Právník a publicista Branislav Fábry míní, že sport se stal nástrojem prosazování západních zájmů a prostředkem neokoloniální politiky Západu. Ukazuje to na posledním případu protiŕánských excesů před MS ve fotbale.
Nie je to tak dávno, čo mnohí funkcionári a športovci presadzovali názor, že šport a obzvlášť futbal spája národy. Žiaľ, ukazuje sa, že je to presne naopak. Šport sa stal prostriedkom neokoloniálnej politiky Západu a športové federácie dôležitým nástrojom na presadzovanie západných záujmov. Do očí bije aj dvojaký meter futbalových federácií – svetovej FIFA a európskej UEFA: na jednej strane tieto entity vylúčili Rusko a ruské kluby zo všetkých svojich súťaží kvôli invázii na Ukrajinu 2022 a na strane druhej tolerujú zločiny USA a Izraela, ktoré napadli mnoho krajín na Blízkom východe či inde. Navyše, trestajú tých, ktorí sa proti západnému neokolonializmu bránia. Posledným príkladom sú protiiránske excesy pred MS 2026 vo futbale.
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Účasť iránskych futbalistov na MS 2026?
Kongres FIFA a iránska delegácia
Žaloba na funkcionárov FIFA a UEFA
Futbalový dvojaký meter
Účasť iránskych futbalistov na MS 2026?
Po začiatku agresie USA a Izraela voči Iránu 28. februára 2026 sa FIFA ocitla pred novým problémom, ktorým sa stala účasť iránskej futbalovej reprezentácie na MS vo futbale 2026. Globálny Juh veľmi pozorne sleduje, ako sa futbalová asociácia vysporiada so situáciou, keď prebieha vojna medzi hlavným organizátorom MS 2026 z USA a Iránom, jedným z kvalifikovaných tímov. Samozrejme, netreba pochybovať, na ktorej strane stojí FIFA. To sa prejavilo v decembri 2025 počas losovania skupín šampionátu, keď prezident FIFA Gianni Infantino udelil prezidentovi Donaldovi Trumpovi „Cenu FIFA za mier – futbal spája svet“ (úvodná fotka bola urobená pri tejto príležitosti – pozn. redakcie). Pre Irán sa to muselo zdať ako veľká absurdita, pretože krajina pocítila agresiu USA pol roka predtým pri operácii „Polnočné kladivo“ z 22. júna 2025. Išlo však len o krátke bombardovanie, ktoré pomerne rýchlo odoznelo, takže vo FIFA si mohli dovoliť tento útok pri udeľovaní futbalovej ceny mieru prehliadnuť. Po útoku z 28. februára 2026 však už nebolo možné vojnu medzi Iránom a USA, resp. Izraelom ignorovať. Vzhľadom na to, že vojna stále prebieha a môže eskalovať aj počas MS vo futbale 2026 (11. jún – 19. júl 2026), musí aj FIFA zaujať jasnejšie stanovisko.
Téma účasti Iránu na šampionáte je o to akútnejšia, že Irán má svoje skupinové zápasy na MS 2026 odohrať v amerických mestách Los Angeles a Seattle. Len nemnohí dúfali, že FIFA odníme USA organizáciu majstrovstiev kvôli agresívnej vojne, hoci precedensy s odnímaním súťaží by sa našli. Irán ale pristúpil k situácii realisticky a pochopil, že FIFA na šampionát v USA nesiahne. Vzniesol však požiadavku na presunutie svojich skupinových zápasov do Mexika, a to s návrhom vyjadrilo súhlas. Mexiko je spolu s Kanadou popri USA spoluorganizátorom šampionátu, hoci sa na jeho území odohrá iba 13 zo 104 zápasov. Mexiko pritom nemá s Iránom žiadne konflikty a disponuje dostatočnou infraštruktúrou i skúsenosťami. Išlo by zrejme o najschodnejšie riešenie, avšak FIFA si netrúfla ani na takto malý ústupok a presun iránskych zápasov do Mexika odmietla. Funkcionári si však súčasne uvedomili, že neúčasť kvalifikovaného Iránu na MS by bola obrovská blamáž pre celú FIFA a tak Gianni Infantino získal od USA uistenie, že sa Irán môže na MS 2026 zúčastniť.
