Komplikáciám politickej situácie v posledných rokoch sa nevyhlo ani Nemecko. Svedčí o tom najmä fakt, že po parlamentných voľbách do Bundestagu 24. septembra 2017 došlo k politickému „antirekordu“ – najdlhšiemu zostavovaniu spolkovej vlády v dejinách NSR. Po zložitých rokovaniach bola nová vláda veľkej koalície (CDU/CSU a SPD) na čele s A. Merkelovou zvolená až 14. marca 2018.
Barometer krajinských volieb v Nemecku
Špecifickým ukazovateľom vývoja politickej situácie a voličských nálad medzi voľbami do Bundestagu (ďalšie riadne voľby by mali byť najneskôr v októbri 2021) sú krajinské voľby. Určitá diskrepancia je v tom, že voľby do Bundestagu sa konajú v štvorročných intervaloch a krajinské voľby (s výnimkou slobodného hanzovného mesta Brémy so štvorročným intervalom) raz za päť rokov.
Od septembra 2017 prebehli z 13 krajín a 3 miest s krajinským štatútom (v Berlíne je zastupiteľským orgánom Abgeordnetenhaus – Snemovňa poslancov) Brémy a Hamburg (zastupiteľským orgánom je Bürgerschaft – Mestské zastupiteľstvo) voľby v necelej polovici – 6 krajinách a 1 meste. Boli to voľby v októbri 2017 v Dolnom Sasku a v októbri 2018 v Bavorsku a Hesensku. V tomto roku sa uskutočnili voľby v máji v slobodnom hanzovnom meste Brémy, v septembri v Sasku a Brandenbursku a 27. októbra v Durínsku.
V Dolnom Sasku zvíťazila aj po veľkom neúspechu vo voľbách do Bundestagu SPD s 36,9 % (v roku 2013 mala 32,6 %) pred CDU s 33,6 % (36,0 v roku 2013). Do Landtagu sa dostali ešte Zelení (8,7 %), FDP (7,5 %) a AfD (6,2 %). DieLinke (4,6 %) neuspela. Na čele krajinskej koaličnej (SPD a CDU) vlády je Stephan Weil (SPD).
V Bavorsku zvíťazila ako tradične, ale s najhoršími výsledkami od roku 1950 CSU – 37,2 % (v roku 2013 mala 47,7 %) pred Zelenými s 17,6 % (8,6 % v roku 2013). Do Landtagu sa dostali ešte Slobodní voliči (Freie Wähler) s 11,6 %, AfD (10,2 %), SPD (9,7 %) a FDP (5,1%). DieLinke (3,2 %) ani tu neuspela. Na čele bavorskej koaličnej (CSU a Slobodní voliči) vlády je Markus Söder (CSU).
V Hesensku zvíťazila CDU s 27,0 % (v roku 2013 mala 38,3 %), pred Zelenými s 19,8 % (11,1 % v roku 2013) a SPD s 19,8 % (30,7 % v roku 2013). Do Landtagu sa dostali ešte AfD (13,1 %), FDP (7,5 %) a DieLinke (6,3 %). Na čele hesenskej koaličnej (CDU a Zelení) vlády je Volker Bouffier (CDU).
V Brémach zvíťazila CDU s 26,7 % (v roku 2015 mala 22,4 %) pred SPD s 24,9 % (32,8 % v roku 2015). Do Bürgerschaftu sa dostali ešte Zelení (17,4 %), DieLinke (11,3 %), AfD (6,1%) a FDP (5,9 %). Na čele Brém je primátor a súčasne predseda Senátu (ktorý je exekutívnym orgánom – de facto vládou) Andreas Bovenschulte (SPD), ktorý vedie koalíciu SPD, Zelených a DieLinke.
