ za náchylné na nesprávnu interpretáciu, a tak sa rozhodla pre inkluzívnejší skrátený výraz Iniciatíva pásu a cesty (anglicky Belt and Road Initiative, skratka BRI). Pojem Jedna cesta, jeden pás sa však stále, najmä mediálne, používa nielen vo svete, ale aj v Číne.

Iniciatíva sa mediálno-politicky s nádychom historizmu niekedy označuje za Novú hodvábnu cestu. Ide však o oveľa širšiu záležitosť, ktorá k pozemnej ceste dopĺňa aj námornú trasu. Hoci prioritný je ekonomický, infraštruktúrny rozmer, počíta sa aj so širšími spoločenskými súvislosťami a dopadmi realizácie Iniciatívy, ktorý bude kvalitatívne iný ako „stará“ Hodvábna cesta.

Stručná charakteristika Iniciatívy pásu a cesty a jej účastníkov

Iniciatíva sa začala ako projekt (globálneho) rozvoja infraštruktúry, ktorý čínska vláda prijala ako stratégiu v roku 2013. Postupne bola rozpracovaná na rozsiahlu, mnohostrannú a dlhodobú víziu s ukončením v roku 2049, teda k 100. výročiu vzniku Čínskej ľudovej republiky. Na 19. zjazde Komunistickej strany Číny v roku 2017 bola Iniciatíva zaradená do jej programu (stanov). Je aj ústredným bodom zahraničnej politiky čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga, podľa ktorého má Čína prevziať v súlade s jej rastúcou mocou a posilňovaním pozície vo svete väčšiu úlohu v globálnych procesoch. V širšom chápaní predstavuje úsilie Číny o zlepšenie regionálneho prepojenia s cieľom zlepšiť budúci rozvoj Zeme.

Vzhľadom na pestrosť aktivít Iniciatívy, ale aj rýchlo sa meniace pomery v medzinárodných vzťahov a svetovej ekonomike (spojené aj s tlakom – sankciami USA a ich spojencov proti Číne) ťažko podať aktuálnu presnú, „účtovnícku“, podobu súčasného stavu Iniciatívy. Podľa  materiálu Zeleného finančného a rozvojového strediska na Univerzite Fu-tan v Šanghaji (Countries of the Belt and Road Initiative, BRI) v apríli 2023 podpísalo Memorandum o porozumení s Čínou 148 štátov. Čína aj samú seba považuje za jedného z účastníkov Iniciatívy. Zo 148 štátov bolo (uvádzame delenie uvedené v materiáli, ktoré je na naše pomery nezvyklé):
– 35 z Európy a strednej Ázie,
– 6 z juhovýchodnej Ázie,
– 24 z východnej Ázie a Oceánie,
– 18 z Blízkeho východu a severnej Afriky
– 44 zo subsaharskej Afriky,
– 21 z Latinskej Ameriky a Karibiku.
Je tam 18 štátov EÚ: Bulharsko, Cyprus, ČR, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Severné Macedónsko, Slovensko (podpísalo memorandum 1. novembra 2015), Slovinsko a Taliansko (v roku 2024 z nej však vystupuje, aby sa vláda Giorgie Meloniovej, ktorú predtým západné média hlavného prúdu „podozrievali“ zo sympatií k neofašizmu, zapáčila USA) a 9 štátov G20.

Podľa údajov mediálneho zdroja, blízkeho čínskej vláde, v auguste memorandum podpísalo s Čínou už 153 štátov. Od apríla pribudli Burkina Faso, Honduras, Jordánsko, Maurícius, Palestína, Svätý Tomáš a Princov ostrov, ale v zozname už nebola Ukrajina, ktorá tam ešte v apríli figurovala. Pripojenie k Iniciatíve plánujú podľa tohto zdroja ešte Bhután, Brazília, Dánsko, Írsko, KĽDR, Kolumbia, San Marino a Španielsko. Uvádza sa aj to, že k Iniciatíve je pripojených asi 30 medzinárodných, najmä ekonomických, organizácií. Existuje portál pásu a cesty, ktorý je však len v čínštine.

