František Škvrnda se ve svém článku věnuje současné americké politice, kterou dnes rámuje přirozený odchod z hegemonní velmocenské pozice.
Upadajúci „limitovaný hegemón“ USA sa svojimi aktivitami dostáva do čoraz hlbšieho úpadku a rozkladá sa pri tom. Na tomto vývoji by nebolo nič nepochopiteľné, veď nič nie je, ani keď to je veľmi veľké, večné.
Nejde len o to, že anarchia v politike USA vysiela svetu signál nehodný jedinej superveľmoci. Nešťastím je, že svet na to dopláca. Washington svoj zlý stav odmieta priznať a neschopnosť vyriešiť domáce problémy zakrýva už desaťročia pokračujúcim napínaním najmä vojenských svalov a pochybným úsilím riadiť svet. Naposledy sa to „dokumentárne“ prezentovalo v Národnej bezpečnostnej stratégii z októbra 2022 (pozri Nová Národná bezpečnostná stratégia USA, Slovo 21. októbra 2022). USA vnášajú svojou deformovanou politikou do sveta len väčší chaos. Aktuálne sa to prejavuje napr. v tom, že nevedia, kam skočiť skôr pri podpore bezpečnosti svojich chránencov. K bradatému problému už takmer 75-ročnému problému Tchaj-wanu zameranému proti ČĽR, pribudla pred niekoľkými rokmi Ukrajina s cieľom využiť ju na oslabenie Ruska. Aktuálne sa znovu dostal do popredia aj Izrael, ktorý je najmä od začiatku 70. rokov minulého storočia hlavným americkým spojencom na Blízkom východe. Akosi ani v jednom z týchto prípadov pôsobenie (zasahovanie) USA nie je príliš úspešné, ale zato stojí ich daňových poplatníkov horibilné sumy. V prípade Ukrajiny k tomu nútia aj spojencov z NATO, EÚ i odinakadiaľ.
Podľa niektorých názorov sa úpadok USA urýchlil v období vlády prezidenta Georgea Busha ml. Ani jeden z nasledujúcich prezidentov, počnúc Barackom Obamom, nedokázal proti tomu nič podniknúť. Donald Trump tento proces začal urýchľovať, no a Joe Biden v tom úspešne so svojou stareckou zanietenosťou pokračuje, v čom mu napomáha aj hlbinný štát s nenásytnosťou skrytých vládnucich kruhov.
Historicky novým fenoménom politických drám v USA sa stalo 3. októbra 2023 prvé odvolanie šéfa (v anglickom jazyku sa oficiálne označuje ako Speaker, čo znamená hovorca, teda nebudeme písať o predsedovi, čo je nielen formálne, ale aj kvalitatívne iné ako hovorca, hoci obaja sú „vodcovia“) Snemovne reprezentantov – dolnej komory Kongresu. Považuje sa za tretiu najvyššie postavenú osobu v hierarchii moci v USA.
V snemovni, ktorá pôsobí od 1. apríla 1798, to bolo tretie podanie „návrhu na uvoľnenie kresla (v terminológii snemovne „motion to vacate“), ale dva predchádzajúce boli v marci 1910 a v júli 2015 neúspešné. Zaujímavé, že všetky návrhy podali republikáni proti republikánskemu šéfovi. Našťastie pre USA sa ešte predtým podarilo odvrátiť „shutdown“ (prerušenie financovania federálnych inštitúcií), hroziaci od 1. októbra, keď snemovňa 29. septembra schválila návrh zákona na financovanie vládnych inštitúcií do 16. decembra a vzápätí ho podpísal prezident USA.
Vrátime sa k tzv. polčasovým voľbám v novembri 2022, v ktorých bol zvolený 118. Kongres USA. Okrem 100 senátorov je v ňom 435 členov snemovne. Z nich majú republikáni 221 a demokrati 212 členov; 2 kreslá sú neobsadené. Okrem toho by to neboli USA, keby sa neobjavila nejaká anomália. Je ňou 6 nehlasujúcich členov, ktorí môžu hlasovať len vo výboroch snemovne, ale nie v jej pléne. Môžu však podávať legislatívne návrhy. Nehlasujúci členovia sú reprezentantmi Dištriktu Kolumbia (District of Columbia, ktorý je územne zhodný s hlavným mestom USA), Portorika a 4 trvalo obývaných území USA: Americkej Samoy, Guamu, Severných Marián a Amerických Panenských ostrovov. A aby bol chaos ešte väčší, sú aj dve miesta, ktoré však nie sú obsadené. Patria predstaviteľom indiánskych národov (kmeňov) Čerokézov (poznáme ich aj u nás z indiánok) a Čoktavov (na toto miesto však nebol nikto nikdy nominovaný).
