Peter Juza sleduje politickou situaci v Tádžikistánu, kde došlo ke zpomalení mocenského tranzitu, který utváří současnou politikou dynamiku ve střední Asii.
Prezident Tadžikistanu Emomali Rachmon v minulosti patril medzi benjamínkov v okruhu prezidentov krajín Strednej Ázie.
Bolo to v čase, keď v Kirgizsku prezidentoval Askar Akajev (momentálne žije v exile v Moskve), v Kazachstane Nursultan Nazarbajev (on a jeho rodina majú vo vlasti dosť veľké problémy), Islam Karimov v Uzbekistane a Saparmurat Nijazov v Turkménsku (obaja sú už na druhom brehu rieky Styx).
Dnes sú na prezidentských postoch v stredoázijských krajinách okolo Tadžikistanu iní kolegovia, z ktorých jeden dokonca zrealizoval vo svojej krajine plynulý mocenský tranzit z prezidenta-otca na syna (niečo podobné, ako sa udialo v Azerbajdžane – odovzdanie moci z otca na syna 31. októbra 2003). Tu hovoríme o Turkménsku pár dní dozadu.
Príprava na tranzit
Po prezidentských voľbách v Tadžikistane, ktoré sa konali 11. októbra 2020 sa E. Rachmon aj naďalej ako víťaz volieb (vo funkcii je od 6. novembra 1994) tituluje: „Zakladateľ mieru a národnej jednoty – vodca národa, prezident Tadžikistanu, vážený Emomali Rachmon“ (Поягузори сулҳ ва ваҳдати миллӣ – Пешвои миллат, Президенти Ҷумҳурии Тоҷикистон мӯҳтарам Эмомалӣ Раҳмон).
Prezidentovať od roku 1994 je úctyhodný čas, aj roky prezidentovi plynú – narodil sa 5. októbra 1952 – a aj zdravie začína robiť problémy.
Už po týchto voľbách sa začalo v Tadžikistane hovoriť o možnom (skorom) odovzdaní moci jednému z jeho potomkov.
E. Rachmon má deväť detí – sedem dcér a dvoch synov. Najstaršia dcéra Ozoda je verejne činná, je šéfkou prezidentskej administratívy a súbežne (od r. 2016) aj senátorkou.
Syn Rustam Emomali je od apríla 2020 predsedom Madžilisu milli Madžilisi Oli Tadžikistanu, čiže je, po svojom otcovi, momentálne ústavne druhým mužom Tadžikistanu.
Tadžikistan má dvojkomorový parlament Madžilis Oli. Маҷлиси Олӣ. Senát (horná komora) je Madžilis Milli, Маҷлиси милли a zákonodarná (dolná) komora je Madžilis namojandagon, Маҷлиси намояндагон.
Teoreticky možno oboch synov považovať za možných nástupcov, ale podľa presakujúcich informácií z vnútra rodiny a najmä okolia Kuljabského klanu, fortúna šťastia sa usmiala na Rustama Emomaliho (nar.1987).
Má už na aj svoje roky (Ústava Tadžikistanu, čl. 65, minimálny vek pre prezidenta 30 rokov) a správne vierovyznanie (96,7 % obyvateľov vyznáva moslimskú vieru).
Všetko súvisí so všetkým
Prezident Tadžikistanu E. Rachmon dňa 1. apríla 2022 vystúpil so svojím poslaním na počesť zahájenia mesiacu Ramadán (v tomto roku ide o dni od 3. apríla do 2. mája), v ktorom upozornil spoluobčanov, že tento rok bude „… jeden z najťažších…“ za ostatné storočie a pripomenul občanom, že je potrebné si nielen spraviť zásoby potravín, ale aj „… byť pripravený na obranu suverenity krajiny…“
Na margo potravín povedal: „… každá rodina musí myslieť na to, ako seba zabezpečiť, vyrábať podľa možnosti viac produkcie a pripraviť si zásoby nutných potravín na dva roky…“
Všetci pozorovatelia v mediálnom zajatí, hneď v tejto fráze (obrana suverenity) uvideli odkaz Moskve v kontexte so špeciálnou operáciou na Ukrajine, lenže E. Rachmon hovoril o niečom inom.
O situácii na hraniciach s Kirgizskom, kde neustále dochádza k šarvátkam. O situácii v Afganistane. A o tom, ako vidí EBRD ekonomický vývoj v krajine v kontexte s celkovým ekonomickým poklesom vo svete.
Celkovo by mal rast v Strednej Ázii byť na úrovni max. 3,2 % a špeciálne v Tadžikistane okolo 3 % (nižší rast sa predpokladá len v Kazachstane cca 2 % a najvyšší v Turkménsku cca 6 %).
Teda bola to viac reakcia na slová ministra obrany Kirgizska Kamčibeka Tašieva, ktorý tesne predtým (teda pred poslaním E. Rachmona) informoval verejnosť, že krajina prijala do výzbroje drony Bayraktar TB2 a bude zvyšovať svoje výdavky na zbrojenie.
Dušanbe tieto slová prijalo ako tlak na riešenie pohraničných nejasností. Naopak Biškek si myslí, že silná armáda by mohla konsolidovať rozdelenú kirgizskú spoločnosť.