Z USA však proti účasti Iráncov zazneli aj v poslednom čase viaceré problematické vyjadrenia. Paolo Zampolli, ktorý je vyslancom Donalda Trumpa pre globálne vzťahy, sa vyjadril, že Irán by mohlo na turnaji nahradiť Taliansko. Dodal, že tento návrh predložil Donaldovi Trumpovi aj Giannimu Infantinovi. Taliansko je síce významná futbalová krajina a štvornásobný majster sveta, ale toto by bol naozaj pochybný krok. Znamenal by totiž o. i. zvýšenie kontingentu zástupcov Európy na úkor Ázie – UEFA pritom už teraz vysiela celú tretinu účastníkov MS 2026. Našťastie, taliansky minister športu Andrea Abodi túto myšlienku odmietol. Problematické boli aj vyjadrenia amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ktorý uviedol, že Washington nemá žiadne námietky voči iránskym hráčom na MS 2026, súčasne ale dodal, že Iránci nebudú môcť priviesť ľudí s väzbami na Zbor islamských revolučných gárd (IRGC). Práve to je veľmi problematické, pretože takéto väzby by sa dali identifikovať aj pri iránskych futbalistoch či sprevádzajúcom personáli. IRGC je totiž masová paramilitárna organizácia a napr. dobrovoľnícka odnož Masídž má statisíce rezervistov, ku ktorým patria aj mnohí iránski športovci.
Kongres FIFA a iránska delegácia
Obavy z nepripustenia iránskych futbalistov na šampionát sa zvýšili po incidente s predstaviteľmi Iránskeho futbalového zväzu. Dňa 30. apríla 2026 sa totiž konal Kongres FIFA v kanadskom Vancouveri. Na ceste do Vancouveru bola aj iránska delegácia na čele s prezidentom zväzu Mehdi Tádžom. Po prílete na letisko v Toronte sa však dostali do problémov s imigračnými úradníkmi, a to napriek tomu, že im boli predtým vydané vstupné víza. Úradníci odmietli do krajiny vpustiť práve Mehdiho Tádža, pretože má väzby na IRGC, a túto organizáciu kanadská vláda vyhlásila za teroristickú. Kongresu sa preto nezúčastnili ani ostatní členovia iránskej delegácie. Kanadská ministerka zahraničných vecí Anita Anandová síce zobrala zodpovednosť za incident na seba, ale trvala na správnosti úradného postupu. Celé je to pritom jedna veľká blamáž. Ak totiž mala Kanada voči osobe futbalového funkcionára výhrady, mala mu odmietnuť vydať víza, a nie posielať ho domov z letiska v Toronte. Iránci by určite nechceli opakovanie podobných scén pri príjazde futbalistov na MS – aby ich imigrační úradníci otáčali pri vstupe do krajiny a odosielali domov zo šampionátu kvôli väzbám na IRGC. Po skúsenostiach s kongresom FIFA vo Vancouveri je to ale celkom reálny stav. Navyše, objavujú sa obavy, že problém môžu mať aj iné krajiny globálneho Juhu, ktoré nie sú v obľube amerických a kanadských imigračných úradov.
Všetko, čo FIFA v reakcii na uvedený incident dokázala, bolo to, že kontaktovala iránsku delegáciu a vyjadrila ľútosť nad situáciou. Taktiež naznačila, že Gianni Infantino sa s Iráncami dohodne o podrobnostiach ich účasti na MS a pozval ich do Zürichu na 20. mája 2026. Uvedený incident sa ale stal predmetom ďalších špekulácií. Ukázalo sa, že FIFA nemá autoritu u imigračných úradníkov v USA a Kanade. Iránski predstavitelia to kriticky komentovali a samotný Mehdi Tádž ostro kritizoval FIFA, keď uviedol, že „medzinárodná futbalová federácia sa nikdy nesprávala s takou slabosťou“. Obvinil ju tiež z toho, že nezaujala pevný postoj k urážkam namiereným proti Iránu. Ďalej vyhlásil, že predloží súbor podmienok vrátane záruky, že proti tímu Iránu nebudú namierené žiadne politické nástroje a že sa bude používať oficiálna vlajka Iránu. Rovnako žiadal o garanciu úplnej bezpečnosti delegácie počas turnaja. Mehdi Tádž tiež zdôraznil, že pokiaľ nebudú splnené tieto záruky, krajina sa turnaja nezúčastní. To by bola veľký problém pre FIFA ako takú, zvlášť po kritike, ktorú si vyslúžila za svoj postoj v otázke Palestíny.