„Patálie“ v novej Snemovni, ktorej funkčné obdobie sa začalo 3. januára, sa prejavili už hneď na jeho začiatku, keď Kevin McCarthy (republikán) bol zvolený za jej šéfa až v 15. kole. Podobný „príbeh“ sa naposledy stal pred 100 rokmi.
Zmätok, ktorý nastal, nebol síce očakávaný, ale zase ani ničím výnimočný. Niekedy sa označuje len za súhru okolností, keď vyšlo niečo, čo malo malú šancu na úspech. Je to však neoddeliteľné od vyostrenia politického boja medzi demokratmi a republikánmi alebo ináč povedané, medzi stúpencami a odporcami administratívy J. Bidena, ktorých je oveľa viac než len D. Trump a jeho stúpenci. A to necháme bokom mnohé sociálno-ekonomické, bezpečnostné, rasové a iné problémy, v ktorých sa zmieta spoločnosť v USA. Uvedieme len jednu z najnovších správ, že za posledný fiškálny rok, ktorý sa skončil v septembri 2023, sa rozpočtový dlh zvýšil o 320 miliárd a dosiahol výšku 1 700 miliárd USD.
Príčinou odvolania umierneného K. McCarthyho bol odmietavý vzťah predstaviteľov tvrdej línie republikánov voči nemu. Ich „vzburu“ viedol Matt Gaetz z Floridy. Vystupoval v mene ôsmich republikánov (niekedy ich hanlivo prezývajú „gadflies“, ovadi, lebo sú vraj rovnako otravní). Kritizovali jeho spoluprácu (údajne tajnú) s Demokratickou stranou pri odvrátení hroziaceho shutdownu. S odôvodnením, že nie je hodný vedenia snemovne, bol predložený návrh na jeho odvolanie. Za hlasovalo 216 kongresmanov, proti ich bolo 210. Demokrati mohli K. McCarthyho pri hlasovaní zachrániť, ale rozhodli sa, že republikánom nebudú pomáhať pri riešení ich problémov.
Dodáme, že uvedená skupina republikánov odmieta posielať ďalšiu pomoc Ukrajine a za lepšie považuje použiť ju na boj s nezákonnou migráciou do USA. K. McCarthy sa po odvolaní k nemu nevyjadril, ale uviedol, že opätovne sa o post nebude uchádzať. Do kresla dočasného (pro tempore) šéfa snemovne nastúpil jeho spojenec Patrick McHenry. Vo funkcii mal byť len tri legislatívne dni s cieľom uskutočniť voľbu nového hovorcu. Čas sa však naťahuje a pripravuje sa preto aj krízový návrh na posilnenie jeho právomocí, ktoré sú veľmi obmedzené a činnosť snemovne je tým paralyzovaná. Na negatíva paralýzy snemovne poukazujú aj významné americké médiá, napr. New York Times. Tento stav trvá už vyše dvoch týždňov a situácia okolo nominanta republikánov je stále nejasná.
Spory medzi republikánmi pokračovali aj pri nomináciách na uvoľnené miesto šéfa snemovne. Bizarnosť americkej politickej scény potvrdil ďalším teatrálnym kúskom D. Trump, ktorý sa ponúkol, že sa bude uchádzať o uvoľnené miesto, čo neskôr odvolal. Do tejto funkcie totiž môže byť zvolený aj ten, kto nie je členom Snemovne, len vo voľbách musí za neho hlasovať nadpolovičná väčšina členov. J. Bidenovi nezostalo nič iné, len povedať, že dúfa, že republikáni čo najskôr nájdu nového šéfa snemovne. Apeloval na to, že naliehavé výzvy, ktorým USA čelia, nepočkajú.
