Eduard Chmelár komentuje současnou, velmi nebezpečnou, vlnu násilí v Izraeli. Proč je odstranění zdejšího apartheidu vůči Palestincům podmínkou pro mír?
Súčasná vlna násilia v Izraeli je oveľa nebezpečnejšia ako tie predošlé, lebo v nej zohráva kľúčovú úlohu náboženstvo. Naše znormalizované médiá nám podstatu konfliktu neukázali, ale moslimovia na celom svete (štvrtina globálnej populácie) to videli. Videli, ako izraelská polícia surovo rozohnala pokojnú demonštráciu proti násilnému vysťahovaniu palestínskych rodín z ich domovov; videli, ako sa vystrašení Palestínčania uchýlili do komplexu mešity al-Aksa dúfajúc, že poriadkové sily budú nedotknuteľnosť tohto tretieho najposvätnejšieho miesta islamu rešpektovať a videli aj to, ako bezpečnostné zložky Izraela do objektu napriek tomu uprostred ramadánu a modlitieb do objektu vnikli a rozohnali zhromaždenie pomocou granátov a gumových projektilov. Až potom prišli primitívne vyrobené rakety Hamásu zo závlahových trubíc naplnených hnojivom.
Majú právo na obranu aj Palestínčania?
Tento článok však nepíšem preto, aby som vyvolal hádku medzi prívržencami oboch táborov o tom, či bolo skôr vajce alebo sliepka. Chcem len položiť podporovateľom izraelských represií legitímnu otázku, ako sa teda majú Palestínčania brániť, čo je podľa nich primeranou obranou. Lebo oni sú v pozícii utláčaného okupovaného národa, ktorému upierajú základné občianske práva, násilne ho vyháňajú z domovov, berú im prístup k základným zdrojom ako je voda či elektrina, vraždia ich ženy a deti a porušujú medzinárodné právo takým spôsobom, aký je v 21. storočí neslýchaný. Izrael je pre nich jedno väzenie, v ktorom im znemožňujú slobodný pohyb a ako v jedinom štáte sveta tu existuje vojenský súd pre deti. Akiste uznáte, že by bolo trápne, keby počas Slovenského národného povstania partizán vyhodil do vzduchu tunel alebo zabil nemeckého dôstojníka, nacisti v reakcii vypália a vyvraždia celú dedinu a veľmoci by reagovali, že nacisti majú právo na bezpečnosť. Alebo že by vám zaklopal na dvere potomok nejakého Kváda a odvolávajúc sa na ich starobylé rúnové posvätné texty by tvrdil, že jeho predkovia tu žili niekoľko storočí už pred dvetisíc rokmi, toto je jeho pôda a vy sa máte odtiaľto čím skôr pratať.
Preto je samotný pojem „izraelsko-palestínsky konflikt“, používaný médiami hlavného prúdu, krajne zavádzajúci. Vytvára totiž predstavu, že ide o vojnu dvoch rovnocenných národov. My však hovoríme o neobyčajnom terore, ktorý vedie jeden mocný štát so štvrtou najsilnejšou armádou sveta proti chudobnému a utláčanému etniku na vlastnom území. Hovoríme o tom, akú zodpovednosť má jeden vyspelý štát voči vlastnému obyvateľstvu. Hovoríme o extrémnej neprimeranosti jeho reakcie, ktorá bezpečnosť Izraela nezvyšuje, naopak, vyvoláva silný pocit krivdy a túžbu po pomste.
Často sa objavuje analógia s Juhoafrickou republikou, ale tá je pomerne zavádzajúca. JAR závisela na svojej čiernej populácii, ktorá predstavovala 85 percent obyvateľov, ktorých zneužívali ako otrockú pracovnú silu, ktorá im patrí a ktorú si chcú ponechať. Izrael takýto prístup k Palestínčanom nemá. Nechce mať s nimi nič spoločné. Im nevadí, že odídu. Nevadí im, ak ich vyvraždia. Nevadí im, ak pomrú od hladu. Postupujú presne podľa vzorca koloniálneho panstva, ktoré vyháňa nepohodlných domorodých obyvateľov z ich domovov, aby mohli zabrať ich pôdu.
