Peter Juza komentuje poslední vývoj v středoasijském Tádžikistánu z hlediska zahraničněpolitických priorit země, která sousedí s Afghánistánem a prošla si celkem nedávnou zkušeností občanské války.
Vo vládnej rezidencii, vo veľkej sále «Кохи Сомон» (čo môžeme voľne preložiť ako sála, resp. obydlie Somona), dňa 26. januára 2021 predniesol prezident Tadžikistanu, oficiálne titulovaný ako vážený zakladateľ mieru a národnej jednoty ((Поягузори сулҳ ва ваҳдати миллӣ – Пешвои миллат, Президенти Ҷумҳурии Тоҷикистон мӯҳтарам Эмомалӣ Раҳмон) Emomali Šaripovič Rachmon zásadný prejav roku 2021 – prezidentské poslanie: „O základných smerovaniach vnútornej a zahraničnej politiky Tadžickej republiky“ («Об основных направлениях внутренней и внешней политики Республики Таджикистан»).
Ešte pomerne nedávno sa Rachmon volal Rachmonov, ale nová doba si žiadala optimalizované priezviská, takže rusifikovaná prípona –ov je od roku 2006 – keď vyhral ďalšie prezidentské voľby a začala sa vlna tadžikizácie – minulosťou. Dokonca odmieta používať aj tzv. otčestvo Šaripovič. Lenže rodný list, vydaný počas éry Sovietskeho zväzu obsahuje to, čo obsahuje. To znamená meno, otčestvo a priezvisko – teda: Emomali Šaripovič Rachmonov (Эмомали Шарипович Рахмонов). Tak je to zapísané aj vo vojenskej knižke menovaného, ktorý po absolvovaní strednej školy v Kurgan-Tjube v roku 1970 nastúpil na základnú vojenskú službu ako námorník v sovietskej Tichooceánskej flotile. Keď sa stal terčom dvoch atentátov, bolo to v roku 1997 a 2001, v oboch prípadoch Chudžande (mesto s bohatou históriou), svetové agentúry informovali o E. Rachmonovovi. Pre poriadok, v rokoch 1936 – 1991 sa toto mesto volalo Leninabad. Ono je to v zásade jedno, či si Tabak alebo Tabaková, či si Kralevich alebo Kralovičová, Rachmonov, alebo Rachmon…
Pozorne počúvali
Späť k prejavu. Poslanie prezidenta (má sedem dcér a dvoch synov) si vypočuli poslanci Oli Mažilisu (Маджлиси Оли), členovia tadžickej vlády, predstavitelia štátnej správy v regiónoch, akademickej obce, zástupcovia podnikateľskej sféry, oblasti kultúry, ale aj mládeže, no a, samozrejme (ako pozvaní hostia), v Tadžikistane akreditovaní zástupcovia diplomatických misií.
Inak, plus mínus v tom čase sa v Národnej rade Slovenskej republiky schvaľovali intelektuálne hlboko pod čiaru ponoru a automatom množinou náhodných ľudí zvaných koaliční poslanci schválené (zjavne na objednávku zvonku) dva dokumenty obsahovo podobného charakteru: Bezpečnostná stratégia SR a Obranná stratégia SR. Lenže v rámci politickej korektnosti a slovenskej demokracie týchto matovičovských dní, čo stalo pravidlom, bola diskusia či možnosť expertného dialógu k dokumentom eliminovaná na nulu. Nepriateľ je (podľa spomenutých dokumentov) jasne určený! V pokluse, naďčlovekom a tak, aby sa ani malý kúsoček korku nepotopil a nevyšiel v bojovej nálade trpaslíkov nazmar. Takže, a hor sa do boja: posledná borba vzplála, dajme sa (najlepšie smerom na východ) na pochod!…
Lenže, na osvieženie témy, stredoveká aktivistka Mary Ward, ktorá nikdy nebola na území dnešného Slovenska, upozornila na problém nevedomosti, ktorý vychádza z nevzdelania: „Boh miluje jednoduchosť, nie však nevedomosť!“ Podozrievať ju, že myslela na našich ústavných činiteľov, by bolo nekorektné. Nakoniec, všeobecne známy chlapík, ktorý sa reálne pohyboval blízko (relatívne) Slovenska, Giacomo Casanova tvrdil, že „… jednoduchosť ducha je hlúposť…“
Len prečo majú trpieť ľudia, ktorí vedia, že dva krát dva je presne to isté ako dva plus dva. Alebo má niekto pocit, že žiaci a študenti, ktorí už skoro rok nechodia do školy, vedia, že to je to isté? Tí (napríklad) študenti pediatrie, ktorí dnes špajľujú, budú raz liečiť aj vaše deti, vaše vnučky a vnukov a v čase, keď mali byť na cvikách či na medicínskej praxi, si privyrábali (taký je kapitalizmus). Ako sa to doženie? Dobré nie? Pekný kapitál do budúcnosti.
Čo počuli
Ak by sme boli minimalisti, tak vo svojom vystúpení tadžický prezident E. Rachmon vymedzil základné smerovanie vnútornej a zahraničnej politiky (obrany a bezpečnosti) krajiny v roku 2021. Bez diskusie!