Ospravedlňujeme sa čitateľom za priveľa čísiel (percent), ale prvým formálnym znakom (za ktorým sa môže skrývať kadečo aj v Nemecku, nielen na Slovensku) západnej „liberálnej“ demokracie sú výsledky volieb. Suché „parlamentné počty“ nepustia a tak aspoň vo všeobecnosti uvedieme, že v týchto voľbách na území „starých“ krajín NSR si veľké tradičné strany udržali aj napriek značným stratám ešte vedúce postavenie v parlamentoch i vládach. Neočakávane sa posilnila pozícia Zelených, ktorí ako jediná dnes už možno povedať etablovaná „tradičná“ strana, získavajú väčší počet voličov a ich popularita rastie. Na nemeckej politickej scéne pôsobia od roku 1980. Do Bundestagu sa prvýkrát dostali v roku 1983 a odvtedy boli vo viacerých krajinských a dvoch spolkových vládach. Obavy vyvoláva rastúci počet voličov AfD, ktorý však zatiaľ v „starých“ krajinách nie je taký výrazný ako v „nových“. FDP, ktorá akoby experimentovala so svojou podivnou liberálnou orientáciou, sa pohybuje často na hranici kvóra. Oslabila sa pozícia DieLinke, ktorá „vypadla“ z dolnosaského Landtagu.
Trojo volieb v „nových“ krajinách na území bývalej NDR
Voľby v priebehu dvoch mesiacov v Sasku, Brandenbursku (1. septembra) a Durínsku boli objektom zvýšeného záujmu najmä preto, že ide o krajiny na území bývalej NDR, kde sa voliči správajú ináč ako v „starých“ spolkových krajinách. Najčastejšie kladenou otázkou bolo, či sa potvrdí výrazný nárast podpory pravicovo radikálnej AfD.
V Sasku zvíťazila CDU s 32,1 % (v roku 2014 mala 39,4 %) pred AfD s 27,5 % (s 9,7 % v roku 2014). Nepotvrdili sa niektoré predpovede, že AfD vyhrá voľby. Najväčšie straty zaznamenala DieLinke, ktorá dosiahla len 10,4 % (v roku 2014 mala 18,9%). SPD so 7,7 % (12,4% v roku 2014) také straty síce nemala, ale dosiahla najhorší výsledok od volieb v roku 1990 (po zjednotení Nemecka). Do Landtagu sa dostali ešte Zelení (8,6 %). Volebná účasť bola 66,5 % (v roku 2014 len 49,1 %). Nová krajinská vláda ešte nebola zvolená. Zatiaľ funguje koaličná vláda (CDU a SPD) na čele s Michaelom Kretschmerom (CDU), ktorá bola zvolená v decembri 2017. Koaličné rozhovory CDU vedie so Zelenými a SPD.
V Brandenbursku zvíťazila SPD s 26,2 % (v roku 2014 mala 31,9 %) pred AfD s 23,5 % (12,2 % v roku 2014). Do Landtagu sa dostali ešte CDU (15,6 %), Zelení (10,8 %), DieLinke (10,7 %), ktorá mala aj tu najväčšie straty oproti roku 2014 a Brandenburské zjednotené občianske hnutie (Slobodní voliči) s 5,0 %. Volebná účasť bola 47,9 % – najnižšia vo voľbách v Brandenbursku po zjednotení Nemecka a druhá najnižšia vôbec v krajinských voľbách po vzniku NSR v roku 1948. Ani v Brandenbursku zatiaľ nie je nová vláda. Funguje koaličná vláda (SPD a DieLinke) na čele s Dietmarom Woidkem (SPD). 24. októbra sa uverejnila koaličná zmluva medzi SPD, CDU a Zelenými. Malo by ísť o červeno-čierno-zelenú koalíciu, ktorú niektoré nemecké médiá označujú podľa farieb na vlajke Kene za Kenia-koalition.
V Durínsku je to trochu ináč
Durínsko je jeden z dvoch prípadov, keď na čele krajinskej vlády nie je v súčasnosti politik CDU/CSU alebo SPD. V Bádensku-Württembersku to je Winfried Kretschmann zo strany Zelených od mája 2011. Od decembra 2014 je však raritou, že na čele krajinskej koaličnej vlády v Durínsku je Bodo Ramelow z DieLinke – radikálnej ľavicovej strany, označovanej za „nesystémovú“.
Predvolebné prieskumy naznačovali, že víťazom durínskych krajinských volieb sa stane DieLinke. A skutočne došlo k historickému úspechu DieLinke, keď sa jej podarilo prvýkrát zvíťaziť v krajinských voľbách. Získala 31,0 % (v roku 2014 mala 28,2 % a bola na druhom mieste za CDU). Na druhé miesto sa tentokrát dostala AfD s 23,4 % (10,6 % v roku 2014). Do Landtagu prešli ešte (CDU 21,8 %), SPD (8,2 %), Zelení (5,2 %) a FDP (5,0 %). Pikantné je, že FDP prekročila hranicu kvóra len o necelých 5 desaťtisícin percenta, čo je asi 9 hlasov z celkového počtu platných odovzdaných hlasov. Volebná účasť bola 64,9 % a oproti voľbám v roku 2014 – 52,7 % – sa výrazne zvýšila.
