Anton Doktorov píše o prezidentských volbách na Slovensku jako o mocenské předehře pro parlamentní volby, které věstí možnost politického chaosu. K článku dopsal dovětek Pavel Janíčko.
Tak idem voliť! Lenže koho? Keď si pozrieme zoznam kandidátov, nájdeme v nej dve skupiny kandidátov. Známi a neznámi. Skôr úplne neznámi a skôr úplne známi. Je zaujímavé, že dnes sa dá úrad prezidenta kúpiť za nie veľké peniaze. Nakoniec nie sme sami, aj v USA sú všetci prekvapení z toho, čo si zvolili. Ale my sme nepoučiteľní. Vyzerá to tak, že po druhý krát vyhrá neznámy človek, bez politických skúseností, ktorého okrem pár priateľov nikto nepozná! A čo je ešte horšie, keď sa pozrieme, ako málo peňazí na to stačí! Podľa odhadov stačí na kúpenie si úradu prezidenta asi pol milióna EUR! Pre smrteľníka, ktorý maká denne 8 hodín vo fabrike, je to nepredstaviteľný peniaz. Pre oligarchov, pre neziskovky s bohatým prísunom peňazí je to skoro bagateľ. Prečo je taký záujem o tento post? Oplatí sa investovať 500 tisíc EUR, keď sa reálne nezarobí (legálne, podľa výšky platu) ani nie polovicu? Nuž čudná logika! Všetci kandidáti sa dušujú, že používajú svoje peniaze, alebo úplne transparentné peniaze. Tak si poďme vysvetliť tento nevýhodný kšeft. Stojí úrad prezidenta za tých pol milióna? Z pohľadu funkčného platu je to jasná strata. Z pohľadu možnosti tohto úradu sa tiež nejedná o veľké terno, pokiaľ v krajine neexistuje prezidentský systém. Reálne právomoci prezidenta sú skôr reprezentačné, ako výkonné. Pokiaľ…. Pokiaľ pracuje vláda, pokiaľ je funkčný parlament, pokiaľ parlament prijíma zákony, ktoré sú akceptované vládnu stranou aj opozíciou, tak prezident toho nemá veľa na prácu. Ale, skúsme sa zahrať na veštcov, prognostikov, odhadcov …
Ako dopadnú asi parlamentné voľby? Nevie si nikto predstaviť! Nuž máme tu stranu sociálno demokratickú. Je orientovaná národne, cíti sociálne a podieľa sa na rozkrádaní celkom odborne. Veru, niet jedných večerných správ, ktoré by nepriniesli nejakú rozkrádaciu kauzu vládnucej strany. Nehovorím, že niektorí redaktori sú až veľmi horliví pri odhaľovaní týchto káuz. Podľa odhadov táto strana síce vyhrá voľby, ale vládu nezostaví. Tak, ako sa to stalo aj iným opotrebovaným stranám, ktoré rozložili ich vlastní nenásytní podnikatelia a sponzori.
Máme tu liberálov, ktorí majú riešenia skoro na všetko. Lenže, keď boli vo vláde, namiesto riešenia povalili vlastnú vládu. Neviem, či takíto politici ešte v Európe existujú…
Máme tu pravicovú stranu orientovanú na občana. Aj keď časté tlačové konferencie, v ktorých vždy vytiahnu na svetlo božie nejakú tu kulehu vlády, lezú občas na nervy, vďaka im za to. Vďaka im za to, inak by sa kradlo ďaleko viacej a ďaleko hnusnejšie.
