Anton Doktorov a Pavel Janíčko napsali o tom, co se podle jejich názorů děje na Slovensku. Proč číše přetekla a lze čekat nějaké řešení?
Poslal jsem svému slovenskému kolegovi výzvu, aby okomentoval nynější turbulentní dění na Slovensku. Napsal jsem mu. „Vážený pane kolego, zachytil jsem, že váš úžernický prezident Kiska prohlásil, že Slovensko je mafiánský stát. Co tomu říkáte?“
A zde je jeho reakce:
„Tak skúsim sa trochu zamyslieť.
Slovensko ako mafiánsky štát. No to je trochu silné tvrdenie. Ak je Slovensko mafiánský štát, tak ako označíme Taliansko a USA, kde o ich mafii vznikli celé romány? Stalo sa však čosi hrozné, čo celý národ pochopil ako konečnú. Konečnú pre atmosféru v štáte a aroganciu moci. Vražda mladých dvoch ľudí bola profesionálna poprava. Na Slovensku popravili takto veľa ľudí, keďže väčšina z nich boli z podsvetia alebo veľmi zámožní podnikatelia, alebo oboje, tak ich ľudia toľko neľutovali. Ale pravda je taká, že úspešnosť polície pri takýchto popravách nie je na chválenie. Doteraz nie je vyšetrená vražda študenta Tupého, ktorý nenapísal ani článoček, len sa nepáčil asi svojim dlhým účesom. Na vraždu trochu málo, však?
Naozaj verím, že všetci chcú vyšetriť túto vraždu, naozaj verím, že sa všetci snažia, či už sami, alebo pod tlakom verejnosti. Lenže verejnosť je naštvaná pre niečo iné. Samozrejme, všetci chceme potrestať vrahov a hlavne ich objednávateľov, aby sme povedali dosť! Ale je tu veľké ale… Napriek úprimnej snahe, rečiam o tom, že vyšetrovatelia nespia, že robí na tom, kto má ruky a nohy, čo však aj úprimne verím, napriek tomu sa zamyslíme, čo by sa stalo, keby orgány polície a prokuratúry nečakali predlhých 40 dní, a niečo by urobili skôr? Kuciakovo trestné oznámenie si príslušné úrady podávali ako horúci zemiak, len nik nekonal… Čo by sa stalo, keby tieto orgány konali? Na Slovensku je to však asi folklór. Nechcem nalievať vodu do ohňa, ale koľko žien u nás bolo zabitých žiarlivými , psychopatickými manželmi, hoci tieto podali niekoľko dní až týždňov na týchto násilníkov trestné oznámenie? No, nebolo ich málo. Proste niekto mal konať, nekonal, a potom sa stalo, že bola vražda. Lenže tá nemusela byť, keby niekto konal! Podľa mňa toto tiež vyhnalo ľudí do ulíc, že ak sa niekto v núdzi obráti na políciu o ochranu, tak sa nerobí nič, a potom sa tá vražda vyšetrí…
Celé to nemuselo byť. Je zrejmé, že opozícia chce z prípadu vytĺcť kapitál, čiže nové voľby. V svetle najnovších udalosti by ich asi vyhrala. Je zrejmé, že súčasná vláda za vzniknutú situáciu nemôže, lenže dlho trpela stav, keď sa ľudia pomoci nedočkali.
Celá spoločnosť je už otrávená. Vláda každým rokom zhoršuje podnikateľské prostredie. Neustále navaľuje nové a nové povinnosti pre podnikateľov pod zhubnými pokutami. Proste správa sa tak,, ako vláda po Februári 1948. Živnostník bol najväčší nepriateľ štátu, malí podnikatelia tiež. Ešte dobre, že tie uránové doly ostali u Vás, Boh vie, koľkí živnostníci by tam boli…
Vláda si robí z ľudí srandu, a to nemiestnu. Zvýšili minimálnu mzdu, čiže tvári sa pred pracujúcimi chrumkavo. Lenže „zabudla“ zvýšiť odpočítateľnú položku z dane z príjmov. Slovensko je jedna z málo krajín, ktoré zdaňujú aj najväčšiu chudobu, čiže ľudí z minimálnou mzdou, a že sociálny štát. Ako pre koho ! A chudáčisko, čo maká za minimálnu mzdu dostal pridané pramálo, akurát platí väčšie dane. Na zvýšení minimálnej mzdy zarobil najviac ten sociálny štát.