Hlavný problém po voľbách spočíva v tom, že doterajšia koalícia DieLinke, SPD a Zelených v dôsledku strát najmä SPD a čiastočne aj Zelených stratila väčšinu v Landtagu. Podľa predbežných volebných výsledkov majú tieto tri strany spolu 42 kresiel z 90. Vzhľadom na to, že pravicová konzervatívna CDU aj podivne liberálna FDP odmietli ešte pred voľbami koalíciu s AfD, ale aj s DieLinke, bude zostavenie novej koaličnej vlády ťažkým orieškom. Na základe výsledkov volieb bude potrebné vytvoriť štvorkoalíciu, ktorá bude naozaj veľmi pestrá nielen farebne, ale aj z hľadiska politického smerovania jednotlivých strán.
Podľa niektorých názorov by mohlo ísť o koalíciu DieLinke, SPD, Zelení a FDP. Liberáli z FDP okrem toho, že sa vyjadrili, že do koalície s DieLinke nevstúpia, sa oproti minulosti výrazne zmenili a stali sa aj menej vypočítateľní, takže zatiaľ ide o veľmi hypotetické tvrdenie.
O súhrnných počtoch poslancov v krajinských parlamentoch
Ešte trochu ďalších čísel – najprv o zmenách v troch krajinských parlamentoch. Ak pred voľbami v týchto troch „nových“ spolkových krajinách bolo v Landtagoch 114 poslancov z CDU, 72 z DieLinke, 60 z SPD, 36 z AfD, 20 za Zelených a 3 z iných strán, po nich sa počet značne zmenil. Najviac 83 – ich je z AfD, 81 z CDU, 53 z DieLinke, 43 z SPD, 27 za Zelených, 5 za FDP a 5 za iné strany. Na ďalšie voľby, aby sa tieto trendy potvrdili, či vyvrátili, si v tejto časti Nemecka počkáme, lebo majú byť až na jeseň 2021 (ich presné termíny ešte nie sú stanovené) v Berlíne, Meklenbursku-Predpomoransku a Sasku-Anhaltsku.
Vo všetkých krajinských parlamentoch je po voľbách v Durínsku z celkového počtu 1 866 poslancov spolu za CDU/CSU 579 a za SPD 471, ktorí sú vo všetkých parlamentoch. AfD má 245 poslancov v 15 krajinách, Zelení tiež 245 poslancov ,ale len v 14 krajinách, DieLinke 142 v 10 parlamentoch, FDP 120 v 10 parlamentoch. 38 poslancov majú iné strany a 26 ich je mimo frakcií (spravidla ide o nezávislých). Aj keď v nemeckých politických stranách je prebehlíctvo veľmi málo rozšírené, údaje o týchto počtoch sa z tohto i iných dôvodov môžu rôzniť.
V celom Nemecku teda možno zaregistrovať vzostup sily AfD, ktorá je podľa tohto ukazovateľa už treťou najviac zastúpenou stranou v krajinských parlamentoch. Počty sa na budúci rok môžu zmeniť len málo, lebo krajinské voľby budú iba v Hamburgu (február). Veľký volebný rok bude v 2021, kedy okrem krajinských volieb budú aj spolkové voľby.
Doplníme, že v súčasnom Bundestagu je 246 unionistických poslancov (CDU/CSU – 32,9 %), 153 za SPD (20,5 %), 94 za AfD (12,6 %), 80 za FDP (10,7 %), 69 za DieLinke (9,2 %) a 67 za Zelených (8,9 %). Podľa aktuálnych prieskumov preferencií politických strán v októbri podporovalo unionistov od 26 do 29,5 % a Zelených od 20 do 24 % respondentov. Podpora SPD sa pohybovala od 13,5 do 16 %. V prípade AfD to bolo od 13 do 15,5 %, pričom už viackrát bola vyššia ako u SPD. DieLinke podporuje od 7 do 9 % a FDP od 6 do 8 % respondentov.
