František Škvrnda sleduje vývoj v německé levici, především na jejím radikálním křídle, kde v říjnu došlo k významnému politickému posunu a štěpení v souvislosti se vznikem nového uskupení Aliance Sahry Wagenknechtové.
Vzhľadom na existenciu 16 spolkových krajín, v ktorých sa od roku 2007 konalo od troch do piatich volieb a kde mala Ľavica rôzne výsledky, nie je možné spracovať prehľadnú tabuľku. Zastúpenie Ľavice v krajinských parlamentoch od volieb v roku 2007 má tri základné podoby.
Prvou sú úspechy v 6 nových spolkových krajinách. Vo všetkých voľbách od roku 2007 s výnimkou Meklenburska-Predpomoranska (9,9 % v roku 2021), získala viac ako 10,0 % hlasov. Najviac hlasov získala v Durínsku (od 27,4 % do 31,0 %), pričom ich počet sa zvyšoval. Za ním nasleduje Sasko, ale tu sa ich počet (od 20,6 % do 10,4 %) postupne znižoval. Podobný trend je aj v Brandenbursku (od 27,2 % do 10,7 %).
Druhú podobu má v starých spolkových krajinách, presnejšie len v dvoch mestských štátoch v Brémach (od 11,7 % do 15,6 %) a Hamburgu (od 6,4 % do 9,1 %), kde bola úspešná tiež vo všetkých voľbách od roku 2007. V Hamburgu mal počet hlasov rastúcu tendenciu.
Tretia podoba je „občasné“ získanie zastúpenia v krajinských parlamentoch v starých spolkových krajinách. Najlepšie to bolo v Sársku, kde sa dostala do Landtagu trikrát, pričom jej podpora klesala z 21,3 % (v roku 2009 to bol jediný prípad, keď zisk hlasov Ľavice v starých spolkových krajinách prekročil 20 %) na 12,8 % a v roku 2022 už kvórum neprekročila. S menším ziskom hlasov bola Ľavica však až štyrikrát zastúpená v Landtagu v Hesensku (5,1 % – 6,3 %). V roku 2023 ani tam nedosiahla kvórum. Len po jednom raze sa Ľavica dostala do krajinských parlamentov v Dolnom Sasku (7,1 %, 2009), Severnom Porýní-Vestfálsku (5,6 %, 2010) a Šlezvicku-Holštajnsku (6,0 %, 2009).
Ľavica sa nedostala ani raz do troch parlamentov v starých spolkových krajinách. Ide o Bádensko-Würtembersko, Bavorsko a Porýnie-Falcko.
V súčasnosti je Ľavica zastúpená v 8 krajinských parlamentoch, teda v ich polovičke, ale nie je to ani v jednej z 5 najľudnatejších spolkových krajín (všetky patria k starým). Je vo všetkých nových spolkových krajinách, Brémach a Hamburgu. Po posledných krajinských voľbách z októbra tohto roku má Ľavica z 1 888 poslancov vo všetkých Landtagoch 119 kresiel a je na 5. mieste pred FDP (slobodnými demokratmi).
Z hľadiska vývoja zisku hlasov Ľavice vo voľbách do Bundestagu a krajinských parlamentov bola na vrchole voličskej podpory (s výnimkou Durínska) v rokoch 2009 – 2011. Strana mala pomerne silný a úspešný „nástup“, ale potom sa niečo „pokazilo“. Od roku 2012 jej podpora až na výnimky už len klesá, pričom roky 2021 – 2023 boli volebne veľmi neúspešné.
Chúlostivou otázkou nemeckej politiky bolo vytváranie vládnych koalícií s Ľavicou. Na spolkovej úrovni sa o nej uvažovalo len hypoteticky. Na krajinskej úrovni sa vytvorili vládne koalície v piatich spolkových krajinách. Do koalície s Ľavicou išli len SPD a zelení.
Štyri koalície s účasťou Ľavice boli vytvorené v nových spolkových krajinách. Bolo to v Berlíne do roku 2011 a znovu v rokoch 2016 – 2023, v Brandenbursku v rokoch 2009 – 2019, v Durínsku od roku 2014 doteraz (s určitými problémami – prestávkou – po voľbách v roku 2019 je na čele koaličnej vlády Bodo Ramelow z Ľavice) a v Meklenbursku-Predpomoransku od roku 2021 doteraz. V starých spolkových krajinách to je len v Senáte v Brémach od roku 2019 tiež doteraz.