Štát riadia neodborníci. Po tvrdom vzore všetkých totalitných štátov, komunistických a fašistických nevynímajúc, všetky štátne pracovné pozície sú len pre príslušníkov štátostrany, alebo aspoň doporučených štátostranou. Tragikomickým dôsledkom je pozícia hlavného štátneho radcu (druhá najvyššia pozícia v štátnej správe, aká sa dá dosiahnuť), ktorú uhrala mladučká čerstvá absolventka vysokej školy, s minimálnou praxou , zato však s krásnymi obrázkami na internete. A toto stačilo na miesto asistenta premiéra…Tých bolestí, ktorými trpia Slováci, je veľa. Skúste vysvetliť, že žijete v štáte, kde priemerná dĺžka súdnej kauzy trvá 6 rokov v trestnom konaní a 10 rokov v civilnom konaní, kde sa práva reálne nedovoláte? Že ľuďom sa menia zákony pod zadkom, pričom je bežné niektoré zákony meniť 2-3 krát do roka!Ľudia tušia, koľko sa rozkradlo z Eurofondov, však naše slovutné vlády nedokázali postaviť jednú posr…tú diaľnicu za 25 rokov!!! Tri krát hanba!!!V Európe (to nás presviedčal súdruh premiér, že patríme do jadra EU!!) jazdia rýchliky rýchlosťou bežne 200 km/h!! Na Slovensku len na malom úseku maximálne 160 km/h. A to málokto vie,že južná trasa vlaku do Košíc nie je ani elektrizovaná, že ju „rýchlik“ prekoná za úžasných 6 hodín (asi 400 km). No neviem, čo by na to povedali v Eritrei, kde majú iba jednú trať.
..Mnohí z tých, čo boli teraz na námestiach sú účastníci zhromaždení v roku 1989, alebo ich deti. Aj vtedy sa štrngalo, a mysleli sme si, že sa aj vyštrngalo…No neviem, na svoje si prišli privatizéri, podsvetie, rozkrádači eurofondov, ale čo obyčajný Slováčisko? Ten naďalej drie za smiešne peniaze, naďalej vidí, ako sa papaláši vyvážajú v limuzínach (komouši mali aspoň skromné Tatrovky a Volgy), rozdiely medzi obyčajnými ľuďmi a papalášmi sa stále zväčšujú, právo platí len pre spodných pár miliónov, zhoršuje sa neustále školstvo a zdravotníctvo, naše ženy opatrujú za pár korún rakúskych dôchodcov, ale vlastného otca alebo mater nemôžu, nemajú za čo…Takže vrece s problémami prasklo, nevydržalo, bolo ich už moc… Čo bude? Bojím sa toho. Opozícia zatiaľ kričí, čo nechce. Akosi málo počuť, čo chce. Nenávisť ešte nikdy nevyriešila problémy. Držme si palce, aby sme našli riešenie, aby sa mal obyčajný človek lepšie, politici a mafiáni horšie…“
Jak čtenáři našich diskusí na Argumentu už vědí, názory mé a názory pana kolegy z Bratislavy nejsou v řadě případů shodné, někdy jsou dokonce protikladné, nicméně lze vždy najít něco, co nás spojuje. V tomto případě jsem zvýraznil tu pasáž, se kterou v podstatě souhlasím. Ano, problémy v kapitalismu se skutečně stále navyšují, a to nejen v bývalých socialistických zemích. Ano, jádrem těchto problémů je rozpad společnosti na elitu, privilegované, a neprivilegované (lůzu). Ano, tento proces v našich podmínkách začal „štrngáním“ na ulicích a náměstích v listopadu 1989, kde lidé v naději na demokratizaci a modernizaci poměrů vyvolaly ze dějinných smetišť opět k životu síly, které nás vrátily a vrací zpět do podmínek asociálního parazitního a základní lidská práva ohrožujícího kapitalismu, kde majetkové elity válcují většinu společnosti. Je ovšem otázka, zda současné protesty na Slovensku (jaká podobnost s ukrajinským Majdanem, kde také lidé měli jistě tisíce oprávněných výhrad ke způsobu tamní vlády) nepovedou jenom k posílení všech těch negativních tendencí, o kterých můj slovenský kolega mluví. Stačí se podívat na figury a síly, které jsou ze slovenských událostí a odchodu Roberta Fica nadšením bez sebe, a člověk si udělá snadno obrázek, že v tomto případě jde o jakési problémy běžných lidí až na posledním místě. Spíše jde o pomstu panu Ficovi, že přece jen není dost poslušná a důvěryhodný ze strany západních elit. A to se tedy opravdu snažil, dokonce „zrazoval“ i visegrádské partnery a „cpal se“ do pevného jádra EU. Ale prostě elity nezapomínají, pánové Husajn, Kaddáfí a další by o západním „vděku“ mohli vyprávět.