Navzdory ekonomickým krizím a chaosu velké zbrojařské firmy nevídaně prosperují, píše slovenský politolog František Škvrnda o aktuální zprávě SIPRI.
V pravidelnom ročnom informačnom liste The SIPRI Top 100 arms-producing and military services companies in the world, 2024 (100 najväčších výrobcov zbraní a spoločností vojenských služieb v roku 2024), ktorý vyšiel 1. decembra, sa potvrdila skutočnosť, ktorá sa v odborných kruhoch očakávala, ale predsa je alarmujúca. Príjmy z predaja zbraní a vojenských služieb 100 najväčších spoločností vzrástli v roku 2024 o 5,9 % a dosiahli rekordnú sumu 679 miliárd dolárov.
Tento nárast výskumníci SIPRI označili za prudký. Zvýšený dopyt po zbraniach vyvolali najmä vojny na Ukrajine a v Gaze a globálne i regionálne geopolitické napätie. Nové objednávky „prinútili“ mnoho zbrojárskych spoločností zvýšiť produkciu, rozšíriť výrobné linky a zakladať nové dcérske spoločnosti. Chaotická situácia však vedie k problémom pri zásobovaní, rastu nákladov a ťažkostiam pri dodržiavaní termínov dodávok.
Stručne o chápaní príjmov z predaja zbraní a databáze zbrojného priemyslu SIPRI
Po materiáli SIPRI o 100 najväčších výrobcoch zbraní a spoločností vojenských služieb budú nasledovať informačné listy o medzinárodných transferoch zbraní (obchode s nimi) a o celosvetových vojenských výdavkoch v roku 2025. Na rozdiel od 100 najväčších výrobcoch zbraní sa v oboch ďalších zdrojoch údaje sledujú súhrne (globálne, regionálne a národne). Tieto tri zdroje údajov sú „prípravou“ na vydanie Ročenky SIPRI 2026.
Neexistuje štandardná definícia zbrojnej výroby a vojenských služieb. Informačný list uvádza, že chápanie „príjmov zo zbraní“ v SIPRI (výstižnejšie preložené príjmov z predaja zbraní – pozn. autora) ako príjmov z predaja vojenského tovaru a služieb vojenským zákazníkom v tuzemsku a v zahraničí, slúži najmä ako usmernenie. Ku cti SIPRI patrí, že poukazuje na zložitosti „sumarizácie“ údajov a niekedy aj na možné prvky relatívnosti v nich (ich odhadu).
Vojenský tovar a služby sú podľa SIPRI špeciálne navrhnuté na vojenské účely a zahŕňajú len relevantné technológie. Vojenský tovar je špecifické vybavenie pre činnosť ozbrojených síl. Nezahŕňa tovar na všeobecné použitie (palivo, kancelárske vybavenie, rovnošaty a pod.). Vojenské služby sú najmä technické služby informačného charakteru, údržba, oprava a prevádzková podpora, zaistenie spravodajskej činnosti, logistika a zásobovacie služby pre operačne nasadené sily. Nejde o poskytovanie civilných služieb v čase mieru, ako je zdravotná starostlivosť, stravovanie, doprava a pod.
Databáza zbrojného priemyslu SIPRI sa vytvára od roku 1989. Spočiatku v nej neboli zahrnuté údaje o spoločnostiach vyrábajúcich zbrane v Číne, Sovietskom zväze a krajinách východnej Európy. Od roku 2002 sa sledujú tieto spoločnosti aj v Rusku. Údaje o čínskych spoločnostiach sa uvádzajú od roku 2015. Databáza SIPRI Arms Industry Database obsahuje finančné údaje o zbrojárskych spoločnostiach na základe otvorených zdrojov. Zahŕňa verejné a súkromné spoločnosti, ale nepočíta s výrobnými a údržbárskymi jednotkami ozbrojených síl.
Veľký zbrojný zemepis SIPRI – 100 najväčších výrobcov zbraní v roku 2024 podľa štátov
SIPRI priraďuje zbrojné spoločnosti k štátom podľa toho, kde je sídlo ich vedenia. Znamená to, že môžu vyrábať aj v iných štátoch. Špecifický prípad predstavujú tri transeurópske spoločnosti.
Medzi 10 najväčšími výrobcami zbraní v roku 2024 bolo šesť z USA (1. Lockheed Martin Corp., 2. RTX, 3. Northrop Grumman, 5. General Dynamics Corp., 6. Boeing a 10. L3Harris Technologies), dve z Číny (8. Čínska korporácia leteckého priemyslu (Aviation Industry Corporation of China v anglickej skratke AVIC/ a 9. Čínska spoločnosť pre elektronické technológie /China Electronics Technology Corporation v anglickej skratke CETC/) a po jednej z Veľkej Británie (4. BAE Systems) a z Ruska (7. Štátna korporácia Rostech).