Ani desivá skúsenosť holokaustu nedáva Izraelu právo na beztrestnosť
Nedávno vzrušila svet správa prestížnej medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch, ktorá vo svojej 213-stranovej správe dospela k záveru, že Izrael pácha zločiny apartheidu a vykonáva perzekúcie, ktorých cieľom je “zachovanie dominantného postavenia židovských Izraelčanov nad Palestínčanmi”. S rovnakým obvinením na adresu židovského štátu prišla nedávno aj izraelská mimovládna organizácia B’Tselem. Správa vyvolala senzáciu, ale treba povedať, že tieto obvinenia nie sú žiadnou novinkou. Ak odhliadneme od bývalého amerického prezidenta Jimmyho Cartera, ktorý nazýva izraelský režim apartheidom už dlhé roky, potom sú tu aj stanoviská významných medzinárodných autorít. Začiatkom tohto roka hlavná prokurátorka Medzinárodného trestného súdu Fatou Bensouda otvorila vyšetrovanie, ktoré má objasniť, či od roku 2014 došlo v izraelsko-palestínskom konflikte k vojnovým zločinom a zločinom proti ľudskosti. Palestínčania prisľúbili ICC spoluprácu, kým Izraelčania ju vehementne odmietajú. Medzinárodný trestný tribunál zaujímajú hlavne pokračujúce zakladania nelegálnych židovských osád na palestínskom území a etnické čistky vo Východnom Jeruzaleme, čo je flagrantné porušenie medzinárodného práva. Beztrestnosť, s akou Izrael koná, je absolútne otrasná a v dejinách bezprecedentná. Nevýslovne desivá skúsenosť holokaustu nedáva Izraelu právo na beztrestnosť, naopak, je univerzálnym záväzkom, že niečo také, čo sa stalo im, sa už nesmie stať nikomu na Zemi.
Human Rights Watch vo svojej správe vlastne konštatuje len závery, ktoré priniesol aj ICC. Ten síce nepoužil výraz apartheid, ktorý má právny charakter, ale opísal podmienky, ktoré mu zodpovedajú: obmedzenie pohybu, vyvlastňovanie pôdy, násilné deportácie, odopretie občianstva, a to aj tým, ktorí utiekli pred terorom a hromadné pozastavenie ľudských práv. Nikto zo slovenských alebo českých médií si nedal tú námahu, aby urobil analýzu tejto správy. Správa prináša nielen podrobný opis zločinov izraelského apartheidu, ale aj konkrétne odporúčania. Je dobré ich pripomenúť a zdôrazniť.
Odporúčania Human Rights Watch
Pre Izrael je to odstránenie všetkých foriem systematického útlaku a diskriminácie, ktoré uprednostňujú židovských Izraelčanov na úkor Palestínčanov. Human Rights Watch požaduje ochranu ich občianskych práv, slobodu pohybu, prístup k vode, elektrine a ďalším základným potrebám, rovnoprávne prideľovanie pozemkov a udeľovanie stavebných povolení. Ukončiť všeobecný zákaz cestovania z Gazy a do Gazy, povoliť Palestínčanom zo Západného brehu Jordánu a Gazy voľný pohyb do východného Jeruzalema i do zahraničia. Zrušiť diskriminačné zákony v prospech právnych predpisov, ktoré vychádzajú z princípu občianskej rovnosti a sú v súlade s medzinárodnými normami ľudských práv. Ide najmä o zákon o občianstve, ale aj základný zákon štátu, ktorý definuje Izrael ako národný štát židovského ľudu a nepriznáva nežidom rovnaké právo na sebaurčenie. Uznať a ctiť právo Palestínčanov, ktorí utiekli, ako aj ich potomkov, vstúpiť na územie Izraela a zdržiavať sa v oblastiach, kde kedysi žili oni a ich rodiny. Ratifikovať Rímsky štatút a začleniť zločiny proti ľudskosti vrátane zločinov apartheidu do vnútroštátneho trestného práva s cieľom vyšetrovať a trestne stíhať jednotlivcov, ktorí sa na týchto zločinoch podieľali.
Organizácii spojených národov správa odporúča zriadenie medzinárodnej vyšetrovacej komisie na prešetrenie systematickej diskriminácie a represie založenej na skupinovej identite na okupovaných palestínskych územiach a v Izraeli. Vyšetrovanie by malo zistiť a analyzovať fakty a prípadne určiť osoby zodpovedné za závažné trestné činy vrátane apartheidu a prenasledovania. V prípade zablokovania tejto otázky v BR OSN odporučiť členským štátom uvaliť jednostranné opatrenia vo forme cielených sankcií, vrátane zákazu cestovania a zmrazenia majetku proti osobám zapojeným do zločinov apartheidu. Podmieniť predaj zbraní Izraelu tým, že izraelské orgány podniknú konkrétne a overiteľné kroky smerujúce k ukončeniu ich páchania zločinov apartheidu a prenasledovania Palestínčanov.
Prezidentovi USA HRW odporúča vyjadriť znepokojenie nad zločinmi apartheidu a prenasledovania páchané izraelskými orgánmi. Podmieniť vojenskú a bezpečnostnú pomoc Izraelu tým, aby izraelské orgány podnikli konkrétne a overiteľné kroky smerujúce k ukončeniu ich páchania zločinov apartheidu a prenasledovania.