Máme tu stranu, ktorá sa tvári vlastenecky a národne, známejšia je skôr tým, že ich predseda a najvernejší členovia kedysi nedávno pochodovali v gardistických uniformách po Slovensku. A pokiaľ neohrozovali volebnými výsledkami vládne strany, nikomu tie uniformy nevadili, však nakoniec mali horný gombíček na krku o 2 milimetre nižšie, takže to nebola gardistická uniforma… Návrh na zákazy tejto strany prišli až vtedy, keď volebné preferencie tejto strany sa začali približovať preferenciám vládnych strán…
Máme tu stranu s názvom rodina, ktorej predseda nikdy nebol ženatý, zato má desiatku detí, každé z inou partnerkou. Proste rodinná idylka…
Poďme sa zamyslieť, ako by dopadli parlamentné voľby na Slovensku. Víťaz asi nebude nikto. Už sme to zažili pri HZDS a SDKÚ, keď voliči odmenili úplatkárske aféry týchto strán dvadsiatimi percentami hlasov. Formálne tieto strany boli víťazom volieb, reálne vládu nevedeli zložiť, ale zložila ju opozícia. Lenže dnešná opozícia je inakšia, ako bola v týchto prípadoch. V minulosti bola opozícia zjednotená za účelom porazenia vládnej strany. Dnes to už neplatí. S Kotlebovcami nechce ísť do vlády nikto (verím však, že túžba po moci a peniazoch možno prekoná tento odpor…) , ale budú mať veľa hlasov. Bez nich to bude ťažké. Veľký problém vidím aj v liberáloch a konzervatívcov. Liberáli sú orientovaní pro európsky, pro americky, podporujú liberálnu genderovú politiku, migráciu z rozvojových krajín do Európy. Konzervatívci majú iní názor. Doteraz ich spájala len nenávisť voči korupcii vládnych strán. To je však málo na vládnutie. Neviem si predstaviť, ako by dokázali spolupracovať pri takomto rozdiele názorov.
Súčasné vládnuce strany nedopadnú vo voľbách dobre. Okrem Smeru predpokladám, že lavírovanie ostatných strán asi nezaujme voličov. Tak isto štedré rozdávanie príspevkov a benefitov zo štátneho rozpočtu s cieľom byť chrumkavý pred voličom. A tak na jednej strane dávame nejakú tu almužničku ála rekreačné poukazy, ktoré zaplatí podnikateľ, na druhej strane ideme nakupovať zbrane ako pred treťou svetovou vojnou, pričom dodnes nikto nepovedal, kto je náš nepriateľ, pred kým sa budeme brániť, alebo koho ideme napadnúť… Nie je to jedno, lebo iné zbrane sa kupujú na obranu a iné na útočné akcie… A tak isto žiadny odborník nepovedal, že koľko tých zbraní vôbec potrebujeme…
Suma sumárum, po voľbách nastane na Slovensku veľký chaos! Vládu nezloží na prvý pokus asi nikto. A tu nastane problém v zahraničí. Čo urobia Slováci, akú vládu vlastne zlepia? Akú bude mať orientáciu? Budeme silne pro americkí, dáme si inštalovať vojenské základne NATO na naše územie, aj keď vieme, že na každú takúto základňu je namierená nie jedná raketa? Budeme pro ruskí, začneme spolupracovať s Ruskou federáciou, obchodovať s ňou a vôbec správať sa ku nej, ako k susedskému slovanskému národu, ktorý nás oslobodil od fašistov?
Ďalšia otázka! Budeme mať liberálnu orientáciu, povolíme svadby a adopcie detí homosexuálom, prijmeme Istanbulskú dohodu do našej legislatívy, alebo budeme trvať na konzervatívnom poňatí rodiny, zároveň s podporou rodiny.
Budeme hájiť Slovenské záujmy v Európskej únii a v USA, alebo budeme hájiť záujmy Európskej únii a USA na Slovensku?