Tým by sme mohli skončiť. Lenže Tadžikistan je v tridsiatom roku svojej postsovietskej nezávislosti. Za chrbtom má skúsenosť z (verte strašnej) občianskej vojny a žije na hranici s Afganistanom, kde sa vďaka sústredenej, trvalej a bohatej US pomoci rozmáha nielen narkobiznis, ale aj sústreďovanie moslimsko-teroristického kapitálu na vytvorenie kalifátu. Stredoázijského, ale aj toho ktorý, ak niečo neurobíme s migráciou, skoro zasiahne Európu.
Tak sa pozrime bližšie na to, čo prezident Tadžikistanu povedal, odporučil a uložil svojím v tomto, pre Tadžikistan zásadnom roku 2021 (30 rokov nezávislosti), prejave.
Pripomenul, že cieľom v krajine je zvýšenie úrovne gramotnosti a vzdelania, predovšetkým mládeže. Cez vzdelávanie a vzdelanie upevniť vlastenectvo, patriotizmus, hrdosť na národnú mentalitu. Cez jazyk, kultúru a svetonázorovú orientáciu Tadžikov rozširovať vedecký a technický potenciál krajiny.
Čo sa týka samotnej zahraničnej politiky, prezident akcentoval, že od roku 1991 nadviazala krajina diplomatické vzťahy so 178 krajinami sveta a stala sa aktívnym účastníkom v mnohých globálnych a regionálnych organizáciách.
Špeciálne miesto v rámci zahraničnopolitickej akcie prezident E. Rachmon vymedzil: „… naše vzťahy družby a spolupráce s najbližšími susedmi – krajinami Strednej a Centrálnej Ázie a taktiež Spoločenstva nezávislých štátov, majú osobitné miesto v systéme medzištátnych vzťahov Tadžikistanu…“
Pripomenul, že ústrednými bodmi medzi prioritami zahraničnej politiky Tadžikistanu ostávajú otázky upevnenia a rozvoja širokospektrálnej spolupráce (v takom poradí boli menované) so: „.. .strategickými partnermi a partnermi pri rozvoji – Ruskou federáciou, Čínskou ľudovou republikou, Európskou úniou a Spojenými štátmi…“
Čo sa týka medzinárodných a regionálnych organizácií, tak Dušanbe plánuje naďalej „.. .rozvíjať spoluprácu s OSN, Šanghajskou organizáciou spolupráce (ŠOS), Organizáciou zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), OBSE, Organizáciou ekonomickej spolupráce (Pozn.: Ide o regionálnu medzištátnu ekonomickú organizáciu /zal. 1985/ krajinami Strednej Ázie a Blízkeho východu na báze Izmírskej dohody /1977/, kde boli vtedy zakladateľmi: Irán, Pakistan a Turecko.) a Organizáciou islamskej spolupráce…“
Pre zaujímavosť, v tomto roku ŠOS bude oslavovať svoju dvadsaťročnicu, keď predtým fungovala ako Šanghajská päťka (1996). A predsedajúcou krajinou, rámci rotácie v roku 2021, bude práve Tadžikistan. Podobne predsedovať aj v ODKB.
Afganistan je problém
Je všeobecne známe, že Tadžikistan, ako susediaca krajina s Afganistanom či Ferganskou dolinou, je ťažko skúšaný teroristickým, nábožensko-extrémistickým a drogovým tlakom, preto je logické, že patrí medzi dôležité ohnivká regionálnej, vrátane aqua bezpečnosti v Strednej Ázii, ale stáva sa ako súčasť mäkkého podbrušia Moskvy, objektom vo Veľkej hre. Preto logicky prezident Tadžikistanu pripomenul: „… v sfére bezpečnosti budeme pokračovať v tesnej a vzájomne výhodnej spolupráci so všetkými regionálnymi a susednými krajinami, vrátane s Afganistanom… sme presvedčení, že stabilita a bezpečnosť v Afganistane môže byť dosiahnutá len v rámci mierového procesu, ktorý bude riadiť a kontrolovať vláda Afganistanu…“
Na záver svojho prvého zásadného prezidentského vystúpenia E. Rachmon pripomenul, že Koncepcia zahraničnej politiky Tadžikistanu schválená prezidentským výnosom č. 332 v roku 2015 (Консепсияи сиёсати хориҷии Ҷумҳурии Тоҷикистон), ostáva stále v platnosti. Ďalej, že Dušanbe sa bude snažiť presadiť svoje záujmy na medzinárodnom poli.
Pekný záverečný akord, lenže politický a ekonomický vplyv Tadžikistanu (podobne ako Slovenska) vo svete je taký, aký je. Takže v zahraničnopolitickej agende sa Dušanbe podarí plniť a splniť, len to čo mu bude povolené. Nehľadiac na to, že súčasný slovenský premiér akosi (z nevedomosti) miluje vlajku Tadžikistanu, vtedy keď hovorí o Maďarsku. Ale to je len slovenský vklad a odraz nevzdelanosti a nevedomosti doby.
Článek publikujeme ve spolupráci s webem Nové Slovo.