Politolog František Škvrnda píše o průběhu a výsledcích červnového summitu NATO, který byl samotným NATO označen za „historický“. Byl jím skutečně?
V Haagu sa uskutočnil samit NATO, ktorý mal síce datovanie 24. – 25. júna 2025, ale samotné stretnutie hláv štátov a vlád sa uskutočnilo len 25. júna v trvaní necelých 3 hodín. Všetko ostatné boli PR či marketingové akcie paktu najmä tým, že sa nich zúčastňovali ako hostia Ursula von der Leyenová, Antonio Costa, Volodymyr Zelenskyj a ďalší z nečlenských štátov. Z každej akcie sú fotografie a videá, ktoré zaplavujú informačný priestor a vytvárajú mediálne zveličený obraz samitu.
O nafúknutom programe samitu
Podľa programu samitu na stránke NATO Event 2025 NATO Summit in The Hague sa ešte pred ním 23. júna stretol generálny tajomník NATO s predsedom holandskej vlády. Ó, aká to bola „vlastenecká“ atlanticky dojemná akcia. Uskutočnila sa aj predsamitová tlačová konferencia generálneho tajomníka NATO.
Prvý deň konania samitu boli len podružné akcie, na ktorých „žiaril“ Mark Rutte. Už na viacerých samitoch sa takto vytváral mediálne prehnaný obraz šéfa NATO, ktorý túži pôsobiť globálne. Začalo to prejavom Rutteho na verejnom fóre (Public forum) NATO. Ďalej išlo o jeho stretnutia postupne s predsedom albánskej vlády, ukrajinským prezidentom, novozélandským predsedom vlády a japonským ministrom zahraničných vecí, ktoré naznačujú túžbu NATO angažovať sa na celom svete. Uskutočnilo sa aj zasadnutie Fóra obranného priemyslu. Nemohlo chýbať redundantné, provokatívne stretnutie Rutteho, dvoch pohlavárov EÚ a Zelenského.
Deň zavŕšili spoločenské akcie. Holandský kráľovský pár podával spoločenskú večeru pre hlavy štátov a vlád. Ďalej boli dve pracovné večere so zasadnutiami. Pre ministrov obrany ich pripravila Severoatlantická rada a pre ministrov zahraničných vecí Rada NATO-Ukrajina. Potom nasledovala recepcia pre všetkých ministrov.
Program hlavného dňa samitu začal uverejnením Vyhlásenia generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho na začiatku samitu NATO v Haagu v roku 2025, ktoré je jeho rozhovorom s redaktorom CNBC. Ďalej sa uviedli krátke poznámky generálneho tajomníka a prezidenta USA. O 10.00 začal uvítací ceremoniál účastníkov samitu, spojený aj s oficiálnym fotografovaním.
Ústredná akcia samitu – zasadnutie Severoatlantickej rady na úrovni hláv štátov a vlád sa malo začať o 10.45, ale došlo takmer k hodinovému omeškaniu. Zelenskyj sa zasadnutia nemohol zúčastniť a médiá uviedli vyjadrenie Viktora Orbána, že boli proti tomu Maďarsko, Slovensko (podľa Bratislavy však vraj z našej strany táto požiadavka nebola vznesená), Turecko a USA.
Samit tentokrát nezakončila obligátna tlačová konferencia generálneho tajomníka paktu. Nasledovalo ešte stretnutie generálneho tajomníka s indo-tichooceánskymi partnermi (zjavný je protičínsky akcent stretnutia). Poslednou akciou bolo stretnutie generálneho tajomníka, ukrajinského prezidenta a vodcov 5 štátov EÚ (Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Taliansko a Veľká Británia).
Stručne k obsahovým otázkam rokovania samitu
Už mesiace dopredu sa avizovalo, že hlavnou témou samitu bude zvýšenie výdavkov na obranu. Zdôrazňovala sa aj podpora Ukrajiny, ktorej treba pomôcť v boji s ruskou agresiou. Rusofóbia a ruská hrozba sa stala pre európskych členov paktu alfou a omegou fungovania NATO a zdá, že máta už aj EÚ.
O Ruttem si nerobíme nijaké ilúzie, lebo ako na bežiacom páse vyhlasuje so svojím úlisným úsmevom rôzne nezmysly. Začalo to už vlani na jeseň tým, že vyzval štáty NATO na zvýšenie vojenských výdavkov, aj keby to bolo na úkor výdavkov na sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva.