Samozrejme, že avantúra Moskvy smerom na Kyjev bude mať dopad na Tadžikistan, nakoľko v krajine sa 11,4 % HDP, podľa údajov z roku 2021, tvorí transferom valút gastarbaiterov pracujúcich v Ruskej federácii. Pritom podľa oficiálnych údajov z Dušanbe priemerná mesačná mzda v Tadžikistane bola koncom roku 2021 na úrovni 1 520 somov (cca 134 $) a minimálna 400 somov (35 $).
Staroveký grécky filozof Anaxagorás tvrdil, že „všetko je vo všetkom“, preto odmietnuť tézu, že silové udalosti vo východnej časti postsovietskej Eurázie nebudú mať vplyv na vnútropolitický vývoj v Tadžikistane a bezpečnostnú situáciu v regióne Strednej Ázie[1] by bolo neprofesionálne.
Ono udalosti okolo Ukrajiny budú mať veľmi silný sekundárny dopad na celý postsovietsky priestor, krajiny Strednej Ázie nevynímajúc a o Tadžikistane už ani nehovoriac.
Bude komplikovaná bezpečnostná situácia, možno očakávať zhustenie domácich sociálnych protirečení najmä z dôvodu komplikácií na trhu práce v Ruskej federácii + devalvácia ruského rubľa (a pomerne vysoká inflácia).
Už dnes je fixované zníženie priamych peňažných transferov z Ruska do Tadžikistanu v objeme o cca 30 %. No a Dušanbe objektívne nebolo pripravené na takýto silový vývoj a najmä na dopad sankčných opatrení na Rusko, ktoré sa v dvojnásobnej miere prejavia v Strednej Ázii (najmä v Tadžikistane a Kirgizsku). Preto sa netreba diviť, že Tadžikistan:
- má z vývoja síce obavy, Moskvu však priamo nepodporí, lebo bez Moskvy by bol Tadžikistan dnes nedokonaná krajina, ale Západ tiež nie, lebo jeho sankcie mu spôsobujú problémy a zo Západu, po tom čo natvoril v dvoch Veľkých hrách v minulosti a v Afganistane v nedávnom období, ide v Strednej Ázii strach (a je tu ešte fenomén Číny, Indie a najmä susedného Afganistanu);
- že sa proces zamýšľaného tranzitu moci otec-syn v krajine objektívne zabrzdil, resp. sa presúva na budúce časy.
Tie „budúce časy“, to môže byť aj nikdy, najmä ak sa nepodarí udržať aspoň sociálne minimum v krajine a mocenská výmena bude vynútená!
Lenže pozor! Ak sa v jednej z krajín Strednej Ázie začne rezultatívna destabilizácia, taká akej ušiel Kazachstan v januári 2022 o kúsok len vďaka pomoci Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, potom sa do ďalšej farebnej revolúcie môžu zamiešať medzinárodní teroristi.
Časť z nich je v Kirgizsku a Tadžikistane v ilegalite a časť v prihraničných oblastiach v Afganistane, kde je funkčných cca 40 prípravných táborov. Pre nich je destabilizácia (pri prípadnom neúspešnom tranzite moci) jedinou šancou chopiť sa moci v Tadžikistane.
Takže, všetko so všetkým súvisí… Čím viac sa bude Západ (aj geopoliticky neujasnené Slovensko) snažiť destabilizovať Rusko, tým je väčšia šanca, že islamskí teroristi prejdú cez mäkký podbrušok Ruska smerom do Európy, kde si pod pláštikom vojnových utečencov z Ukrajiny už budujú spiace bunky.
A propos, nakoľko Slovensko je známe najvyšším počtom plagiátorov na veľmi vysokej úrovni moci (vrátane štátnych tajomníkov) a aby som sa nestal obeťou podobného neduhu, cez pána Googla som si preveril, kto je autorom myšlienky „všetko súvisí so všetkým“. Vždy som si myslel, že to bol môj starý otec, ktorý okrem tohto hesla často ešte používal: „vydrž, všetko bude inak“.
No ale ostal som prekvapený. Autorstvo „všetko súvisí so všetkým“ svetová pavučina prisúdila Vladimírovi Iľjičovi Leninovi. Neviem, či meno a priezvisko tohto pána, inak aj autora sovietskeho teritoriálneho a národnostného modelu Ukrajiny, ktorý sa historicky ukázal ako nesprávny a neudržateľný, sa môže dnes vôbec vyslovovať bez straty desiatky. Ale keď použijeme Vlodymyr Lenin, snáď to bude kóšer a nebude to nebezpečné…
Čo je odložené, nie je založené
V danej chvíli je spomalenie, resp. zakonzervovanie tranzitu moci v Tadžikistane asi jediným možným riešením.
Nehľadiac na to, že v Tadžikistane nie je funkčná plnohodnotná demokracia a opozičná scéna (vrátane islamskej politickej opozície) bola dočasne neutralizovaná, Rustam Emomali bude musieť ešte chvíľu počkať. Otcova pevná ruka je potrebná.
Navyše, ako vidno v susednom Afganistane, plnokrvne žijú tí, ktorí hovoria o kalifáte a v prípade, že Moskva sa bude musieť viac venovať problémom na západe svojich hraníc, potom z juhu príde mráz!
Nakoniec aj o to ide niekomu pri ťahaní figúrkami po veľkej šachovnici.
Poznámky:
[1] Len za rok 2021 na hraniciach Tadžikistan, ktorý je tranzitnou krajinou, bolo zadržaných 4,183 tony narkotík (o 68% viac ako v roku 2020).
Článek publikujeme ve spolupráci s webem Nové Slovo.