Neprajníci považujú Iniciatívu za plán sinocentrickej medzinárodnej obchodnej siete. Ak sa na ňu pozrieme z geopolitického hľadiska, vidíme, že k nej nepristúpili najmä veľké západné štáty (USA, Veľká Británia, Nemecko a Francúzsko, ale ani anglosasky orientovaná Austrália), ani ich protičínsky spojenec Japonsko. Iniciatíva vytláča tieto štáty z rozvojového sveta, o čom svedčí aj zoznam štátov, ktoré podpísali s Pekingom memorandum o porozumení. S nedôverou na ňu hladí susedná India, ktorá sa obáva ďalšieho rastu ekonomickej sily Číny a jej vplyvu. Opatrne k nej pristupujú aj niektoré ďalšie štáty v juhovýchodnej Ázii, kde je väčšia čínska komunita.

Iniciatíva sa na Západe často neadekvátne prirovnáva k Marshallovmu plánu USA po druhej svetovej vojne, z ktorého aj dobre a dlho profitovali. Okrem zásadne inej historickej a geopolitickej situácie sú aj ďalšie podstatne odlišné prvky. Iniciatíva – na rozdiel od Marshallovho plánu – nemá politické požiadavky (nakoniec, bol poskytnutý len štátom, v ktorých neboli v tom čase vo vláde komunisti; Kongres USA prijal tento plán v apríli 1948). Marshallov plán bol regionálne výrazne obmedzený na západnú Európu (a niečo sa ušlo aj Turecku, ktoré sa neskôr stalo protisovietskou baštou), ale štáty, zapojené do Iniciatívy, predstavujú viac ako 75 % obyvateľov Zeme. Okrem toho celková suma pomoci v rámci Marshallovho plánu bola za 4 roky asi 13,3 miliárd USD, ktorých ekvivalent v roku 2023 bol asi 173 miliárd USD. Iniciatíva je naplánovaná na viac ako 35 rokov. K doteraz vydaným prostriedkom, ktoré sa uvádzajú v rôznej výške, doplní Rozvojová banka a Exportno-importná banka Číny po 350 miliárd jüanov (asi 48,75 miliárd USD), ku ktorým sa bude ročne pridávať 80 miliárd jüanov (viac ako 11,1 miliárd USD). Na samotnom fóre sa uskutočnili obchodné rokovania, na ktorých bola dohodnutá spolupráca vo výške viac ako 97 miliárd USD.

Podľa údajov Svetovej banky môžu prostriedky vynaložené v rámci Iniciatívy pomôcť dostať z najväčšej biedy 7,6 milióna ľudí a zo stredného stupňa až 32 miliónov. Experti z londýnskeho Strediska pre výskum ekonomiky a obchodu (Center for Economics and Business Research) uvádzajú, že Iniciatíva má v roku 2040 potenciál zvýšiť svetový HDP o 7 100 miliárd USD ročne a tento prínos sa môže zvýšiť, keď zlepšená infraštruktúra zníži trecie plochy, ktoré brzdia svetový obchod.

Iniciatíva má na rozdiel od Marshallovho plánu oveľa väčší priestorový rozmach a niekoľkonásobne prevýši aj jeho finančný rozmer. Západ podniká tiež niektoré podobné aktivity, o ktorých podrobnejšie písal O. Krejčí. Okrem „vlastného vkladu“ sa spravidla snažia pôsobiť aj proti čínskym plánom a cieľom. Aj v širšom geopolitickom pohľade na vzťahy Západu a Číny treba zdôrazniť, že Čína síce v mnohom so Západom nesúhlasí, ale nepovažuje ho za nepriateľa, ako mnohé kruhy v západných štátoch. Stačí si prečítať či vypočuť niektoré názory na Čínu, ktoré sa objavili v slovenskom politicko-mediálnom priestore v posledných rokoch.