Prvé tri spoločnosti si zachovali svoje pozície z roku 2023. Z minuloročnej desiatky vypadla Čínska severná priemyslová korporácia (China North Industries Corporation v anglickej skratke NORINCO). Novou spoločnosťou, ktorá sa dostala do desiatky, je L3Harris Technologies, predvlani na 11. mieste.
Najviac spoločností v Top 100 bolo samozrejme z USA. Bolo ich 39, teda takmer dve pätiny zo všetkých. Z Kanady bola v rebríčku jedna spoločnosť.
Turecko malo v Top 100 päť spoločnosti, tri spoločnosti boli izraelské a jedna bola zo Spojených arabských emirátov.
Z Ázie a Oceánie v chápaní SIPRI bolo 5 japonských, 4 juhokórejské, 3 indické a po jednej z Taiwanu, Singapuru a Indonézie (objavila sa prvýkrát). S 8 čínskymi spoločnosťami ich bolo spolu 23.
Zo spoločností po prvej desiatke uvedieme všetky európske kontinentálne spoločnosti. Talianska Leonardo bola na 12. mieste, ďalej to bola transeurópska Airbus (13.), francúzska Thales (16.), nemecká Rheinmetall (20.), švédska SAAB (28.), francúzska Safran (29.), transeurópska MBDA (30.), francúzska Naval Group (36.), francúzska Dassault Aviation Group (40.), transeurópska KNDS (nemecká Krauss-Maffei Wegmann a francúzska exter Defense Systems, 42.), česká Czechslovak Group (46.), poľská PGZ (51.), ukrajinský Ukroborprom (52.), talianska Fincantieri (53.), nemecká ThyssenKrupp (61.), nemecká Hensoldt (62), nemecká Diehl (67.), nórska Kongbers Gruppen (79.), španielska Navantia (88.). Z Veľkej Británie bolo 7 spoločností. Európu teda „zastupovalo“ 26 spoločností.
Z Ruska, ktoré SIPRI nepočíta do Európy, boli 2 spoločnosti.
V porovnaní s rokom 2023 sa veľký zbrojný zemepis príliš nezmenil. Zbrojárska výroba sa síce dokáže rýchlo zvýšiť, ale dostať sa do špičky svetových výrobcov vo veľkej konkurencii je ťažké. Znížil sa počet spoločností z USA (41 v roku 2023). O jednu poklesol počet európskych spoločností. V Ázii zostal rovnaký počet spoločností, ale došlo k zmene v tom, že vypadla jedna čínska spoločnosť, ktorú nahradila indonézska spoločnosť. Počet ruských spoločností sa tiež nezmenil. Narástol len počet spoločností z Blízkeho východu zo 6 na 9.
Zarážajúce je, že počet spoločností z USA a Európy mierne poklesol, ale ich zisky narástli, čo znovu dokazuje, že zbrojenie neoddeliteľne patrí k Západu a je pre neho nenahraditeľné. Že to ide na vrub obyvateľstva a jeho životnej úrovne je „iná vec“. Rozhodujúce je, že prosperujú zbrojári a bankári a majú z čoho „podporovať“ politikov a médiá.
Regionálne aspekty veľkej výroby zbraní podľa SIPRI
V nadväznosti na veľký zbrojný zemepis SIPRI vidíme, že z geografického hľadiska sa najväčšia vojenská výroba sústredila v 4 veľkých regiónoch: v Severnej Amerike (symbolicky s jednou kanadskou spoločnosťou), Európe (do ktorej započítame v našom prehľade aj Rusko), Ázii a Oceánii (s vyzdvihnutím Číny) a na Blízkom východe. V ďalších regiónoch (najmä v Južnej Amerike a Afrike), ktoré sa sledujú v iných materiáloch SIPRI, bola tradične výroba zbraní výrazne nižšia.
Hoci väčšinu globálneho nárastu vyprodukovali spoločnosti so sídlami v Európe a USA, k výraznému medziročnému nárastu došlo aj na Blízkom východe. Výnimkou bola Ázia a Oceánia, kde problémy v čínskom zbrojárskom priemysle znížili celkový regionálny obrat.
Regiónu Severnej Ameriky dominujú USA. 39 spoločností so sídlom v nich medziročne zvýšilo svoje príjmy zo zbraní o 3,8 %. Kľúčové zbrojné programy USA však sužujú oneskorenia a prekročenia rozpočtu (najmä bojové lietadlá F-35, ponorky triedy Columbia a medzikontinentálna balistická strela Sentinel). Niekoľko najväčších amerických výrobcov zbraní bolo postihnutých za prekročenie rozpočtu, čo zvyšuje neistotu, kedy môžu byť dodané a nasadené nové zbraňové systémy či dôjsť k modernizácii existujúcich.
