Anton Doktorov a Pavel Janíčko se ve společném textu zamysleli nad politickou situací na Slovensku a v Česku.
Nežijeme ľahké časy. V televízii úž dávno nepozeráme na úspechy priemyslu pri plnení plánu, o splnených úlohách pri žatve. Dnes samá politika. Stalo sa niečo, o čom sme nikdy nesnívali. V časoch komunizmu sme ťahali všetci za jeden povraz. Nemali sme radi komunistov, pretože nám zakazovali cestovať so zahraničia, chodiť do kostola a iné veci. Nemali sme radi šéfov, lebo to boli nie moc múdri a nie moc šikovní ľudia, ktorých veľakrát ich jediná kvalifikácia bola stranícka knižka. Ale boli sme spolu, jednotní, všetci sme chceli to isté. Trochu menej buzerácie a pokoj, inak sme boli spokojní.
Dnes je iná doba. Rozdelili sme sa. Na tábor liberálny a tábor konzervatívny. Tých liberálov predstavuje dnešná opozícia vrátane KDH, ktorá uznáva množstvo pohlaví alebo rodov, rozumej záchody pre chlapcov, záchody pre dievčatá a záchody pre tých, čo ešte nevedia, čo sú. Kresťanským demokratom vôbec nevadí učenie cirkvi, stanoviská biskupov, ich nenávisť k súčasnej vláde a hlavne k Rusku im dovolí poprieť všetko kresťanské a podporovať liberálov, vrátane ich potratovej politiky.
Koalícia háji národné záujmy a je sociálne konzervatívna. V Európe sú to skôr pravicové strany, ktoré sú konzervatívne. Nevadí. Ale nenávidíme sa parádne. Tak silno, ako sme ešte nikdy nikoho nenávideli. Tak sa nenávidia príslušníci každej strany. Sme už schopní hnusne nadávať tím druhým, popriať im všetko zle a najhoršie choroby, neraz aj ruky použijeme, a už aj zbraň sa vytiahla. Nie na postrašenie, ale na zabitie.
Žijeme v globálnom svete, preplnenom sociálnymi sieťami, špiónmi a inými faktormi, ktoré vlády nevedia ovplyvniť. Nuž tá sloboda slova, po ktorej sme toľko na námestiach štrngali, nás opúšťa. Po zvolení nového amerického prezidenta vyšlo najavo, akú silnú cenzúru nariadila vláda bývalého prezidenta Ameriky. Podobne aj v Európe. A celí pokakaní pred hnevom toho nového sa všetci kajúcne priznali, že ju aj robili, a že už budú dobrí, už ju robiť nebudú. Dokonca aj naša veľmi obľúbená prezidentka v prestávkach medzi povzdychmi sa domáhala účinnej kontroly sociálnych sietí. Hlavne tých, ktoré ju nepodporovali.
Poďme ďalej. Naši liberáli majú svoje božstvo v Amerike. Tej liberálnej. Ich primitívne bipolárne videnie sveta im hovorí, že títo sú dobrí a títo fuj. Tak vzor demokracie a slobody, ktorá povoľovala otroctvo, apartheid ešte v nedávnej minulosti. Viedla vojny skoro všade, pod falošnými údajmi zničili krajiny, ako Irak, Lýbia, Afganistan, Vietnam, pričom ani jedna z nich Ameriku neohrozovala. Možno len tým, že odmietla dávať Amerike zadarmo ropu alebo nerastné suroviny. Vzor demokracie sú nám štáty ako Holandsko, Veľká Británia, Francuzko, Belgicko. Už sme zabudli, čo tieto štáty vyčíňali v svojich kolóniách. Koľko biedy priniesli pri lúpení pokladov týchto krajín. Zabudlo sa aj na to, že Africké štáty vítali počas druhej svetovej vojny vojská Wehrmachtu (Afrika Korps) ako svojich osloboditeľov, pretože mali plné zuby nadutých Britov. Tieto vzory demokracie sa majstrovsky naučili vyrobiť prevraty s pomocou domácej opozície, ktoré dokázali zničiť „nevhodné“ režimy. Tých odporcov každého režimu je v každom štáte plno. Všade je dosť neschopných ľudí, neuznaných umelcov, filozofov, ktorí svoj neúspech nepripisujú svojej vlastnej neschopnosti a nedostatku talentu, ale ich vláde. Američania sa naučili majstrovsky využívať túto chásku pre svoje účely. A títo vysoko vzdelaní myslitelia často ani netušia, k čomu sa zapredali. Už sme zabudli na krvavý režim v Chile? A na krvavé režimy v Argentíne a v Portugalsku? Kde boli vtedy tí naši nositelia slobody? Nuž, my sme vtedy žili v socializme a dedko Šimečka bol ako redaktor v Smene nadšenec komunizmu. Potom sa stal z neho odporca komunizmu, pokiaľ neboli zverejnené zoznamy agentov ŠtB, kde samozrejme bol!