Európskej únii a jej členským štátom HRW odporúča vydať verejné vyhlásenie o znepokojení, ktoré sa týka páchania zločinov apartheidu a prenasledovania izraelskými orgánmi. Podriadiť všetky dvojstranné dohody, programy spolupráce a všetky formy obchodovania s Izraelom a členskými štátmi EÚ potrestaním osôb, ktoré priamo prispievajú k páchaniu zločinov apartheidu a prenasledovaniu Palestínčanov a dosiahnutím štandardov ľudských práv pre palestínskych obyvateľov. Uložiť cielené sankcie proti jednotlivcom a subjektom, o ktorých sa zistí, že sú zodpovední za pokračujúce páchanie závažných medzinárodných zločinov vrátane apartheidu a prenasledovania. Podmieniť vojenskú a bezpečnostnú pomoc Izraelu tým, aby izraelské orgány podnikli konkrétne a overiteľné kroky smerujúce k ukončeniu páchania zločinov apartheidu a prenasledovania. Podporiť zriadenie vyšetrovacej komisie OSN na vyšetrovanie všetkých foriem systematickej diskriminácie alebo represie založenej na skupinovej identite v Izraeli alebo v rámci okupovaných palestínskych území. Podporiť zriadenie vyslanca OSN pre zločiny apartheidu a prenasledovania.
Európskemu parlamentu HRW odporúča, aby žiadal Európsku komisiu, ostatné orgány EÚ a členské štáty, aby podnikli vyššie uvedené kroky.
Podnikateľom pôsobiacim v Izraeli a na okupovaných územiach správa odporúča ukončiť podnikanie, ktoré priamo prispieva k zločinom apartheidu a prenasledovania. Posúdiť, či ich tovary a služby prispievajú k zločinom apartheidu a prenasledovania, ako napríklad vybavenie používané na nezákonné ničenie palestínskych domov, a prestať poskytovať tovary a služby, ktoré sa pravdepodobne budú na tieto účely používať, v súlade s hlavnými zásadami OSN.
Podľa môjho názoru v súčasnosti neexistuje lepší návod na to, ako vyriešiť konflikt v Izraeli, než je táto správa Human Rights Watch. Nielenže exaktne popísala a dokázala, že charakter izraelského režimu zodpovedá apartheidu, ale predstavila aj konkrétne kroky a odporúčania, ako tento stav napraviť. Vyžaduje si to však principiálny tlak svetového spoločenstva na Izrael, aby začal dodržiavať medzinárodné právo, s využitím všetkých politických prostriedkov, vrátane bojkoty, blokády a sankcií. Kľúčovým cieľom je totiž nič menej ako oslobodenie Palestínčanov. Existujú dva rozdielne názory, ako k tomu dospieť.
Realistickejšie je žiadať rovnoprávnosť ako nezávislosť
Jeden reprezentuje americký intelektuál, jazykovedec a mierový aktivista profesor Noam Chomsky. Ten tvrdí, že jedinou cestou je samostatný palestínsky štát, demokratické spolužitie v rámci Izraela je ilúzia. Druhý prúd zastupuje izraelský novinár, bývalý poradca Šimona Peresa a obhajca práv Palestínčanov Gideon Levy (inak jeho otec Heinz bol rodák z českého Žatca, ktorý vyštudoval právo na Karlovej univerzite a v roku 1939 mu dvaja slovenskí židia pomohli utiecť pred nacistami za dramatických okolností do Palestíny). Ten naopak tvrdí, že ilúziou je sen o slobodnej nezávislej Palestíne, lebo žiadna izraelská vláda nikdy nechcela a nemyslela vážne sľub o nezávislom palestínskom štáte. Preto by sa Palestínčania a ich priatelia mali usilovať skôr o odstránenie apartheidu a dosiahnutie rovnosti a demokracie pre všetkých v rámci Izraela.
Domnievam sa, že realistickejší cieľ je v súčasnosti Levyho plán. Aj ja som podporoval nezávislosť Palestíny a tamojším obyvateľom by som ju veľmi doprial. Lenže situácia sa za posledné roky prudko zmenila. Kým žil Jásir Arafát, darilo sa mu udržiavať v otázke požiadavky nezávislého palestínskeho štátu arabskú jednotu. Palestínčanov navyše kedysi podporoval celý socialitický tábor. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa toto nadšenie postupne vytrácalo a dnes je podpora moslimského sveta pomerne vlažná a formálna – palestínska samospráva sa môže spoľahnúť v podstate len na podporu Egypta, čiastočne Jordánska a Kataru. V poslednom čase sa však na obranu Palestínčanov veľmi hlasno ozýva Turecko. Erdogan dokonca nazval Izrael „krutým teroristickým štátom“ a navrhol, aby svetové spoločenstvo vyslalo na ochranu Palestínčanov mierové sily OSN. Tie by boli rozmiestnené na hraniciach pred rokom 1967 a zabraňovali by Izraelu v útokoch. Inak sa tento chudobný a ťažko skúšaný ľud na veľkú podporu spoliehať nemôže. Aj slovenská zahraničná politika, ktorá mala donedávna tradične výborné vzťahy s oboma stranami konfliktu, je dnes výrazne proizraelská, čím sme prišli o komparatívnu výhodu, ktorú sme doteraz mali. Preto si myslím, že realistickejšou cestou k slobode je presvedčiť demokratický svet, aby požadoval od Izraela dodržiavanie medzinárodných záväzkov, odstránenie apartheidu a zrovnoprávnenie palestínskeho obyvateľstva – ak to myslí s presadzovaním ľudských práv vážne. Všetci musia pochopiť, že bezpečnosť je buď pre všetkých alebo nie je žiadna.