Eduard Chmelár nabízí ve svém článku celkem deset největších lží o válce na Ukrajině, které se dnes objevují ve veřejném prostoru.
Prívrženci mierového riešenia konfliktu na Ukrajine sú vystavovaní takým nezmyselným obvineniam, urážkam a zámerným dezinterpretáciám ich postojov, že som skeptický voči tomu, či sa podarí presvedčiť tých, ktorí ignorujú fakty a sú imúnni voči racionálnym argumentom. Každá šialená doba, či už to bol hon na čarodejnice alebo mccarthizmus, inkvizičné, fašistické alebo komunistické monsterprocesy, každé takéto vybočenie z humánneho vývoja ľudstva, nemalo dlhé trvanie. Má však veľmi ťažké mravné dôsledky, a preto si treba pamätať všetkých, ktorí krivo obviňovali, špinili, ostrakizovali a prenasledovali nevinných ľudí v mene svojej paranoidnej až zvrátenej posadnutosti vnútornými nepriateľmi. Nasledujúci text preto nie je určený pre fanatikov, ktorí si mýlia kritické myslenie s hejtovaním, ale pre všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí čítajú s porozumením a s úctou k pravde. Tu je desať najväčších lží, ktoré sa propagandisticky opakujú v diskusiách o vojne na Ukrajine:
1. Svet je jednotný v podpore vojenskej pomoci Ukrajiny
Skutočnosť: Vďaka nášmu skreslenému vnímaniu svetovej reality máme tendenciu preceňovať vojnu na Ukrajine, ktorá znižuje špecifickú váhu Európy vo svete. V skutočnosti sa globálny juh nezaujíma o boje v Európe v takej miere ako o konflikty na Blízkom východe. Rusko sa odvrátilo od Európy a začína sa orientovať na východ a na juh, pričom Európska únia si ešte stále neuvedomuje, aké to môže mať pre ňu v budúcnosti zničujúce následky. Nedávno skončený summit latinskoamerických a karibských štátov sa zmienil o vojne na Ukrajine iba okrajovo a aj to len v súvislosti, že odmietol dodávky zbraní do konfliktu. Vysoká predstaviteľka OSN pre otázky odzbrojenia Izumi Nakamicuová na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN 8. februára tohto roka upozornila na skutočnosť, že dodávky zbraní Ukrajine a Rusku vedú k eskalácii konfliktu a zvýšeniu civilného utrpenia. Prieskumy agentúry Ipsos ukazujú, že vôľa vojensky podporovať Ukrajinu klesá a že s posielaním zbraní súhlasí len 30 percent Talianov, 48 percent Nemcov a 52 percent Francúzov. Takmer 90 percent obyvateľov Českej republiky je podľa prieskumu agentúry Median pre Český rozhlas Radiožurnál za vyriešenie vojny na Ukrajine diplomatickou cestou. A najľudnatejšie štáty sveta a nastupujúci globálni hráči ako Čína, India, ale aj Bangladéš, Vietnam, Irán a ďalšie veľké krajiny vôbec nepodporujú postup Západu. Nie, takto jednotný hlas rozhodne nevyzerá.
2. „Západ sa snažil tejto vojne do poslednej chvíle zabrániť.“
Skutočnosť: Tento výrok slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá príhovor k 1. výročiu vojny na Ukrajine precítila viac ako prejav k 30. výročiu nezávislosti Slovenska, je neskutočná lož. Je veľmi jednoduché vyhľadať si postoje Spojených štátov, ktoré odmietali pred vojnou rokovať s Ruskom, hoci k tomu ruský prezident svojho amerického partnera do poslednej chvíle vyzýval. Rovnako už poznáme aj postoje Nemecka a Francúzska, ktoré boli síce garantom Minských dohôd, no podľa vyjadrenia bývalej nemeckej kancelárky Merkelovej a francúzskeho exprezidenta Hollanda ich nebrali vážne a snažili sa iba získať čas na vyzbrojenie Ukrajiny. Západ dlhodobo vyhrocoval konflikt s Ruskom, ktorý siaha hlboko do deväťdesiatych rokov minulého storočia, čo som už podrobnejšie analyzoval tu.
3. Ľudia, ktorí volajú po diplomacii, sú Putinovi agenti a ruskí kolaboranti, ktorí podľahli kremeľskej propagande.