Pri voľbách medzi republikánskymi členmi snemovne 11. októbra zvíťazil Steve Scalise nad Jimom Jordanom, za ktorého kandidatúru sa postavilo tvrdé krídlo a podporil ho aj D. Trump. Niektorí demokrati ho považujú však za „extrémistu“. S. Scalise už 12. októbra svoju kandidatúru stiahol, lebo nemal dostatočný počet hlasov republikánov na zvolenie na čelo snemovne.
Nový kandidát J. Jordan, ktorý porazil ďalšieho uchádzača Austina Scota, v tejto situácii, pochopiteľne, nepochodil dobre. Už v prvom kole za neho nehlasovalo 20, v druhom už 22 a v treťom kole až 25 republikánov. Mnohí z nich uviedli, že ho nepodporia ani v ďalšom kole hlasovania. Po tomto neúspechu stiahol svoju nomináciu.
Za protikandidáta Hakeema Jeffriesa, vodcu demokratickej menšiny v Snemovni, sa vo všetkých kolách jednomyseľne postavili všetci jej členovia. Paradoxne by demokrati mohli „pomôcť“ pri hlasovaní republikánskemu kandidátovi a svojou podporou ho zvoliť. S tým sa momentálne, vzhľadom na rozpoltenosť špičkovej americkej politiky, nepočíta a aj ináč by to bol nezvyklý politický krok. Nie je nijaká záruka, že neprepukne ďalší spor medzi republikánmi. A potom, nezadržateľne sa blížia prezidentské voľby a demokratom s málo populárnym J. Bidenom sa zíde všetko, čo môžu využiť proti republikánom.
Ďalšie kolo volieb by malo byť 23. októbra, ale zatiaľ nie je známe, kto z republikánov bude kandidovať.
Na dôvažok v čase návštevy J. Bidena v Izraeli nespokojní Američania znovu „zaútočili“ na Kapitol, pričom boli zadržané stovky osôb. Neboli to len propalestínsky zamerané sily, ale aj predstavitelia ľavicových organizácií Židovský hlas za mier (Jewish Voice for Peace) a Ak nie teraz (IfNotNow), hnutie amerických Židov, ktoré sa snaží ukončiť americkú podporu izraelskému systému apartheidu a požaduje rovnosť, spravodlivosť a prosperujúcu budúcnosť pre všetkých Palestínčanov a Izraelčanov.
Odbočíme od témy a uvedieme, že sa nemožno čudovať ani Zuzane Čaputovej, že pri týcho priekoch vo Washingtone, ku ktorému zbožne vzhliada, si aj ona dodáva sily na protivenie sa výsledkom volieb. Ak sa raz vytvorí panoptikum bizarných slovenských politických výrokov, iste sa tam dostane aj jej záver o tom, že nesúhlas s jedným z vedeckých názorov na klimatické zmeny patrí medzi ústavnoprávne dôvody nevymenovania navrhnutého nominanta za ministra životného prostredia. Týmto len preukázala svoju duchovnú spriaznenosť s typmi ako Igor Matovič, Richard Sulík, Veronika Remišová, Jaroslav Naď a pod. Znovu naplno dokázala aj snahu za akúkoľvek cenu čo najviac oddialiť nástup novej vlády.
Celkom nakoniec moralizátorsky: Snemovňa reprezentantov nie je síce taká politicky honosná ako Senát, ale má veľké kompetencie pri schvaľovaní návrhov, resp. kontrole vo vnútornej politike. Ide tiež o jeden zo symbolov „hrdej“ demokracie a moci USA, ktorého členovia radi rozdávajú „rozumy“ celému svetu. Môžeme sa však spýtať: Koľko ešte kríz môžu prežiť USA so súčasným stavom svojej moci? A aj keď to nemá väčšiu váha ako hlas volajúceho na púšti, dodáme, že by bolo oveľa lepšie, keby sa USA pokúsili dať najprv do poriadku veci u seba doma, kde je problém šéfa snemovne len jedným z mnohých, ale na najvyššej úrovni politiky a radšej menej poučovali svet.
Článek vychází ve spolupráci s webem Nové Slovo.