S Iniciatívou je nepriamo spojené aj pôsobenie Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry (ďalej len ABII) so sídlom v Pekingu, ktorá pôsobí od začiatku roka 2016. Ide o medzinárodnú finančnú inštitúciu a multilaterálnu rozvojovú banku s cieľom prispievať sociálno-ekonomickému rozvoju Ázie. Banka mala v septembri 2023 podľa údajov na jej webovej stránke 47 regionálnych členov z ázijsko-tichooceánskeho priestoru (počítali sa medzi nich aj Cyprus a RF) a 46 mimoregionálnych členov, z ktorých je 26 z Európy (aj s Poľskom a Maďarskom, ale bez SR a ČR) a zvyšní sú z Afriky a Severnej, Strednej a Južnej Ameriky. Okrem toho má banka 5 perspektívnych členov z regiónu a 11 mimo neho. Jej členmi sú aj štáty, ktoré nepodpísali s Čínou (napr. Austrália, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Veľká Británia a i.) v rámci Iniciatívy memorandum o porozumení.

ABII získala najvyššie úverové ratingy od troch najväčších ratingových agentúr na svete. Od svojho vzniku sa považuje tiež za alternatívu a potenciálneho rivala oporných stĺpov západného finančného systému – Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu.

V rámci Iniciatívy sa realizuje už vyše 3 000 projektov, pričom nie všetky pokračujú bez problémov. Nemožno z nich úplne vylúčiť korupcia; niekde ich oslabuje neefektívna hospodárska politika a pod. Mnohé z nich sú však Západom bezdôvodne dehonestované a pripisujú projektom črty svojich spôsobov „pomoci“. Čínske zdroje preto zdôrazňujú, že zhruba tretina projektov má kultúrne aspekty. Chcú tým dokázať, že hodnotenie Iniciatívy, ktoré sa objavuje v západných médiách hlavného prúdu a označuje ju za „čínsku kolonizáciu“, či „úverové otroctvo z Pekingu“ a pod., nie je oprávnené.

Pri spolupráci v rámci Iniciatívy Peking zvýrazňuje tri aspekty. Prvým je nezasahovanie do vnútorných záležitostí, druhým princíp „čestného hlasu“ každého účastníka a tretím rovnaké pravidlá obchodu, výroby, kultúry a bezpečnosti. Všetko by to malo byť spojené spoločnými ekonomickými záujmami a vzájomnou výhodnosťou, čo je však v súčasných medzinárodných vzťahov s rôznymi krízami vo svete často protirečivé.

Na ilustráciu v súvislosti s konaním fóra uvedieme, že ako na jednu z úspešných akcií sa v rámci Iniciatívy poukázalo na vysokorýchlostnú železnicu Yawan, ktorá práve začala fungovať. Bola označená za „zlatý vývesný štít“ spolupráce Číny a Indonézie. V dĺžke 142,3 km a s najvyššou možnou rýchlosťou 350 km/hod spája zatiaľ Djakartu (hlavné mesto Indonézie) s ďalším veľkým indonézskym mestom a významným turistickým centrom Bandung. (Mesto je známe aj z dejín medzinárodných vzťahov – na konferencii v apríli 1955 tu bola prijatá Deklarácia na podporu svetového mieru a spolupráce. Má 10 princípov, ktoré vychádzajú z piatich zásad mierového spolužitia – tzv. Panča šíly a zahŕňajú aj myšlienky Charty OSN). Ide o prvú vysokorýchlostnú železnicu nielen v Indonézii, ale aj v celej juhovýchodnej Ázii. Dňa 14. septembra sa na nej prvýkrát viezol indonézsky prezident Joko Widodo.

Obsah rokovania

Od konania druhého fóra Iniciatívy v roku 2019 došlo vo svete k viacerým významným globálnym i regionálnym zmenám. Krízové procesy sa prehĺbili a konfliktnosť medzinárodných vzťahov vzrástla. Západ v nebývalej miere uvalil kvôli ukrajinskej kríze sankcie na RF. Sankcie však prijíma aj voči iným štátom, vrátane ČĽR. Mnoho štátov zápasí s vážnymi sociálno-ekonomickými, ale aj politickými a bezpečnostnými problémami. Pandémia narušila tradičné obchodné vzťahy a svet sa z toho dosiaľ úplne nespamätal. Socializmu s čínskymi črtami sa tiež dotkli negatívne globálne procesy, ale systém preukázal väčšiu stabilitu ako Západ, hoci sa poukazuje na to, že ani Čína sa už nevráti k tým tempám ekonomického rastu ako v uplynulých rokoch. Napriek tomu sa očakávali nové podnety pre rozvoj Iniciatívy.