Skutočnosť: Rozumným ľuďom vari netreba vysvetľovať, že ide o primitívny argumentačný faul, ktorí prekvapujúco používajú aj zdanlivo inteligentní jednotlivci, ktorých inak rozhorčuje, keď niekto nadáva Zuzane Čaputovej do amerických agentiek. O akú suterénnu úroveň argumentácie ide, najlepšie pochopíme, keď si vymenujeme len zopár osobností, ktoré vyzývajú na mierové rozhovory a zastavenie dodávok zbraní: pápež František, XIV. Dalajláma, generálny tajomník OSN António Guterres, bývalý šéf americkej diplomacie a nositeľ Nobelovej ceny za mier Henry Kissinger, profesor Jürgen Habermas, profesor Jeffrey Sachs, profesor Noam Chomsky, profesor Janis Varoufakis, profesor John Mearsheimer, predseda Zboru náčelníkov štábov armády USA generál Mark Milley, bývalý predseda Vojenského výboru NATO generál Harald Kujat a mnohí mnohí ďalší. Ľudia, ktorí fakticky označia za ruských agentov hlavu katolíckej cirkvi alebo najvyššie postaveného amerického veliteľa, by sa mali dať liečiť. Je symptomatické, že od nich nepočujete žiadne racionálne argumenty, ale iba nadávky a urážky. Faktom zostáva, že väčšina z tých, ktorí kritizujú správanie západných vlád na Ukrajine, sa cítia byť súčasťou západnej civilizácie. Na rozdiel od militantných vládcov Západu však tvrdia, že súčasný postup je nesprávny. Rovnako ako sme to tvrdili v prípade Juhoslávie, Afganistanu, Iraku, Líbye či Sýrie a nemýlili sme sa.
4. Tí, ktorí chcú mierové rokovania, nechcú pomáhať Ukrajine a chcú, aby sa Ukrajina vzdala
Skutočnosť: To je taktiež bezočivá lož. Osobne si ju vyprosím. Mnohí z nás pomáhajú Ukrajincom ako vládzu. Len si z charity nerobíme okázalú živnosť ako napríklad Andrej Kiska. Slovensko je jednou z najaktívnejších krajín na svete pri pomoci Ukrajine. Ľudia poskytujú utečencom ubytovanie, posielajú Ukrajincom peniaze, potraviny, šatstvo, hračky, elektrospotrebiče, dokonca aj uhlie, drevo či benzín. Obviňovať nás, že nepomáhame, lebo im nechceme poslať ťažké zbrane na zabíjanie ľudí, je zlomyseľné nevďačné klamstvo. Nikto nepožaduje, aby sa Ukrajina vzdala svojej vlasti. Väčšina z nás podporuje znovuzískanie územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny a úprimne to našim ukrajinským susedom želáme. Ibaže tí, ktorí rozmýšľame triezvo a opierame sa o skúsenosti a znalosti veci, neveríme, že sa toto všetko dá vybojovať vojensky. Naopak, sme presvedčení, že čím neskôr sa začnú mierové rokovania, tým menej Ukrajina získa, že to, čo mohla vyrokovať pred rokom, by bolo určite viac ako môže vyrokovať dnes, a to, čo vyrokuje o rok, bude určite menej ako to, čo môže získať diplomatickou cestou v súčasnosti. Na bojisku je patová situácia, ktorá si už teraz vyžiadala státisíce mŕtvych a nikam to nevedie, lebo vojenská prevaha Ruska je napriek najmasívnejšej vojenskej pomoci Ukrajine výrazná a jednoznačná. Musia všetci Ukrajinci umrieť na bojisku? Čo znamená ukrajinské víťazstvo? Chcete dobyť Moskvu? Vyvolať jadrovú vojnu? Ak by tu existovala otvorená racionálna diskusia, v ktorej chceme výmenou argumentov dospieť k riešeniu, a nie chápať spoludiskutujúceho ako nepriateľa, ktorého treba zničiť, možno by sme zistili, že máme rovnaký cieľ. Vrátiť Ukrajine slobodu a ukončiť jej okupáciu ruskými vojskami. Ibaže každý z nás má odlišné predstavy, ako to dosiahnuť. A my hovoríme, že jediný spôsob, ako donútiť jadrovú veľmoc opustiť Ukrajinu, nie je vojna, ale diplomacia. Keby vo vojne vo Vietname odmietli Kissingerovu kyvadlovú diplomaciu, zabíjajú sa tam dodnes.