Sú to ťažké otázky. Ale ako odpoveď začíname tušiť, že čím je chaos v krajine väčší, tým je aj úloha prezidenta na Slovensku a v Čechách väčšia. Ja osobne si veľmi vážim prezidenta Zemana za jeho múdrosť a rozhľadenosť. Ale skúsenosť z Vašej krajiny je nasledovná. Tandem prezident a predseda vlády je nerozbitný! Babiša ako predsedu vlády môžete odvolať aj štrnásť krát, na druhý deň ráno dostane od prezidenta poverenie a príde na Úrad vlády zasa. A skúste to urobiť aj po pätnásty krát. Tu si môžeme dať odpoveď na otázku, prečo sa niekomu oplatí financovať prezidentskú kampaň, prečo niektoré mimovládky neľutujú státisice EUR na kampaň. Nič nie je zadarmo. Ide o orientáciu Slovenska po parlamentných voľbách. Nebudeme si navrávať, chaos po voľbách bude skoro istý. Neriešiteľný trapas a patová situácia tak isto. Lenže inak ho bude riešiť taký Harabín, inak ho bude riešiť Čaputová alebo Šefčovič. A to už stojí za ten poondiaty miliónik na kampaň…
Dovětek Pavla Janíčka
Nedá mi, abych k zamyšlení svého veleváženého kolegy ze Slovenska nepřipojil pár poznámek. Snad mi tuto formu parazitismu promine. Z mého pohledu je na nadcházejících slovenských prezidentských volbách nejtypičtější postoj těch sil, které reprezentuje v ČR „pražská kavárna“ a v SR snad tedy „bratislavská kavárna“, jejichž společným jmenovatelem je to, čemu se říká prosazování euroatlantické orientace neboli bezpodmínečné podřízení se zájmům především anglosaského a sionistického velkokapitálu. Všechny ty řeči o aférách Fica a strany Směr jsou jen nátlakovým prostředkem souvisejícím s tím, že prostě Fico není ten úplně poslušný přitakávač a občas si dovolí mít i nekonformní názor. Kdyby to bylo jinak a Směr byl z tohoto hlediska „košer“, tak slyšíme ódy na čestného a slušného Roberta Fica. Koneckonců ještě nedávná ikona tzv. slušného Slovenska Andrej Kiska byl i v našem českém mainstreamu přímo vzorem seriózního politiky „západního“ střihu, a vůbec nevadilo, že přišel k majetkům jako lichvář. Dnes si to trochu pokazil dalším angažmá v pozemkových machinacích, ale že bych slyšel třeba v ČT na jeho adresu, že je zloděj a mafián, tak to se mi asi nepodaří. Takže euroatlantičtí propagandisté „vytáhli“ z klobouku další morální gigantku a bojovnici proti skládkám jakousi paní Čaputovou, která se má stát novým Kiskou. Samozřejmě hned vystoupila s jasným „statementem“, že místo Slovenska je jedině v NATO a v EU a vůbec na to skvělém Západě. Pro naivní mládež bude prezentována jako odvážná ekoložka a taky bojovnice za genderovou rovnost, ale její základní cíl bude posílit koloniální podřízení Slovenska směrem na Západ a hlavně jej oddělit od jakýchkoliv pokusů se nějak sblížit s Ruskem či Čínou.
Tuto železnou logiku dnešní tzv. demokracie pochopil i náš (i váš) Andrej Babiš, kdy se celý rozzářený vrátil ze setkání s Donaldem Trumpem, čímž si svou pozici dozajista upevnil a obrnil před útoky našich euroatlantických kavárníků. Slíbil, co mohl, nákupy amerických zbraní, přiklepnutí výstavby nových jaderných bloků Westinghousu (pardon, to ještě bude jistě vzorově transparentní výběrové řízení), ostražitost před technologiemi z Číny, a k tomu jako benefit uznal venezuelského lžiprezidenta a předvedl svou krásnou manželku s liščím límcem. No prostě snažil se velmi, tak snad mu bude odpuštěno, že nepatří do toho úplně správného klubu s havlovci. Ale oni se takoví husajnové a kaddáfiové taky snažili různě zalíbit, ale kdo by jim už věřil, že ano. Kdo jednou zaváhá, už to Kainovo znamení nesmyje.