Žaloba na funkcionárov FIFA a UEFA
Ako je známe, futbal je v Palestíne dlhodobo najobľúbenejším športom a aj v samotnej Gaze existoval komplexný systém futbalových súťaží. V nasledujúcom období však boli stovky športovcov, ich trénerov, a tiež športových novinárov pozabíjané. Je síce ťažké zistiť úplný rozsah ničenia, ale Palestínska futbalová asociácia (PFA) ešte v auguste 2025 uviedla, že medzi 808 športovcami zabitými v Gaze bolo 421 futbalistov. Taktiež uviedla, že bolo zničených 264 športovísk. Zničené boli aj najvýznamnejšie štadióny v Pásme Gazy: Palestínsky štadión, štadión Yarmuk, Mestský štadión Bayt Hanun, štadión Bayt Lahiya, a ďalšie. Izrael pritom zbombardoval a zničil aj štadióny mimo Gazy, napr. štadión UNRWA v Rafahu, Mestský štadión Khan Yunis, Mestský štadión al-Nusayrat a mnohé ďalšie. To spôsobilo úplnú paralýzu všetkých futbalových aktivít v oblasti. PFA preto vyzvala FIFA a Medzinárodný olympijský výbor, aby zaujali jasné stanovisko a uznali izraelskú zodpovednosť za zločiny. Kongresu FIFA, ktorý sa konal v Bangkoku 17. mája 2024, tiež zaslal návrh uznesenia, podľa ktorého má FIFA uznať zodpovednosť Izraela za porušovanie práv palestínskych športovcov a Izrael vylúčiť z FIFA. Prezident FIFA Gianni Infantino reagoval vyhýbavo a odmietol výzvu na hlasovanie o vylúčení Izraela z FIFA predložiť na program kongresu, naopak, snažil sa tému neustále odkladať aj v nasledujúcom období.
Vo februári 2026 sa však skupina navrhovateľov obrátila priamo na Medzinárodný trestný tribunál (ICC) s podaním v rozsahu 120 strán, v ktorom obvinili prezidenta FIFA Gianniho Infantina a prezidenta UEFA Alexandra Čeferina z napomáhania a navádzania na vojnové zločiny a apartheid na okupovaných územiach Palestíny. Medzi širokú skupinu navrhovateľov sa podpísalo nielen mnoho palestínskych futbalistov a tamojšie futbalové kluby, ale aj iniciatívy a organizácie ako Just Peace Advocates, Sport Scholars for Justice in Palestine, Euro-Med Human Rights Monitor, Irish Sport for Palestine, Scottish Sport for Palestine…
Ako obvinenia voči najvyšším funkcionárom FIFA a UEFA uvádzali najmä tieto:
– podpora izraelským futbalovým klubom v nelegálnych osadách na okupovanom území. FIFA a UEFA umožňujú týmto klubom hrať v izraelských ligách a poskytujú im finančnú a štrukturálnu podporu, pričom niektoré z klubov hrali i v súťažiach UEFA. To prispieva k presunu civilného obyvateľstva na okupované územia v rozpore s Rímskym štatútom, čl. 8 ods. 2 písm. b) bod viii).
– Uvedená prax taktiež podporuje apartheid (zločin podľa Rímskeho štatútu, čl. 7 ods. 1 písm. j). Palestínčania žijúci na okupovaných územiach totiž nesmú v daných kluboch hrať futbal ani navštevovať ich zápasy ako diváci. Politika UEFA a FIFA pod politickým vedením ich prezidentov tak napomáha pri vykonávaní apartheidu.
– Prezidenti FIFA a UEFA konali s plným vedomím, že tieto praktiky predstavujú porušovanie ľudských práv, vojnové zločiny a apartheid, pričom ignorovali viaceré správy inštitúcií OSN pre ľudské práva, či mimovládnych organizácií ako Human Rights Watch a Amnesty International.
– Prezidenti UEFA a FIFA spolupracovali s najvyššími predstaviteľmi izraelskej a americkej vlády s cieľom uľahčiť nelegitímnu účasť izraelských klubov z okupovaných území v rôznych futbalových súťažiach a chrániť ich pred zodpovednosťou. Namiesto uplatňovania stanov FIFA sa Gianni Infantino pokúšal o potlačenie úsilia PFA o opätovné uznanie palestínskej jurisdikcie nad ich územím. Ignoroval pritom aj varovania izraelsko-palestínskeho monitorovacieho výboru FIFA, že zachovaniu súčasného stavu chýba legitimita.
– Pod politickým vedením Alexandra Čeferina zasa európska UEFA protiprávne rozšírila svoje vlastné územie a administratívnu jurisdikciu na okupovanú Palestínu, teda na oblasti spadajúce pod PFA a tým aj pod Ázijskú futbalovú konfederáciu.