Poďme to zhrnúť. Jedni nevedia čo chcú, ale presne vedia, čo nechcú! Robia to našťastie tak divne a nepochopiteľne, že im ľudia prestávajú rozumieť. Kto si ich „odborné“ pripomienky vypočuje, hneď vie, že títo „odborníci“ nebojujú proti konkrétnym veciam, ale proti konkrétnym ľuďom. Sami ani nevedia prečo, ale bolo im to tak povedané, zaplatené, a iné robiť ani nevedia… Mnohí z nich majú úbohé vzdelanie, mnohí z nich v živote nič nedosiahli, ale múdrosti majú na rozdávanie.
Poďme k tím, čo vedia čo chcú. Ani tu to nie je žiadna sláva. Premiér robí, čo vládze. Ale spoľahnúť sa nemá na koho. Na niektorých možno. Bojím sa, že o vládu ho nepripravia zahraničné rozviedky a umelci na tribúnach, ale niekto druhý. Tým umelcom už neverí nikto. Človek žijúci z výplaty, ktorý maká v nejakej firme vlastnenej zahraničnými majiteľmi, nemá čas na nič. Ani na ten záchod nemôže ísť, kedy sa mu zachce. Premiéra ohrozujú jeho najbližší, nepresvedčivé výsledky a hlavne nasledovné. Najhoršie je, keď sa vláda správa inak, ako hovorí.
Hovorí sa o samostatnom a suverénnom postavení v zahraničnej politike na všetky svetové strany, pričom za komisára do EU pošle bývalého kovaného boľševika, ktorý je oddaný len tej jednej strane, tej proti ruskej! Je to najväčší propagátor nezmyslov, ako je Green Deal, človek, ktorý vykrikuje „Sláva Ukrajine“! Najväčší a najvernejší pomocník predsedníčky komisie, ktorý vidí len jednu stranu!
Hovorí sa o potrestaní policajtov, ktorí zneužili svoje postavenie na boj proti politickej opozícii. Lenže potrestaný nebol nikto!
Ukážka neschopnosti bolo aj to, ako si tím vydieračov s názvom lekárske odbory, vytrel podlahu s vládou. Lekári síce dávali výpovede, ale boli presvedčení, že je to len tak! Čo takto zopár sto výpovedí po prijímať a naozaj ukončiť pracovný pomer? A čo tak lekárom, hrdinom, potom ponúknuť miesta začínajúcich lekárov? To by sa medzi nimi rozšírilo rýchlosťou väčšou, ako sa pohybuje elektrina vo vedení. Do jedného dňa by všetci stiahli chvosty. Lenže my sme ich naučili, že keď budú držať spolu, tak aj vládu povalia. A oni ju naozaj povalia! Ich taktika vydierania sa stala mimoriadne účinnou, taktika vlády mimoriadne neschopnou. Len pre pamätníkov, skúste si nájsť na Google, ako prezident Reagan zatočil s generálnym štrajkom letových dispečerov. Od tých čias do dnešných to už nenapadlo ani jedného z nich!
A čo slávna kultúra? Nuž súhlasím s veľa vecami, čo ministerstvo robí. A ešte s viacej vecami nesúhlasím. No povedzte, je rozumné v týchto časoch, v podmienkach krehkej väčšiny v parlamente robiť na novej hymne? No, nie je zlá tá nová, len sa pýtam, či to bol taký životne dôležitý problém! Ale lepšia prihrávka pre opozíciu asi nebola… Súhlasím so zánikom podpory rôznych pseudo umelcov, ktorí si myslia, že sú úžasní. Ale ideme šetriť. Zamyslel sa niekto nad tým, na čo je nám Ministerstvo kultúry, keď všetka kultúra je na obciach a VÚC? Všetky divadlá okrem Národného divadla, všetky kultúrne domy, kiná predsa riadia obce. Čo tak tých pár organizácii, čo ešte ministerstvo riadi, delegovať na vyšší územný celok? Namiesto tanečkov s DPH sme mohli ušetriť platy stoviek úradníkov. Mne nevadí plat ministra, aj ten zdvojnásobený, ale načo platiť pár stovák úradníkov naviac?
Konsolidácia financií je dôležitá vec. Ale skúste vysvetliť pospolitému ľudu, ktorý žije z ruky do úst, že si musí utiahnuť opasok, pričom, my, vláda, poslanci sme si zvýšili platy dvojnásobne! Väčšia provokácia byť asi nemôže!
Čarojazda s DPH je tiež niečo úžasné. Skoro som uveril, že minister financií vlastní všetky softvérové firmy, ktoré ponúkajú účtovnícke programy! To bolo roboty s ich aktualizáciou! A čo to stálo. Ale vážne. Ani dieťa už neverí, že znížením sadzby DPH sa znížia ceny. Obchodníci si to vždy zdôvodnia, a naozaj majú čím. Zvýšená DPH na energie, zvýšené ceny energií, zvýšená minimálna mzda sú dobrým dôvodom na zvyšovanie cien. Čo takto dať nejakú jednotnú sadzbu DPH? Vážení, pomoc chudobným musí byť adresná! Čo takto zvýšiť výšku životného minima zo sumy 273,99 eur pre jednotlivca? Tú ste akosi zabudli zdvojnásobiť! Máte predstavu, ako bezdomovec vyžije z dávky v hmotnej núdze 86,50 eura na mesiac? Môže dostať aj aktivačný príspevok, stále je to 174,90 eur. Viac nemôže dostať! Stále je to o 99.09 eur menej, ako to životné minimum! Tu treba pomáhať, zmena DPH nič neprinesie!
Šetríme, šetríme, šetríme. Chceme šetriť, ale nikomu nevadí tak prebujnená štátna a verejná správa. Najviac na svete. Každý meter štvorcový v Bratislave má tri samosprávy. V Meste pôsobia mestské úrady mestských častí v počte 17, každý má okolo 100 zamestnancov (okrem dedín, Jarovce, Rusovce, Čuňovo apod.) Ďalej je tu magistrát asi dvoma tisíckami zamestnancov. A navyše je Bratislavský samosprávny kraj, ktorý pridá ďalšiu tisícovku. Toto svet nepozná. Mesto Viedeň je zároveň krajom. Tisícovka úradníkov menej. Choďte do Paríža, Toronta, uvidíte ako málo úradníkov zvláda ich správu.
Poďme ďalej. Choďte do Rakúska a pýtajte sa po ministrovi školstva. Zavedú Vás na samosprávny kraj. Spolkový minister neexistuje! My máme ministerstvá, máme kraje, všade tých úradníkov viac ako dosť. Úradník nie je nebezpečný, keď nič nerobí, len berie plat. Nebezpečný začne byť, keď začne pracovať! Hneď je nejaké zbytočné lajstro na svete!
Nechápem, prečo vládne strany si nezabezpečia média ktoré by im pomáhali . Tie naše sú všetky protivládne! Už málo vzdelaný Hitler pochopil ich význam. Bez Dr. Josepha Goebbelsa by bol nikto! Urobili sa šachy, zmenilo sa vedenie rozhlasu a televízie. A nič. A nič. Redaktori štátnych médií napádajú vládu usilovnejšie, ako tí z tých opozičných.
Vláda si nepamätá na ten vtip s troma obálkami, ktoré odovzdáva odvolaný riaditeľ novému, aby ich otvoril v prípade jeho neúspechu. V jednej je napísané, odvolaj sa na mňa. V druhej je napísané, odvolaj sa na námestníkov. V tretej je napísané, priprav tri obálky! Odvolávka na starú vládu rok a pol vládnutia už pripomína tú tretiu obálku. Áno, tá predošlá vláda bola plná amatérov. Nuž naozaj, nedoštudovaný obuvník ako minister školstva, premiér, ktorý sa priznal, že diplomovku si kúpil, minister práce – bakalár z politológie, no to by neprešlo ani v nejakom africkom štáte! Ale vážení, ľudia nie sú takí tupí, ako si myslíte! Matovič bol označovaný za blázna, svojimi atómovkami možno napomohol k úmrtiu mnoho ľudí počas pandémie. Nuž, bol to jednoduchý služobníček kolektívneho západu. Ale nikto tak nezvýšil dôchodky, ako tento človiečik. Nikto tak nezdvihol výšku detských prídavkov, rodičovských príspevkov. A to sa nepýšil svojim sociálno-demokratickým zmýšľaním. A to ľudia vedia, to ľudia nezabudnú.
Napriek všetkému držím palce dnešnej vláde. Bojím sa návratu tej predošlej, ktorá myslela na každého, len nie na bežného Slováka. Ale kroky tejto vlády robia všetko preto, aby sa to stalo…
Teď něco o Česku
Můj vážený kolega a přítel ze Slovenska prof. Doktorov velmi plasticky popsal určité rysy situace na dnešním Slovensku. Celkem nestojí ani za to konstatovat, že v řadě ohledů se tento obrázek nijak neliší od české současnosti. Je tu samozřejmě jeden podstatný rozdíl. My zde v Česku nejsme pod tlakem „prozápadní“ propagandistické mašinérie, jejímž cílem by bylo zdiskreditování a odstranění současné vlády, jak je tomu v případě Fica na Slovensku, protože česká vláda patří k těm nejvěrnějším pilířům euroatlantického směrování široko daleko. Je pravda, že momentálně je tato orientace poněkud narušena vstupem bezskrupulózního kapitalistického predátora (Trumpa) na americký „trůn“. Tento pán má tu zásluhu, že už zcela otevřeně ukázal, kdo vlastně skutečně vládne v těch tzv. demokraciích, a to tak, že se obklopil suitou multimiliardářů, kteří se stali přímou součástí vládního establishmentu a neschovávají se někde v pozadí, jak bylo dříve zvykem. Trump se také nenamáhá s výklady o svobodě, lidských právech apod., ale rovnou hovoří o sférách vlivu a velmocenských zájmech, které bude vymáhat i silou. Odlišnost ve srovnání s jeho předchůdci je jen ve větší míře poctivosti a pravdomluvnosti. Za této nové konstelace nastalo určité „hemžení“ v podřízených koloniích typu EU, kde se vládnoucí struktury snaží správně „naslinit prsty“ a zachytit tak ty „větry“, které by jim umožnily udržet moc. V ČR to platí dvojnásob, neboť její „elity“ jsou hluboce předkloněny a podřízeny několikanásobně nejen před světovým četníkem USA, ale i v rámci EU. A teď „babo raď“, kterému pánu se víc zavděčit. Ještě že máme ten pevný bod v antirusismu a v podpoře ukrajinského režimu, i když i tento pilíř může poněkud zkorodovat, až si pánové Trump a Putin dohodnou nějaké rozdělení sfér vlivu.
Jinak je ale scéna v Česku, jak už bylo řečeno, podobná té slovenské „jako vejce vejci“. Problém je nikoliv v jednotlivých vládách a v jejich orientaci, ale v celkové nadvládě kapitalistické ekonomické logiky a morálky, která dané země ovládá. To je to, co tu smrdí. Pohybovat se v ekonomikách, kde jsou rozhodující zdroje v soukromých rukou, je složité. Zejména proto, že základní logikou jejich působení je maximalizace zisku ve prospěch jejich vlastníků. Výsledkem je pak pokřivené fungování ekonomiky, kde se nezohledňují potřeby většiny a kde se bohatství hromadí na účtech několika oligarchů, aniž by docházelo k tomu ideology kapitalismu tolik propagovanému jevu, totiž tzv. vyzvedávání všech (loděk v zálivu) spolu s růstem bohatství těch nejmocnějších. Trend je spíše opačný, objevují se stále početnější skupiny deprivovaných na okrajích společností. S tím, jak se naděje, naivně upínané v některých bývalých socialistických zemích ke kapitalismu rozplývají, roste i agresivnost tamní antikomunistické propagandy. Podíváme-li se např. na česká mainstreamová média, tak neuplyne ani den, aby se v nich neobjevily příspěvky připomínající většinou silně nadsazené nebo úplně vylhané „hrůzy“ socialismu. Stejně tak celá větev filmové a televizní tvorby, právě ta, která sbírá většinu všemožných cen a grantů, popisuje „nesnesitelnost bytí“ v socialismu. Skoro se zdá, že si všichni tito autoři a tvůrci, kromě vidiny vlastního prospěchu, nějak uvědomují, že ten nádherný kapitalismus nemá žádnou zářnou budoucnost, a snaží se alespoň tímto způsobem s ním lidi usmířit podle hesla všechno ostatní je ještě horší.
Řešení problémů popsaných v příspěvku ze Slovenska totiž nelze hledat uvnitř současného systému. Je třeba hledat jinou formu lidské a společenské existence založenou na spolupráci a skutečném zajištění důstojného života pro všechny, nejen pro tzv. elity.