Vývoj radikálnej ľavice po zjednotení Nemecka
Vývoj radikálnej ľavice aj v zjednotenom Nemecku bol ťažší ako v prípade iných strán. Od začiatku bola terčom nevyberaných útokov pravice, pre ktorú to je „na večnosť“ jedna z najväčších tráum. Tvrdo proti nej vystupujú pochopiteľne aj neoliberáli. Znepokojuje však i SPD, ktorej uberá časť voličov. Samozrejme, do tohto ťaženia aktívne vstupujú aj médiá hlavného prúdu. V snahe zastaviť postup radikálnej ľavice je vytláčaná na okraj politického spektra, pričom jej mnohí odporcovia využívajú (zneužívajú) aj sugestívne strašenie návratom komunizmu, „červenej totality“ a pod.
Zlomom vo vývoji sa stalo zjednotenie PDS, ktorá pôsobila na území bývalej NDR, kde mala silnú podporu a Volebnej alternatívy Práca & sociálna spravodlivosť, ktorá pôsobila v starých spolkových krajinách v roku 2007 do strany Ľavica. Strane sa podarilo etablovať v celom Nemecku. Aj v jej prípade sa však časom znovu prejavilo delenie Nemecka na „Ossi“ a „Wessi“. Po začiatočných úspechoch Ľavice jej podpora v starých spolkových krajinách klesala a v súčasnosti je veľmi nízka. V prieskumoch preferencií politických strán v októbri sa jej celonemecká podpora pohybovala od 3,0 do 5,0 %. V jedinom prieskume YouGov – zverejnenom 13. októbra – získala 6 % a výnimočne predbehla aj FDP. V najnovšom dynamickom prehľade z 2. novembra mala Ľavica podporu 4,0 %.
Napriek všetkým zložitostiam vývoja patrí v 21. storočí Ľavica s gréckou Syrizou (ktorá je tiež v ťažkostiach) k najúspešnejším radikálnym ľavicovým stranám v celej Európe. Identifikovať jednoznačne príčiny toho, že po počiatočných úspechoch Ľavice jej volebné zisky začali klesať, a to výrazne viac v starých spolkových krajinách, je ťažké.
Veľmi všeobecne možno uviesť, že sa pri tom prelínajú najmenej tri „okruhy“ príčin, ktoré možno ešte ďalej diferencovať. Ide o:
1. Súčasť širšieho fenoménu oslabovania celej ľavice, ktorý sa rôznym spôsobom prejavuje na Západe (v Európe). Je to spojené s preferovaním ekonomického, politického i kultúrneho neoliberalizmu. Cestou k úpadku nielen ľavice, ale aj celej EÚ, je nepochopiteľné podriadenie sa jej súčasného vedenia, ale aj v mnohých členských štátoch, požiadavkám USA, ktoré sú pre ne veľmi škodlivé.
2. Súčasť dopadov zložitého politického a sociálno-ekonomického vývoja v Nemecku a rastúcej nespokojnosti jeho obyvateľstva. Treba zobrať do úvahy, že jeho nálady silne deformujú médiá hlavného prúdu. Na prvý pohľad tieto médiá útočia síce predovšetkým proti AfD, ale nevynechajú nijakú príležitosť na „varovanie“ pred nebezpečenstvom radikálnej ľavice.
3. Vnútorné (personálne, organizačné i komunikačné) spory v samotnej Ľavici. Jej program bol prijatý v roku 2011 a má ľavicovo radikálny charakter (napr. kritiku kapitalizmu a požiadavka vystúpenia z NATO), ale je otázne, ako mu je obyvateľstvo naklonené po „polykríze“, ktorá ťažko doľahla aj na Nemecko a chce rýchle riešenia.
Smerovanie Aliancie Sahry Wagenknechtovej
V nemeckých médiách je S. Wagenknechtová už dlhší čas objektom zvýšenej pozornosti a patrí k najčastejšie spomínaným političkám (i politikom). Hlavný prúd ju hodnotí značne povrchne v širokej škále, ale veľmi protirečivo, až zmätočne. Označuje ju za nepredvídateľnú, neuchopiteľnú, extrémistickú, raz ľavicovú, inokedy už pravicovú, populistickú a pod. Rozšírené je jej nálepkovanie za „proruskú“, či „proputinovskú“, najmä v súvislosti s postojom k riešeniu ukrajinskej krízy. Zdá sa, že médiá sa v nej nevyznajú a čím viac sa ňou zaberajú, tým viac sú z nej zmätené i nervózne.
Mediálny záujem o S. Wagenknechtovú po ohlásení odchodu z Ľavice a vytvorení BSW ešte vzrástol. Aktuálne ide o najčastejšiu vnútropolitickú tému a písomných, zvukových a obrazových materiálov o nej je už na desiatky, možno aj stovky. Časť novinárov pritom hľadá aj senzácie a predháňa sa v tom, aký „pútavý“ názov dať článkom, aby boli čo najviac sledované.