5. Rusko je teroristický štát, lebo cielene útočí na civilné obyvateľstvo a kritickú infraštruktúru
Skutočnosť: Každá vojna je zločinom proti ľudskosti, ale pri hodnotení jej charakteru treba byť realistický. Civilné obete na Ukrajine tvoria podľa doterajších odhadov „len“ desatinu z celkového počtu mŕtvych. Vo vojne v Iraku to bolo presne naopak. To nesvedčí o tom, že by útoky na civilné obyvateľstvo boli cielené. Čo sa týka útokov na kritickú infraštruktúru, Spojené štáty takto začínali každú vojnu. Juhosláviu v roku 1999 vybombardovali tak, že 70 percent ľudí stratilo prístup k vode a elektrine. Ak chceme manipulovať s takým zavádzajúcim termínom ako „teroristický štát“, potom by musel slovenský parlament označiť touto nálepkou aj USA, Veľkú Britániu, Francúzsko či Taliansko a navyše sa ospravedlniť za podporu všetkých nezákonných vojen, keďže súčasné vojenské ťaženie Ruska je barbarské, ale nie bezprecedentné. V opačnom prípade nejde o nič iné ako o šovinizmus.
6. Putin chce touto vojnou obnoviť Sovietsky zväz
Skutočnosť: Keby to tak bolo, prečo to neurobil v roku 2014, keď Ukrajina fakticky nemala armádu a čakal, kým si ju vybuduje? Čo je to za logiku? Putin vo svojich prejavoch nikdy nenadväzoval na leninské sovietske myslenie, ale na cársku ideu. Pritom zástancovia tvrdej línie naozaj kritizovali ruského prezidenta, že Ukrajinu nenapadol skôr. Skutočnosť, že na ňu vtrhol len so 150-tisícovou armádou, svedčí skôr o tom, že takýto zámer nemal, lebo aj v Kremli muselo byť každému jasné, že totálna invázia na Ukrajinu zničí akúkoľvek nádej na zblíženie s Európou, ktorú vženie do náručia USA a zároveň ponechá Rusko čiastočne izolované a nebezpečne závislé od Číny.
7. Putin sa správa ako Hitler po Mníchove v Sudetoch
Skutočnosť: Som naozaj alergický na to, keď sa nekompetentní politici hrajú na insitných historikov a účelovo dezinterpretujú význam historických udalostí. Odhliadnuc od toho, že kým ČSR bola opustená západnými veľmocami, Ukrajina dostáva najmasívnejšiu vojenskú pomoc v svetových dejinách a že okolo nacistického Nemecka sa na rozdiel od Putinovho Ruska nezhromažďovali vojská a vojenské základne – Nemci v českom a Maďari v slovenskom pohraničí mali na rozdiel od obyvateľov Donbasu zastúpenie v česko-slovenskom parlamente a zabezpečené kultúrne práva. Nehovoriac o tom, že česko-slovenská armáda nezabíjala sudetských Nemcov, čo sa nedá povedať o ukrajinskej armáde na Donbase. Podľa údajov vysokého komisára OSN pre ľudské práva zahynulo v tejto „neviditeľnej“ vojne (neviditeľnej pre Západ) v rokoch 2014 – 2015 3 393 civilistov, 4 641 vojakov ukrajinskej armády a 5 772 bojovníkov z radov povstalcov. „Genocída“ (ako tvrdia Rusi) to nie je, ale casus belli áno.
8. Podmienky mierových rozhovorov si určí len a len Ukrajina
Skutočnosť: Tragikomicky falošné tvrdenie. Ak je to tak, prečo Západ rozhodol o ukončení vyjednávania, keď Ukrajina a Rusko boli už vlani v marci ochotní uzavrieť prímerie? A prečo Spojené štáty odmietli čínsky mierový plán ešte skôr, ako sa k nemu stihli vyjadriť Ukrajinci? Pritom nijaký iný reálny plán momentálne nie je na stole – to, čo predložil Volodymyr Zelenskyj, nie je mierový plán, ale vojnový cieľ.