Na samite sa zaskvel výrokom, že sa koná v mimoriadne nebezpečnej dobe, keď je ohrozená jedna miliarda občanov NATO. Najsilnejšia obranná aliancia v dejinách čelí najmä výzvam pokračujúcej ruskej agresie voči Ukrajine, destabilizačným silám vo svete, vojne na Blízkom východe, hrozbe terorizmu a bezpečnostným rizikám spojeným s novými technológiami. Inde uviedol, že Západ je povinný zabezpečiť taký mier, pri ktorom sa Vladimir Putin nikdy viac nepokúsi zobrať od Američanov (zvýraznil autor) ani štvorcový kilometer ukrajinského územia.
Bojí sa teda pakt či nebojí a ako brať vyjadrenia Rutteho? Ten prehnane straší ruskou hrozbou. V jednom z rozhovorov však „priznal“, že nijaký bezprostredný vojenský útok na Európu zo strany Ruska nehrozí, ale ide o „tendenciu“. Ináč povedané, ak tu nebude ruská hrozba, načo je vlastne dnes potrebné NATO ako vojenský pakt?
Mohli by sme rozoberať rôzne výroky, ktoré odzneli na samite i krátko po ňom, ale nemá to zmysel, lebo takmer všetky rovnakým tónom podporujú zvyšovanie vojenských výdavkov najmä kvôli „ruským vojakom na Ukrajine“. Zopakujeme, že všetko sa točí okolo tohto výsledku samitu, ktorý však bol pripravený (sofistikovane „narafičený“ Trumpom) už dávnejšie pred jeho konaním.
Od čias výroku Emmanuela Macrona v roku 2019 o tom, že NATO sa nachádza v stave klinickej smrti, sa našiel ďalší odvážlivec, ktorý pakt kritizuje „zvnútra“ so snahou pomôcť mu. Nelichotivé poznámky na adresu NATO mal niekoľko dní pred samitom taliansky minister obrany Guido Crosetto. Vyvolal rozruch vyjadreniami v rozhovore pre Sky TG24, že NATO už nemá dôvod na existenciu, lebo zlyhalo v napĺňaní svojho základného poslania – garantovať mier a kolektívnu obranu. Aby v súčasnosti zabezpečilo mier, pakt sa musí transformovať na širšiu bezpečnostnú platformu vrátane krajín globálneho Juhu, čo je však už globalistická predstava, ktorú NATO naplniť nemôže. Crosetto pri tom spochybnil aj EÚ, ktorá podľa neho na globálnej scéne nemá žiadnu váhu.
Išlo o Trumpov samit?
Médiá už pred konaním samitu vyjadrovali rôzne obavy z toho, čo na ňom urobí Trump. Podľa niektorých zdrojov sa vraj kvôli nemu upravil program tak, aby samit predčasne neopustil.
Časť médií hlavného prúdu vyjadruje globalistickú radosť nad uskutočnením samitu a ostošesť vypisuje, ako si Európania lichotením otočili Trumpa okolo prsta. Objavujú sa však aj komentáre, ktoré kritizujú duch samitu, že hanebne nešlo o nijakú diplomaciu, ale o podriadenie sa požiadavkám Trumpa. Sú západné zdroje, ktoré uštipačne píšu o diplomacii, pri ktorej sa Európania „držali za nos“.
Prím v tom hral opäť Rutte. Po stretnutí s Trumpom zdôraznil, že USA sú „absolútne oddané“ NATO a jeho kolektívnej obrane. „Vyznamenal“ sa však aj tým, že ho pochválil za bombardovanie Iránu.
Záväzok 5 % HDP na obranu je veľké Trumpovo víťazstvo. Podivné je, že submisívni vodcovia európskych členských štátov NATO, ktorých znepokojuje postoj Trumpa k clám voči EÚ, si požiadavku na ekonomicky škodlivé zvýšenie výdavkov bez zvláštnych problémov „osvojili“.
Kvôli Trumpovi sa do záverov samitu a neobyčajne krátkej deklarácii nedostal vraj ani problém vstupu Ukrajiny do NATO. Predchádzajúce sľuby sa však nezrušili. Ukrajine (Zelenskému, ktorý prišiel na samit nie vo vojenskom oblečení, ale v riadnom obleku) sa síce venovali až tri samostatné akcie, ale médiá píšu o ďalšom neúspechu Kyjeva.
Európa si podriadením sa Trumpovi opäť pohoršila reputáciu a dokázala aj pri svojej „jednote“ závislosť od USA. Spôsobuje si aj ďalšie sociálno-ekonomické problémy, ktoré bude ťažko zvládať. Protiruské sankcie budú v tejto oblasti stáť veľmi veľa navyše. Stačí len uviesť, aké to bude drahé v zbrojnej výrobe kvôli energiám.