Futbalový dvojaký meter
Po rastúcom tlaku zo strany globálneho Juhu sa FIFA nakoniec rozhodla zareagovať. Aby si zvýšil sympatie v arabskom svete, Gianni Infantino si ešte pred pár mesiacmi vybavil libanonské občianstvo. Samozrejme, išlo len o symbolický krok, lebo prezident FIFA sa talianskeho ani švajčiarskeho občianstva nevzdal. A aby sa Gianni Infnatino ukázal ako „mierotvorca“, snažil sa na kongrese FIFA 30. apríla 2026 iniciovať gesto s podaním rúk medzi palestínskym a izraelským predstaviteľom. Po vyššie uvedených obvineniach voči FIFA a nevpustení iránskej delegácie na kongres však to celé vyznelo nepresvedčivo a neprekvapuje, že palestínsky predstaviteľ dané gesto odmietol.
FIFA však kvôli nárastu kritiky prestala otázku futbalovej diskriminácie v Palestíne odsúvať a aspoň formálne sa pokúsila o vyriešenie problému. Preto disciplinárna komisia FIFA uložila 19. marca 2026 Izraelskej futbalovej asociácii (IFA) za porušenie čl. 13 (urážlivé správanie a porušenie zásad fair play) a čl. 15 (diskriminácia a rasistické zneužívanie) disciplinárneho kódexu FIFA nasledujúce sankcie:
– pokutu vo výške 150 000 frankov (CHF).
– napomenutie za správanie.
– povinnosť realizovať plán prevencie diskriminácie: IFA vo svojich nasledujúcich troch domácich reprezentačných zápasoch musí zobraziť transparent „Futbal spája svet – nie diskriminácii“ a investovať jednu tretinu pokuty (50 tisíc frankov) do opatrení proti diskriminácii.
Uvedené rozhodnutie však na globálnom Juhu nepresvedčilo. Naopak, celé to tam vnímajú ako frašku a dané sankcie porovnávajú s prísnymi sankciami proti nezápadným subjektom, napr. proti Rusku. Sankcie proti Izraelu sú vskutku iba veľmi formálne a smiešna pokuta 150 tisíc frankov či vyvesovanie transparentov nič nezmenia na futbalovej diskriminácii v Palestíne. A kluby izraelských osadníkov z okupovaného územia budú i naďalej pôsobiť v izraelských súťažiach či v súťažiach UEFA. Pre porovnanie, ešte v roku 2014 UEFA tvrdo sankcionovala kluby z Ruskom okupovaného Krymu a znemožnila im účasť v akýchkoľvek zápasoch organizovaných Ruským futbalovým zväzom. Pritom na Kryme žiadna segregácia neprebehla a pri obsadzovaní územia neprišlo ani k masakrom. Tiež treba pripomenúť, že v roku 2022 FIFA neváhala s vylúčením Ruska a ruských klubov zo všetkých súťaží kvôli ruskej agresii na Ukrajine. Zaujímavou absurditou z tohto roku zasa je, že FIFA a UEFA bez problémov akceptovali jednostranné sankcie, ktoré uplatnili pobaltské štáty voči Bielorusku pri MS vo futsale 2026. Litva a Lotyšsko, ktoré daný turnaj organizovali, odmietli vpustiť na šampionát kvalifikovaný tím z Bieloruska, a to muselo svoje zápasy odohrať v Slovinsku. A UEFA takúto politizáciu futbalu pokojne akceptovala… Čo na tom, že Bielorusko žiadnu vojnu od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991 neviedlo, a nevedie ju ani na Ukrajine – na rozdiel od množstva agresií zo strany Izraela a USA.
Futbaloví funkcionári z FIFA pritom vedia byť aj veľmi prísni. Stačí si spomenúť, čo urobili v prípade protestov pred MS vo futbale do 20 rokov v Indonézii v roku 2023. Tam sa kvalifikoval aj Izrael a voči jeho účasti sa objavili výhrady, pričom aj niektorí politici kriticky argumentovali precedensom vylúčenia Ruska. Oficiálne Indonézia účasť Izraela neodmietla a prezident Joko Widodo výslovne odmietol spájať politiku so športom. FIFA však bola i tak nemilosrdná a rozhodla sa zmeniť usporiadateľa šampionátu. V prípade Indonézie pre odňatie organizácie šampionátu stačila čo i len verejná kritika Izraela – naopak, Američanom nehrozí odňatie MS 2026 ani za sériu otvorených agresií. Žiaľ, futbal sa stal pod vedením FIFA nástrojom diskriminácie, ktorá rozdeľuje národy.
Článek vychází ve spolupráci s webem Nové Slovo.