Na základe oboznámenia s časťou materiálov možno uviesť, že k hlavným rozoberaným otázkam patrí okrem pochybností o projekte BSW zatiaľ najmä to, čo sa bude diať v Ľavici a akú podporu získa ľavicová politička, ktorá chce využiť konzervatívne hodnoty. Poukazuje sa pri tom na požiadavky prísnejšej migračnej politiky, zmenšenia „slepého ekoaktivizmu“ a silného národného štátu, ako aj na kritický postoj k vojenskej podpore Ukrajiny a za čo najskoršie politické ukončenie krízy.
Na stránke BSW je viacero materiálov, ktorým dáme prednosť pred ďalším rozborom mediálnych správ, hodnotení a analýz BSW. Ide najmä o zakladajúci manifest BSW (Unser Gründungsmanifest), list 16 bývalých členov Ľavice „Prečo sme opustili Ľavicu“ (Warum wir DIE LINKE verlassen), keď zo súčasných 39 poslancov Ľavice v Bundestagu sa k BSW pridalo desať. Sú tam aj štyri preferované témy pôsobenia BSW (Hospodársky rozum, Sociálna spravodlivosť, Sloboda a Mier).
V úvode stránky sa uvádza, že BSW bola založená, aby pripravila novú stranu, ktorá chce návrat rozumu do politiky. Nemecko potrebuje silné, inovatívne hospodárstvo a sociálnu spravodlivosť, mier a čestný obchod, rešpektovanie individuálnej slobody svojich občanov a otvorenú, kultúrnu diskusiu. A potrebuje aj spoľahlivých politikov, ktorí cítia povinnosť tieto ciele splniť.
Doplníme ešte vybrané myšlienky zo stručného zakladajúceho manifestu BSW, ktorý sa začína tým, že Nemecko nie je v dobrom stave.
Vlády ignorovali želania väčšiny a peniaze od pracovitých prerozdeľovali medzi horných desaťtisíc. Politici plnili želania vplyvných lobby a vyprázdňovali verejnú pokladnicu. Rozšíril sa autoritársky politický štýl, ktorý občanom prikazuje, ako majú žiť, myslieť a hovoriť. Vláda je krátkozraká a v mnohých otázkach jednoducho nekompetentná. Ohrozuje to priemysel a malé a stredné podniky.
Ľudia stratili dôveru v štát a necítia sa byť zastupovaní existujúcimi stranami. Obávajú sa o svoju budúcnosť a budúcnosť svojich detí. Chcú zodpovednú politiku na udržanie silných stránok ekonomiky, ale aj sociálnu rovnováhu a spravodlivé rozdelenie bohatstva, mierové spolunažívanie medzi národmi a zachovanie prírodných zdrojov.
Proti najsilnejším aktérom, ktorých poháňa iba motivácia zarábať viac peňazí, budú stáť predstavy o duchu komunity, zodpovednosti a spolupatričnosti. Žiadaná je spoločnosť, v ktorej má spoločné dobro prednosť pred sebeckými záujmami a v ktorej nevyhrávajú podvodníci a hazardní hráči, ale tí, ktorí robia dobrú, poctivú a solídnu prácu.
Alianciu Sahry Wagenknechtovej nečaká jednoduchá cesta
Vznik nových politických subjektov, ktoré sa chystajú premeniť na strany, nie je nič nové a aj na Slovensku sa s ním stretávame viackrát ročne. Zdá sa však, že BSW skutočne cíti vážne problémy v nemeckej spoločnosti a politike, ktoré chce riešiť premyslene ľavicovo. Prvok radikálnosti tentokrát ustúpil do pozadia niektorým aspektom konzervativizmu. Neoliberálni politológovia iste vypustia mnoho kritiky na tému spojenia ľavice s konzervativizmom.
Reálna politika je však v súčasnosti taká, že väčšinu ľudí netrápia problémy LBGT+, mimovládnych aktivistov, vymyslené „zelené“ témy so sysľami, atď., ale v prvom rade sociálno-ekonomické podmienky života, zohľadnenie ich každodenných potrieb, istota pre deti a rodiny, sociálna spravodlivosť a pod. Toto všetko však médiá hlavného prúdu slepo slúžiace za peniaze neoliberálnych síl nepovažujú za hodné ich pozornosti. Žiaľ, aj mnoho ľavicových síl sa už ani nesnaží túto smutnú realitu zmeniť.
O to viac si treba ceniť odvahu S. Wagenknechtovej pustiť sa do boja v týchto podmienkach. Úspech politických projektov závisí od mnohých činiteľov a nikdy nie je dopredu daný. Vyžaduje aj charizmu vodcov, ich schopnosti vycítiť „toky dejín“ a schopnosť konať v pravý čas.
A tak na konci dlhého textu, ktorý aj napriek tomu mohol objasniť len základné problémy témy, netradične, osobne a úprimne zaželáme súdružke Sahre, jej spolupracovníkom i potenciálnym podporovateľom: Veľa síl a úspech!
Předcházející díly:
Publikujeme ve spolupráci s webem Nové Slovo.