9. Pacifisti sú zbabelci a nie sú dobrí vlastenci
Skutočnosť: Pacifizmus znamená radikálne odmietnutie akéhokoľvek mocenského a štrukturálneho násilia. Čeliť agresii takýmto principiálnym postojom si v skutočnosti vždy vyžadovalo obrovskú odvahu, vnútornú silu a statočnosť. Ľudia, ktorí sa vzopreli militarizmu uprostred krvavého násilia – či už to bol Petr Chelčický, Lev Nikolajevič Tolstoj, Mahátmá Gándhí, Nelson Mandela alebo hoci aj náš Michal Miloslav Hodža, Albert Škarvan či Ján Maliarik – boli vystavení krutému prenasledovaniu, väzneniu i teroru. Sú úctyhodným duchovným predvojom sveta, na ktorý civilizácia ešte nedozrela. Obvinenia z nedostatku vlastenectva sú absurdné. Jednak preto, že to hovoria kultúrne vykorenení ľudia ako Rastislav Káčer alebo Michal Šimečka, ktorí rýdzim vlastenectvom vždy pohŕdali a objavili ho až v súvislosti s americkými imperiálnymi záujmami a ukrajinským nacionalizmom. No predovšetkým, používať v súvislosti s odmietaním násilia v 21. storočí slovník o dobrých a zlých vlastencoch oživuje tie najtemnejšie tradície totalitárneho myslenia. Americký psychológ Gustave Gilbert pracoval v roku 1945 pre Medzinárodný vojenský tribunál v Norimbergu ako väzenský psychológ. Po návrate do Spojených štátov napísal knihu Norimberský denník (1947), v ktorej zaznamenal okrem iného odpoveď Hermanna Göringa na otázku, ako sa podarilo dosiahnuť absurdný súhlas drvivej väčšiny nemeckej verejnosti s nacistickými vojnovými aktivitami. Göring odpovedal: „Prirodzene, prostí ľudia vojnu nechcú. Ani v Rusku, ani v Anglicku, ani v Amerike a z rovnakého dôvodu ani v Nemecku. V tomto smere nie je nijaký rozdiel medzi diktatúrami a demokraciami. Podstatné však je, že ľudia napokon vždy poslúchnu rozkazy vodcov. Je to jednoduché. Všetko, čo musíš urobiť, je povedať, že im hrozí nebezpečenstvo a obviniť pacifistov z nedostatku vlastenectva a ohrozovania vlasti. To spoľahlivo zaberie v akejkoľvek krajine.“ Azda nastal čas spýtať sa obhajcov predlžovania a eskalácie vojny, či sa inšpirovali nacizmom.
10. „Ukrajinci nechodia na úrady a nenosia papiere, že odmietajú bojovať za svoju vlasť.“
Skutočnosť: Týmto výrokom minister zahraničných vecí Rastislav Káčer nielen hrubo skreslil realitu, ale aj primitívne urazil Slovákov. 40 000 mladých ľudí, ktorí odopreli vykonať mimoriadnu vojenskú službu, neodmietlo brániť svoju vlasť, ale bojovať za cudzie záujmy. To je dosť zásadný rozdiel a ak pán minister nevie, kde je jeho vlasť, je to jeho problém. Okrem toho nie je pravdou, že Ukrajinci nechodia na úrady, aby odmietli bojovať za svoju vlasť. Naše občianske združenie Zjednotení za mier je v kontakte s Ukrajinským hnutím pacifistov, ktoré zastupuje tisíce Ukrajincov, ktorí sú vystavovaní násilným odvodom. Jeho výkonný tajomník Jurij Šeljaženko pripomína, že nútená vojenská služba je toxickým pozostatkom militarizmu Sovietskeho zväzu. Ukrajina nerešpektuje výhradu vo svedomí ani v čase mieru napriek tomu, že ju k tomu niekoľkokrát vyzval Výbor OSN pre ľudské práva. Bez tohto militarizmu by Putin nedokázal ospravedlniť svoju agresiu a Zelenskij svoje plány poraziť Putina aj za cenu utrpenia a smrti státisícov mierumilovných ľudí. Ukrajinská pohraničná stráž zadržala do týchto dní vyše 8 000 mužov, ktorí sa pokúsili ujsť pred násilnými odvodmi. Desiatky z nich sa utopili v rieke Tisa alebo zamrzli v Karpatoch. Podľa Šeljaženka sa ukrajinská militarizovaná kultúra hlási k Západu, no pohŕda kultúrou mieru, ktorá je základom demokratických hodnôt. Preto ukrajinskí pacifisti právne zastupujú odmietačov vojenskej služby, napríklad 46-ročného praktizujúceho kresťana Vasilija Aleksejenka, ktorý bol odsúdený na rok väzenia za vernosť princípu „nezabiješ“. Alebo pacifistu Andrija Vyšneveckého, ktorého z ulice v Odese násilím odvliekli priamo na front. Zorganizovali aj kampaň na podporu 20 000 odporcov svedomia a dezertérov v Bielorusku, ktorí odmietajú zabíjať Ukrajincov. Odsúdili žiadosť Kyjeva o zakázanú kazetovú muníciu, ktorú označili za hanbu a stratu dôležitých morálnych základov spoločnosti.
Je toho iste viac, ale podstatné je, aby sme vrátili verejnú diskusiu do roviny faktov a overiteľných tvrdení a nešírili nepodložené obvinenia a bludy, ktoré nikto nehovorí. Vyčistením diskurzu od týchto klamstiev, dezinformácií a zavádzajúcich vyhlásení zvyšujeme šancu, že sa naše rozhovory dostanú do vecnej roviny a prispejú k spoločenskému zmieru a dohode na efektívnom riešení situácie.
Předchozí články: