Anton Doktorov si všímá stále častějších zákazů a příkazů, které podle něj otevírá brány totalitě. Pavel Janíčko napsal k textu dovětek.
Na Slovensku schválili zákon, že v školských bufetoch sa nesmú predávať sladké nápoje a iné sladkosti. Ochrana zdravia, tak si mnú ruky liberáli. Ale ja začínam mať toho dosť. Tých zákazov a príkazov nejako moc pribúda. Slovo liberál evokuje myšlienku, že človeku daného razenia je všetko jedno, je otvorený hocijakému názoru, myšlienke alebo prejavu správania sa človeka, pokiaľ to nie je na úkor a škodu toho druhého. Ale, aká je skúsenosť? Zakážu detvákom kúpiť si sladký nápoj, že ochrana zdravia. Výborne, dnešné deti s ich kráľovským vreckovým a vybavené kreditnými kartami si ich však môžu kúpiť hocikde. To už nikomu nevadí. Zakazujú nám fajčiť. Áno, je to nezdravé. Ale nie je to sloboda každého človeka, či si chce to zdravie ničiť sám, alebo nie? Uznávam, fajčenie v spoločných priestoroch nie je zdravé pre nefajčiarov. Ale pozrite sa do kaviarní. Tie, ktorých majitelia nemajú dobré kontakty, sú nefajčiarske. A zúfalo prázdne. Tie druhé sú trochu zadymené, ale celkom plné. No ľudia si zvolili. Nútia nám novú emisnú normu pre automobily. Je taká prísna, že aj elektromobil sa zapotí, kým ju splní. Ale čo to urobí s bežným občanom? Nič, nekúpi si takú kraksňu. Len málokto totiž bude na ňu mať. Nastane tu Kubánsky efekt. Už dnes na Slovensku a v Čechách je priemerný vek automobilu 16 rokov. Priemer znamená, že sú tu mladšie, ale aj staršie kusy. Čiže žiadna EURO 7, ale EURO 2 až EURO 4. A k tomu riadne opotrebované. Tie už dymia celkom solídne. To už úradníkom z Bruselu nevadí, nevidia to. Čo myslíte, koľko percent automobilov bude mať normu EURO7 dva roky po jej zavedení do praxe? Môj skromný odhad bude tak do 2%!! Ale podarilo sa! Prírodu sme ochránili! Na papieri, ale účinne. Čo tak podporiť predaj nových vozidiel s normou EURO 6 v súčasnej podobe (je ich pomerne veľa). Verte tomu, že to nebu nad Európu by bolo čistejšie. Ale zas mi tu niečo nesedí. Prečo si títo záchrancovia sveta všímajú len osobné automobily? Prečo neriešia spaliny zo spaľovacích motoroch komplexne? Že by za tým boli peniažky? Prečo sa nikto nebúri voči lietadlám ,ktoré na jednu jazdu spália asi 20 ton paliva? Prečo slečna Gréta bojuje proti veterným elektrárňam, ale nebojuje proti letiskám? Proti lacným letenkám za pár Euro? Prečo EU nenúti členské štáty ku stavbe železníc? Slovensko je odstrašujúcim príkladom zanedbávania tejto dopravy. Vo svete, a nie ďalekom, jazdia osobné vlaky rýchlosťou 160 km/h. Rýchliky vyše 200 km/h, rýchlovlaky vyše 300 km/h! Rýchlovlaky dokáže krásne nahradiť lietadlo. Pri ich rozsiahlej aplikácii by mali zmysel len lety cez oceány. Nehovoriac o tom, že na vlak si môžete naložiť aj Vaše auto so sebou? Prečo sa toho nechytia tí záchranci sveta?
Ako som už publikoval v mojej učebnici o histórii automobilizmu, autá nedávno vážili okolo 600 až 800 kg. Dnešné elektrické tanky aj do 2000 kg. Tvárime sa, že sú ekologické. Ale neplatí aj pre ne zákon o zachovaní energie? Koľko energie treba na roztlačenie ľahkého automobilu na rýchlosť 90 km/h a koľko na roztlačenie dvojtonového SUV na rýchlosť 160 km/h? A že ekológia! Pri dnešnej technike by malé automobily s obmedzenou rýchlosťou, nízkou váhou a malým motorom mohli mať spotrebu do troch litrov benzínu na 100 km. Z toho si vypočítajte ich emisie. Čo si myslíte, tá energia do elektromobilu s váhou dve tony, ktorý jazdí 160 km/h, sa vyrobí na Marse? Nie, ale často v tepelných elektrárňach, ktoré spaľujú uhlie. Aj to ekologické, hnedé…
Nemáte už tých zákazov a príkazov dosť? Kedysi to bolo jasnejšie. Boli tu režimy, ktoré diktovali občanom, čo môžu a nemôžu čítať (knihy na „indexe“ alebo sa verejne pálili), akú hudbu môžu počúvať a akú hudbu nemôžu, akým jazykom môžu hovoriť. Zakazovalo sa počúvanie zahraničných staníc v rádioprijímačoch a v televízoroch. Dokonca sa aj rádia povinne plombovali, aby si ľudia nemohli naladiť nič iné, len tú správnu stanicu. Existovala cenzúra novín a celej tlače, otvárali sa listy. Lenže bolo jasno. Tieto režimy označujeme ako totalitné, jedno akú ďalšiu nálepku dostali. Takže komunistická, fašistická či iná totalita je vždy len totalita. Totalita je to, že niekto , ktorý má moc, diktuje tým druhým, čo môžu a nemôžu vidieť na Facebooku, počúvať a čítať, či môžu fajčiť a kedy a kde. Čo môžu a nemôžu jesť alebo iné zákazy a príkazy. Jedno , ako sa ktorý ten režim označuje, môže to byť režim Kráľovstva nebeského, pokiaľ sú v nich zákazy a príkazy pre každého človeka, je to prach sprostá totalita. Zákazy a príkazy môžu byť len také, aby sloboda jedného človeka nebola na úkor slobody toho druhého. Ale nie na celkovom zákaze a príkaze a iných buzerácii.
Totalitný režim totiž vždy predpokladá, že všetci sú hlúpi, nezodpovední, len vládnuca verchuška vie, čo je pre tých ostatných dobré, a čo nie! Tak vážení totalitníci. Ak niekto nechce fajčiť tak nebude! A kto chce, nech si fajčí v svojom dome, byte, v aute, alebo v kaviarni, vo vlaku, samozrejme v oddelení pre fajčiarov. Tu ide o tú slobody voľby, ktorú im nedávate. Ako pri každej diktatúre! Kto chce jesť sladké, ten to zje, aj keby sa celý parlament Európskej Únie a iné parlamenty z toho povracali! Za chvíľu nám zakážu jesť salámy, slaninu. Však údeniny sú nezdravé. A čo tak povinná rozcvička každé ráno pod obrovskou pokutou za jej nesplnenie? Viete, aké je to zdravé? A čo tak otužovanie? Ako by sa slečna Gréta potešila, keby sme naše byty vykurovali na 12 stupňov? To by šetrenie energie! A čo tak zakázať jazdy vo vlastnom aute? Väčšina ľudí cestuje v aute osamelo. Čo tak zakázať jazdu vozidla, ktoré nebude plne obsadené? A čo tak zaviesť povinné brigády pre čistenie miesta dedín? Samozrejme, demokraticky pod mastnou pokutou za nesplnenie povinností! Jój, takých krásnych buzerácii by sa dalo ešte vymyslieť! Možno som dal návod totalitníkom v parlamentoch na ich ďalšiu činnosť.
Ešte jedna poznámka k Európskej únii. Videli niekedy slovutní poslanci tohto parlamentu glóbus? Videli, akej minimálnej časti sveta sa ich nariadenia týkajú? Tak v tejto Európe budeme chodiť na bicykloch, ale automobilky v Európe budú kľudne produkovať automobily, ktoré naozaj dymia. Má to kto kúpiť. Celý svet sa bude voziť v automobiloch, len ľudia v Európe nie. A verte tomu, že ani si veľmi nebudú lámať hlavu nad tým, akú budú mať emisnú normu! Pošepkám slovutným totalitníkom, že mimo Európy si z ich múdrych buzerácii nikto hlavu nebude lámať. Celá populácia Európy je menšia, ako populácia najväčších samostatných štátov. Ľudia v EÚ , skôr ti v jej parlamentoch, si myslia, že mimo Európy sa nejazdí v automobiloch, elektrinu poznajú len v hlavných mestách krajín, že tam žijú ľudia v dobe 200 rokov za Európu. Ale nie je tomu tak. Skutočnosť je taká, že lietadlá, obrovské lode budú naďalej zamorovať ovzdušie vo svete, dokonca aj v EÚ. Dajme si len otázku, komu toto slúži k dobru. Nám v Európe určite nie.
Možno si niekto povie, že nie som za ekologické riešenia. Ale naopak. Len nie takýmto hlúpym spôsobom. Budúcnosť vidím v ekologickej vlakovej doprave, ktorá dokáže ponúknuť rýchlosť a komfort najlepších lietadiel. Znížením rýchlosti na cestných komunikáciách presvedčiť (nie donútiť pod zákazom a pokutou) občanov, aby autá využívali na krátke vzdialenosti. Kapitalistická ekonomika je ekonomikou konzumu. Výrobcovia vytvárajú psychologický tlak na občanov, aby kupovali viacej, vo väčšom množstve. Dnes je hanba jazdiť v automobile, ktoré nedokáže dosiahnuť rýchlosť aspoň 180 km/h. Nad takýmito autami motoristickí novinári s hnusom konštatujú, že „auto nie je zábavné“. Načo sa vyrábajú autá do terénu, ktoré si kúpi bankový úradník? Potrebuje tam naozaj chodiť? Alebo sa skôr predviesť, na čo má? A teraz k našim mladým aktivistom za ekológiu. Tím, ktorí vykrikujú o uhlíkovej stope, o globálnom otepľovaní. Títo aktivisti po skončení protestu si zájdu do obchodu (reťazca), aby si kúpili tropické ovocie, čerstvé papriky, jahody, čučoriedky uprostred zimného obdobia. A čuduj sa svete, týmto aktivistom za ekológiu nevadia tisícky kamiónov, ktoré denno-denne brázdia cesty a diaľnice, aby im priniesli ich obľúbené jedlo a výrobky z celého sveta! Vtedy neexistuje uhlíková stopa, však? Kedysi ľudia, ktorí sa vrátili z cudzej krajiny, prekvapili susedov. Priniesli im tovar, výrobok, ktorý sa v danej krajine nedá kúpiť. Kedysi ľudia v obchodoch kúpili len miestne výrobky, od miestnych výrobcov, od miestnych producentov potravín. Ale kamión plný tovaru bola skôr rarita na ceste. Dnes vytvárajú súvislé prúdy, na diaľniciach vytvárajú samostatný dopravný prúd. Čo na to dnešní bojovníci za ekológiu? Ešte stále vám bude chutiť tropické ovocie z Afriky alebo z Argentíny? Nie, nie som za žiadny zákaz. Demokracia je to, že nepotrebujem žiadne zákazy a obmedzenia. Ak to myslím s ochranou prírody vážne, z ochranou zdravia vážne, tak začínam od seba. Ľahko sa chodí do protestných sprievodov proti globálnemu otepľovaniu na ťažkom SUV s trojlitrovom motorom. A úplne, ako z prostredia blázninca znejú opatrenia na zníženie počtov kráv, ktoré vypúšťajú plyny, ale diaľnice plné, skôr preplnené kamiónmi nikomu nevadia. Áno, tým istým, čo sú za emisnú normu EURO 7, pričom každý víkend hľadajú na internete lacnú letenku, aby niekam išli lietadlom, ktoré asi takúto normu nebude mať, ale spotreba paliva sa meria nie v litroch, ale v tonách. My, starší, sme žili v dobách socializmu. Nebudeme teraz hovoriť o výhodách a nevýhodách tohto zriadenia. Ale pamätám si dobre. Ľudia boli šťastní, aj keď v obchodoch nenašli tovar, potraviny z celého sveta. Keď sme sa tešili na jar na prvé papriky, na nové zemiaky, na prvé paradajky. Dnes sa netešíme, dnes ideme, kúpime. Mali sme menší výber televízorov, hodiniek, ale viacej času na susedov, rodiny. Mali sme čas na život. Neboli sme otroci konzumu, ktorý vyvoláva neúmernú a hlavne neekologickú spotrebu.
Pavel Janíčko
Pokusím se trochu doplnit úvahy mého váženého slovenského kolegy a přítele. Systém, který se obecně označuje jako demokracie a je vydáván za ztělesnění svobody a naplnění všeomožných lidských práv, se skutečně vyznačuje jakoby bezbřehým přístupem ke konzumu ve všech sférách lidského života, nehledě na ta omezení, o kterých můj přítel píše. Problémem daného systému nejen v ČR či v SR nejsou (zatím) omezení tohoto víceméně administrativního typu, související možná s nekritickou aplikací některých ekologických vizí. Problémem jsou bariéry a restrikce pocházející z asociální povahy těchto režimů, kdy si tzv. majetkové elity přivlastňují neadekvátní podíl na celkovém produktu ve společnosti vytvořeném díky své pozici ve vlastnické struktuře daných ekonomik. Tento rozkol je obzvášť patrný v dobách, kdy ekonomický výkon klesá. Kapitalistické společnosti tento pokles obvykle řeší na účet nižších a středních vrstev, zatímco příjmy majetkových elit rostou. Totalita nemá tedy většinou formu přímých zákazů či příkazů, ale existenční hrozby vznášející se nad většinou společnosti.