Najvýznamnejším momentom, ktorý určil zameranie fóra, bol prejav Si Ťin-pchinga na jeho otvorení s názvom Cestou budovania otvoreného, inkluzívneho a prepojeného sveta pre spoločný rozvoj. Obsahoval nielen hodnotenie výsledkov 10 rokov pôsobenia Iniciatívy, ale priniesol aj viacero nových myšlienok, z ktorých zvýrazníme osem krokov na jej podporu.
1. Maximálne rozšírenie logistickej siete, ktorá sa opiera o veľké uzly a pôsobenie mnohých tokov.
2. Maximálna digitalizácia procesov a bezpodmienečná ochrana investícií.
3. Zameranie mnohomiliardových investícií na politiku tisíc neveľkých projektov namiesto sústredenia na megaprojekty.
4. Priorita projektov v oblasti „zelenej energetiky“.
5. Vzájomné využívanie inovácií a pripravenosť Číny k poskytovaniu technológií partnerom.
6. Investície do oblasti kultúrnych a medziľudských vzťahov.
7. Vypracovanie dokumentu s vymenovaním pravidiel „čestnej spolupráce v rámci Iniciatívy“.
8. Vytváranie samostatných medzinárodných platforiem.

Podľa niektorých názorov ide kroky, ústretové predovšetkým voči menším účastníkom Iniciatívy, ktorí sa „nenachádzajú“ v megaprojektoch. Tisíc neveľkých (niekedy sa dodáva múdrych) projektov spojených s poskytovaním technológií, pravidlami jednotnej spolupráce a ochranou investícií je však aj reakciou na postup Západu v poslednom čase, ktorý smeruje k rozdeleniu svetového obchodu na makroklastre. Poukazuje sa aj na to, že ak v predchádzajúcich rokoch bola priemerná hodnota projektu v rámci Iniciatívy 500 miliónov USD, v roku 2022 klesla na 400 miliónov USD.

Spoluprácu v rámci Iniciatívy označil Si Ťin-pching za úspešnú a vzletne v duchu tradičného  čínskeho vyjadrovania uviedol, že smeruje k ďalšiemu zlatému desaťročiu. V širšom kontexte zhodnotenia 10. výročia Iniciatívy sa však celkový pohľad na ňu nepovažuje za zmenu jej smerovania. Ide najmä o jej aktualizáciu v podmienkach zostrujúcej sa konkurencie s USA, ako aj korekciu jej problematických (kritických) miest, ktoré pociťujú neveľké štáty. Je to však aj nástroj, ktorý má vyvažovať negatívne dôsledky západnej politiky reštrikcií.

Vysokí predstavitelia štátov na fóre

Na fóre sa zúčastnili predstavitelia viac ako 140 štátov a 30 medzinárodných organizácií. Účasť hláv štátov a vlád bola však nižšia ako na fóre v roku 2019. Negatívne ju ovplyvnila globálna chaotická situácia, ale bezprostredne najmä boje Izraela s Hamásom. V súvislosti s tým neprišli niektorí predstavitelia štátov Blízkeho východu. Konflikt určitým spôsobom odsunul do pozadia aj politicko-mediálny záujem o fórum, najmä na Západe.

Na fóre sa zúčastnili prezidenti Alberto Fernández (Argentína), Gabriel Boric (Čile), Joko Widodo (Indonézia), Denis Sassou Nguesso (Konžská republika), Kasym-Žomart Tokajev (Kazachstan), William Ruto (Keňa), Thongloun Sisoulith (Laos), Uchnágijn Churelsuch (Mongolsko), Vladimir Putin (RF), Aleksandar Vučić (Srbsko), Ranil Wickremesinghe (Srí Lanka), Šavkat Mirzijojev (Uzbekistan) a Vo Van Thuong (Vietnam).