Stručne o súvislostiach úspechu DieLinke
Výsledky volieb v Durínsku sú ovplyvnené regionálno-politicky. Nemožno z nich robiť ďalekosiahle závery, ale vyvolávajú nádej, že aj v mediálno-politických podmienkach, ktoré radikálnu ľavicu vytláčajú na okraj politickej scény a ostrakizujú ju, sa dajú dosiahnuť určité úspechy, len treba vedieť primerane osloviť voličov.
Durínsko (oficiálne Freistaat Thüringen – Slobodný štát Durínsko) s hlavným mestom Erfurt patrí k menším spolkovým krajinám. Z hľadiska rozlohy i počtu obyvateľov je z 13 krajín treťou najmenšou. S množstvom hradov, historických miest a kopcovitou, lesnatou krajinou (nazývajú ho aj zeleným srdcom Nemecka) je obľúbeným cieľom turistov. Aj z Durínska došlo k masovému odchodu ľudí a od roku 1990 ich počet z takmer 3 miliónov klesol na súčasných 2,143 milióna.
Hospodárska situácia sa v posledných rokoch v krajine zlepšila. Nezamestnanosť poklesla konečne pod 10% a pomaly sa zvyšuje aj životná úroveň. Rastú mzdy, ktoré sú však stále ešte ďaleko za „starými“ krajinami.
Za strojcu úspechu DieLinke sa v prvých komentároch považuje najmä B. Ramelow. V prieskumoch sa ukázalo, že takmer 70 % respondentov uviedlo, že je s jeho pôsobením vo funkcii ministerského predsedu spokojných. Panuje o ňom mienka, že sa snaží o riešenie sociálnych problémov a má cit pre starosti ľudí.
V hypotetických prieskumoch o priamych voľbách ministerského predsedu krajiny v každom prieskume zvíťazil nad kandidátom CDU Mikem Mohringom. Viackrát mal podporu vyše 50%.
Aj DieLinke však v Durínsku ľudia veria. Aj keď sa stala vládnou stranou, je podľa 40 % opýtaných stranou, ktorá najlepšie zastupuje záujmy východných Nemcov. Zaujímavé je, že časť médií sa ju snaží vykresľovať ako stredovú stranu.
Záverom – optimisticky, ale opatrne
Víťazstvo DieLinke v krajinských voľbách je v každom prípade historickým úspechom strany a aj veľkou výnimkou, lebo dnes radikálna ľavica ani v regionálnom rozmere nedosahuje víťazstva. Jeho výsledky však nemožno preceňovať, lebo Durínsko je jednou z najmenších spolkových krajín (ani nie polovica Slovenska). DieLinke a jej straníckej organizácii v Durínsku i B. Ramelowovi však treba zablahoželať.
Zostáva nám len dúfať, že nejde o ojedinelú a okrajovú politickú udalosť. Pozornosti analytikov by nemali ujsť širšie súvislosti procesov v Durínsku od decembra 2014 a mali by sa hľadať najmä cesty, ako uchrániť vládnucu (a obzvlášť radikálnu) ľavicu od toho, aby skĺzla na stredovú, liberálnu pozíciu, ktorá je čoraz odióznejšia. Je dosť smutných politických príbehov, ako si ľavicové strany označujúce sa za socialistické či sociálnodemokratické naštrbili nielen reputáciu, ale stratili aj moc. A to vidíme nielen v ČR, Maďarsku, Poľsku či Slovensku, ale prednedávnom k tomu došlo aj v Grécku.
Vedenie vlády vyžaduje od premiéra a strany aj veľa kompromisov, čo prináša so sebou i vnútrostranícke diskusie. Ide o to, aby boli sily schopné rozvíjať úspešnú líniu strany v Durínsku a aby sa získavali poznatky a skúsenosti, ktoré sa dajú využiť aj inde – najprv v „starých“ spolkových krajinách a ak bude úspech pokračovať, tak aj v iných častiach Nemecka. Nemecko napriek mnohých peripetiám svojho historického vývoja patrí k priekopníkom ľavicových ideí i hnutí, ktoré možno podnety aj pre dnešok a budúcnosť.
Článek publikujeme ve spolupráci s webem Nové Slovo.