V Európe došlo k nárastu príjmov o 13 %. Poukazuje sa na to, že aj európske spoločnosti masívne investujú do nových výrobných kapacít, ale majú problémy so získavaním materiálov. Závislosť od kritických nerastov pravdepodobne skomplikuje európske plány na prezbrojovanie.
Najväčší regionálny nárast bol na Blízkom východe – o 14 %. V Ázii a Oceánii sa príjmy znížili o 1,2 %.
Z hľadiska štátov sa ukázalo na nárast ruských príjmov o 23 % aj napriek medzinárodným sankciám. Ukrajinský Ukroboronprom zvýšil svoje príjmy až o 41 %. Rekord však zaznamenala Czechslovak Group (v 100 najväčších sa ocitla len v roku 2023), ktorá profitovala z vládneho projektu na dodávku delostreleckých granátov pre Ukrajinu a jej príjmy vyskočili o 193 %. Zo štátov najväčší pokles zaznamenali čínske spoločností o 10 %.
Záverom smutne o tom, že rast zbrojenia problémy súčasného sveta nevyrieši ale prináša strach
SIPRI zoznam 100 najväčších zbrojných spoločností pripravuje štatisticko-účtovníckym spôsobom, ktorý dopĺňa krátkymi komentármi, popr. hodnoteniami. Nárast zbrojnej výroby v spojení s udalosťami roku 2024 znovu dokazuje krutosť súčasnej medzinárodnej (globálnej) bezpečnosti. Najmä v dôsledku deformácií v medzinárodných vzťahoch, ktoré sú výsledkom nezmyselného poriadku založeného na pravidlách Západu, sa vo svete šíri čoraz viac strach.
Vznikajú stále nové vojny, alebo znovu prepukajú staré konflikty. Zdôrazníme, že podľa SIPRI zvyšovanie produkcie 100 najväčších zbrojných spoločností v roku 2024 podporili vojny na Ukrajine a v Gaze ako aj globálne a regionálne geopolitické napätie.
Na šírení strachu sa podieľajú najmä USA, NATO a EÚ. Prejavuje sa v tom, že len máloktorý štát sa v rámci EÚ ozve, že nebude podporovať zvrátenú rusofóbiu a pripravovať sa na vojnu s „Rusom“. V NATO je strach ozvať sa proti zvýšeniu hranice minimálnych zbrojných výdavkov na 5 % HDP a pokrytecky sa mlčí. Jediný sa postavil proti tomu španielsky predseda vlády Pedro Sánchez, ktorý ihneď vyvolal pomstychtivé vyhrážky Donalda Trumpa. Viaceré štáty (aj Slovensko) sa rafinovane snažia využiť sumu 1,5 % na infraštruktúrne projekty dvojakého využitia, najmä v doprave i inde a je z nich aj úžitok pre ľudí.
Žiaľ, nedá sa skončiť ničím iným ako kritikou vojnovej hystérie v EÚ, vo Veľkej Británii a v Nórsku a šírením strachu z absurdnej hrozby ruského útoku na Európu. Vo väčšine týchto štátov zvyšujúca sa zbrojná výroba prehlbuje sociálno-ekonomickú krízu, ale aj polarizáciu spoločnosti. Strach v rôznych podobách sa v nich stáva hlavným nástrojom politiky.
V USA sa šíri strach iným spôsobom, najmä kvôli ČĽR. Vyvoláva však aj rastúcu agresivitu (bombardovanie Iránu, vyhrážky na adresu Venezuely a ďalších štátov). Patrí k tomu aj „vydieranie“ Európy, aby sa viac starala o svoju bezpečnosť. Desiatky veľkých zbrojárskych spoločností v USA sa tešia, že Trump núti Európu nakupovať ich zbrane pre Ukrajinu.
Veci sa niekedy dialekticky prevracajú vo svoj opak. Politika Západu vedie k tomu, že rastie odpor značnej časti sveta, najmä ČĽR a RF, voči nemu. Západ bude síce vyzbrojený po zuby, ale čo s tým, keď hrozí, že počet obyvateľov, ktorí sú hladní, s holými zadkami a starosťami s bývaním, bude narastať. To, čo sa deje s obyvateľstvom na Ukrajine, by malo byť varovaním pre rusofóbov a ešte viac pre sinofóbov. Najmä trumpovská zvrhlá snaha dobehnúť všetkých a ešte na tom zarobiť, sa tiež môže obrátiť proti nemu.
Oslabovanie „Ameriky“ nie je len jej problémom, ale hrozí starosťami aj pre Západ i svet. Zdá sa však, že Čína sa pod vedením Si Ťin-pchinga na toto pripravuje, aj keď Západ i USA pokojne a vytrvalo vyzýva na obojstranne výhodnú spoluprácu. Sú však toho Trump a ďalší západní vodcovia ešte vôbec schopní?
Článek vychází ve spolupráci s webem Nové Slovo.