Predsedovia vlády prišli z Egypta (Mustafa Madbúlí), Etiópie (Abiy Ahmed) Kambodže (Hun Manet), Maďarska (Viktor Orbán), Mozambiku (Adriano Maleiane), Pakistanu (Anwár ul-Hak Kákar, ktorý je vo funkcii dočasne), Papuy Novej Guiney (James Marape) a Thajska (Sréttchá Tchavísin).

Účastníkom fóra bol aj generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý bol prítomný aj na prvom a druhom fóre. Znovu vysoko ocenil pôsobenie Iniciatívy a jej prínos k rozvoju globálneho Juhu.

S uvedenými predstaviteľmi absolvoval čínsky vodca mnoho stretnutí. Najväčšiu pozornosť pútala z pohľadu Slovenska prítomnosť V. Putina (tiež vystúpil na otvorení fóra)  a V. Orbána a ich rozhovory so Si Ťin-pchingom. V. Putin navštívil Čínu prvýkrát od februára 2022, keď sa začala ruská špeciálna vojenská operácia na Ukrajine. V. Orbán bol zase na fóre jediným vedúcim predstaviteľom štátu EÚ a NATO.

Pri príležitosti fóra usporiadal 17. októbra Si Ťin-pching s manželkou banket pre hlavy štátov a vlád, ako aj vedúcich delegácií na ňom. Predniesol na ňom prípitok, z ktorého médiá vyberajú o. i. to, že pre duch Iniciatívy je charakteristický mier a spolupráca, otvorenosť a inkluzívnosť, vzájomné učenie a prospech. Jej účastníci spoločne prispeli ku globálnej prepojenosti a vytvorili platformy pre medzinárodnú ekonomickú spoluprácu. Uviedol však aj to, že dnešný svet má ďaleko od pokoja a spomenul i aktuálne geopolitické konflikty, ale dodal, že historický trend mieru je nezastaviteľný.

Záver

Ako každý takýto rozsiahly komplex aktivít, aj Iniciatíva obsahuje viaceré protirečivé momenty, ktoré nemožno prehliadať a treba ich riešiť. Tretie fórum ukázalo, že aj Čína vidí problémy, ktoré sú s jej rozvojom spojené. Snaží sa ich riešiť nielen doma, ale aj komunikáciou na multilaterálnej rovine. Hoci to západná propaganda nepripúšťa, Čína je dnes skutočne najdôslednejšou mierovou svetovou veľmocou a dôsledným zástancom riešenia problémov politickou cestou, rokovaniami, bez použitia násilia.

Peking nechce riadiť svet – na rozdiel od Washingtonu, ktorý pritom už začína zneužívať aj EÚ na čele s neschopnými, submisívnymi vodcami. Čínska predstava sveta je spojená s jeho multipolaritou, kde sa žiadna sila nesnaží byť vedúcou. Ako už viackrát predtým, zakončíme tým, že nechceme, aby na Slovensku bol čínsky svet, čo však Čína ani nepožaduje.

Náš problém ako okrajovej súčasti Západu je v tom, že by sme sa mali usilovať dôsledne napĺňať európske civilizačné hodnoty, ktoré sú známe od čias osvietenstva. Nemali by sme sa pri tom uchyľovať k poučovaniu zvyšku sveta, ako sa má správať a dokonca ho k tomu aj nútiť. Aktuálne po páde protinárodných a neschopných vlád „pekelnej trojky“ Matovič – Heger – Ódor, menovaných prezidentkou, ktorá svojej „krajine“ nerozumie, je prioritou priorít riešenie domácich problémov. Nezabúdajme však, že sú podmienené aj tým, ako pristupujú k svetu USA, NATO i EÚ, pričom na to nemajú nielen morálne zdôvodnenie, ale už ani postačujúcu silu. Jednou z ich rozhodujúcich hybných síl sú obavy zo straty ziskov najmä finančných kruhov a vojensko-priemyslového komplexu v „nezápadnom“ svete, ktoré sú však maskované rôznymi heslami. Rinčať zbraňami, metať sankcie na všetky strany, riadiť svet reštrikciami a všelijako ho strašiť – to nie je v 21. storočí cesta k pokoju, stabilite a rozvoju Zeme.

Ilustrační foto: Autor: Kremlin.ru