Trump sa však môže tešiť tomu, ako ľahko dosiahol svoj cieľ a mädliť si ruky nad ďalšími zákazkami pre vojensko-priemyselný komplex USA. Na svoje si príde aj predajom predražených energií Európe.
O deklarácii samitu
Bola zverejnená krátka 5-bodová Deklarácia samitu. Zaujímavé na nej je, že sa to stalo už o 9.50, teda ešte pred začiatkom vítania účastníkov zasadnutia Severoatlantickej rady. S veľkou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že hlavy štátov a vlád dopredu súhlasia s textom, ktorý pripravuje skupina ľudí v pozadí (na centrále paktu v Bruseli). O tom, že na samite sa prijme škandalózne zvýšenie vojenských výdavkov členov paktu z 2 na 5 % HDP sa v médiách hovorilo už mesiace, čo vytváralo tlak na vodcov, aby s tým súhlasili. Nikto sa nechce stať Čiernym Petrom, ktorý mýtus o „natovskej“ jednote nabúra (o Španielsku je však ticho).
Z deklarácie zvýrazníme 3 body, ktoré sa točia okolo peňazí. Prvý bod je totiž proklamatívny o úlohe NATO a posledný je iba poďakovaním organizátorom a oznámením, v ktorých štátoch sa budú konať nasledujúce dva samity.
Druhý a tretí bod deklarácie rozoberajú dôvody nevídaného zvýšenia vojenských výdavkov štátov paktu, ktoré sa dajú zdôvodniť len prípravami na vojnu. Za hlavné dôvody zvýšenia sa uviedli dlhodobá hrozba, ktorú pre euroatlantickú bezpečnosť predstavuje Rusko a pretrvávajúca hrozba terorizmu (o úspechoch NATO v boji proti terorizmu ťažko hovoriť a sú asi veľmi utajené – pozn. autora). Vodcovia sa zaviazali do roku 2035 investovať ročne 5 % HDP na základné obranné potreby, ako aj na výdavky súvisiace s obranou a bezpečnosťou. Najmenej 3,5 % HDP má ísť na financovanie základných obranných potrieb a na splnenie cieľov NATO v oblasti spôsobilostí. 1,5 % HDP sa má vynakladať na ochranu kritickej infraštruktúry a sietí, zabezpečenie civilnej pripravenosti a odolnosti, uvoľnenie inovácií a posilnenie obrannej priemyselnej základne. Potvrdilo sa poskytovanie podpory Ukrajine a priame príspevky na ukrajinskú obranu a jej obranný priemysel sa započítajú do výdavkov, čo je medzinárodnoprávne u ekonomicky pochybné a svedčí o „zacyklení“ európskych členov NATO, ktorí chcú na vlastnú škodu nahradiť aj výpadky USA.
V štvrtom bode sa zaväzuje rýchlo rozšíriť transatlantickú spoluprácu v oblasti obranného priemyslu a využiť nové technológie na posilnenie kolektívnej bezpečnosti NATO.
Majú sa predkladať dôveryhodné ročné plány, ktoré budú ukazovať cestu k dosiahnutiu cieľa. Situácia s plnením záväzku sa preskúma v roku 2029.
Ako každá deklarácia na papieri (v sieti) znesie všetko. Pripomenieme, že na samite paktu vo Walese v septembri 2014 (dôležité je, že to bolo už po zmene moci na Ukrajine), kde deklarácia mala 113 bodov, sa prijal záväzok vynakladať 2 % HDP na obranu, pričom 20 % z toho malo ísť na nové vybavenie. Veľmi všeobecne bolo stanovené, že štáty sa budú snažiť dosiahnuť túto hranicu do desiatich rokov. Podľa databáz SIPRI to v roku 2024 nesplnili Belgicko, Čierna Hora, ČR, Holandsko, Chorvátsko, Kanada, Luxembursko, Nemecko, Slovinsko, Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Turecko. Ak budeme počítať len 31 štátov NATO (Island nemá ozbrojené sily), ide o 13 štátov, teda vyše 40 % členov. Rutte a jeho predchodca Jens Stoltenberg tvrdili síce niečo iné, ale ich manipulatívnym propagandistickým rečiam sa neoddá veriť.
Možno predpokladať, že podobný, ak nie aj horší, osud postihne hranicu 5 %. Už teraz má výnimku Španielsko, ktorého predseda vlády Pedro Sánchez vyhlásil, že akýkoľvek cieľ NATO zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP by bol pre krajinu „nerozumný“. Z tohto rozhodnutia iste nie sú nadšené viaceré štáty, ktorým zvyšovanie vojenských výdavkov prinesie nové ekonomické ťažkosti, ale ozvať sa proti „konsenzu“ pripravenému v pozadí, je riskantné. V tomto prípade sa voči Španielsku možno použilo nemecké príslovie „Einmal ist keinmal“ (Raz je ani raz), ale druhá takáto výnimka, tobôž medzi „malými“ nie je prípustná. Trump, ktorý NATO považuje za zdroj financií pre USA, sa však svojsky ozval, že ak Španielsko nedá viac na obranu, zaplatí viac v obchode s USA. Keď to uvedieme ináč Trumpovi napriek nadšeniu Rutteho ide viac o peniaze ako o NATO..
Záverom – bude samit skutočne historickým?
Na webovej stránke NATO sa samit propagandisticky i manipulatívne označil za historický. Záväzok investovať 5 % HDP do obrany vraj položil základy pre silné a jednotné NATO v nasledujúcich rokoch. Potvrdila sa aj pokračujúca podpora Ukrajiny. Práve ukončené politické akcie, ktoré sa svojimi organizátormi a účastníkmi označujú za historické, sa len málokedy takými aj stanú.
NATO neočakáva ružová budúcnosť. Rusofóbny tmel držiaci jednotu paktu môže prestať pôsobiť. Otáznym sa môže stať aj ďalšie rozširovanie organizácie, ktoré vyžaduje čoraz tvrdšie vedenie. Pakt sa nebadane mení na bič, ktorý z pozadia vynucuje jednotu Západu pod tlakom vojensko-priemyslovo-finančných kruhov. Pokrytecky sa uvádza, že všetci členovia NATO súhlasili so zvýšením výdavkov na obranu na 5 %, ale o Španielsku, ktoré patrí medzi väčšie krajiny a predsa len dostalo výnimku, sa v oficiálnych dokumentoch nehovorí…
Ak by sme prijali názor, že štáty, ktoré majú menej ako 10 miliónov obyvateľov, sa považujú za menšie, tak medzi členskými štátmi NATO je až 16 takýchto štátov (Albánsko, Bulharsko, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Chorvátsko, Island, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Severné Macedónsko, Nórsko, Slovensko a Slovinsko). Okrem toho ČR, Grécko, Portugalsko, Švédsko majú menej ako 11 mil. obyvateľov. Tieto štáty sú objektívne nútené sa viac pridávať ku „konsenzu“, pričom treba vidieť, že niektoré z nich sú „priekopníkmi“ v ťažení za zvýšenie vojenských výdavkov (najmä pobaltské a severské štáty ale aj niektoré ďalšie kvôli rusofóbii a Grécko z obáv z Turecka).
Namiesto P.S. – o jednom varovaní z prehnanej rusofóbie zo začiatkov studenej vojny
Ospravedlňujeme, že opakujeme vec, o ktorej sme už viackrát písali. Ide o starý, smutný tragický príbeh Jamesa Forrestala, pôvodne finančníka na Wall Street, ktorý bol od septembra 1947 do marca 1949 prvým ministrom obrany USA. Išlo o veľmi, až prehnane pracovitého človeka, ktorý sa však v tejto funkcii dostal do sporu s prezidentom Harrym Trumanon a bol odvolaný aj kvôli zhoršovaniu psychického stavu. Po odvolaní sa jeho duševné zdravie nezlepšovalo a kvôli depresiám sa dostal do prestížnej nemocnice vojenského námorníctva (predtým ako sa stal ministrom obrany, bol ministrom vojenského námorníctva) v Bethesde.
Často opakoval, že Rusi idú, sú všade a aj ich „videl“. Zomrel 22. mája 1949 vo veku 57 rokov na následky zranenia po páde z okna zo šestnásteho poschodia nemocnice. Príčina pádu nebola presne určená, ale po vyšetrovaní sa uviedlo, že správanie zosnulého počas pobytu v nemocnici pred jeho smrťou naznačovalo duševnú depresiu. Liečba a preventívne opatrenia boli v súlade s akceptovanou psychiatrickou praxou a zodpovedali stavu pacienta. Smrť nebola nijako spôsobená úmyselným konaním, chybou, nedbanlivosťou žiadnej osoby v nemocnici.
Článek vychází ve spolupráci s webem Nové Slovo.