Lukáš Perný ve svém textu ukazuje, proč je i dnes ve 21. století důležité část knihu Utopie od Thomase Mora, která vyšla poprvé v roce 1516.

Predstavte si ostrov, kde ľudia žijú šťastne a pokojne; kde nepoznajú peniaze, ani chudobu; kde má každý naplnené svoje duchovné aj materiálne potreby; nikto nikoho nevykorisťuje; všetci spoločne pracujú na blahobyte celého spoločenstva; a kde sa každý môže venovať svojmu rozvoju lebo denne pracuje iba 6 hodín. To je UTÓPIA – neexistujúci ostrov blaženosti, mieru, rovnosti, pokoja a radosti, ktorý ľudstvo hľadá od svojich prapočiatkov a ktorý v roku 1516 našiel (teda presnejšie povedané literárne opísal), právnik, politik, spisovateľ, lord kancelár a napokon svätec a mučeník – Thomas More (* 7. február 1478 Londýn – † 6. júl 1535 Londýn). Utópia je fiktívnym rozprávaním medzi Thomasom Morom, Petrom Gilesom a cestovateľom Rafaelom Hythlodayom o federácii 54 mestských štátov umiestnených na (ne)známom ostrove šťastia. Platónova vízia štátu filozofov sa v Utópii Thomasa Mora transformovala do demokratického zriadenia, ktoré je založené na princípoch sociálnej spravodlivosti, ekonomickej sebestačnosti, pacifizme a sofokracii. Produktívna a zmysluplná práca a dostatok času pre rozvoj – to je základ života v ideálnom spoločenstve.

V slovenčine (Edícia svetových mysliteľov, VSSS, 2017) vyšlo toto dielo po piatich stovkách rokov (od prvého vydania v Antverpách)[1] v preklade Márie Stankovej (zodpovedná redaktorka Silvia Semaková). Autorkou stručného, ale aj zrozumiteľného predslovu je Lenka Bohunická. Dielo sa dá dodnes kúpiť v kníhkupectvách a je o neho veľký záujem čo dokazuje pravidelná dotlač.[2]

Utópia a Vladár ako základné diela spcialnej a politickej filozofie

Utópia nie je len literárnou fantáziou (aj keď svojou formou odštartovala vznik nového literárneho žánru), ale aj významným sociálno-filozofickým dielom, ktoré spolu s Machiavelliho Vladárom stálo pri vzniku novovekej sociálnej filozofie. Ako pripomína Richard Strier, je to práve prvá kniha Utópie, ktorá ukazuje dôslednú sociálnu kritiku vtedajšieho sveta (predovšetkým sociálnej nerovnosti) a na ktorej More stavia svoj ideál inej, lepšej spoločnosti, ktorý projektuje v druhej knihe. Utópia je zároveň nostalgickou túžbou po rurálnom stredovekom spôsobe života v rozpačitom prostredí vznikajúceho raného kapitalizmu (prvotná akumulácia, ohradzovanie pozemkov sú súčasťou Morovej kritiky v prvej časti). Nové čítania Utópie zdôrazňujú, že aj keď sa slovo utópia spája s naivitou, v skutočnosti Thomas More svoje argumenty zdôvodňuje racionálne. Príkladom je nasledujúca veta: „Pokým je tu vlastníctvo a kým peniaze budú mierou všetkého, nemyslím si, že národ možno viesť či už spravodlivo alebo šťastne: nie spravodlivo, pretože najlepšie veci dostávajú najhorší ľudia; ani šťastne, pretože všetko sa prerozdeľuje len hŕstke (a dokonca ani tá nie v každom ohľade šťastná), kým zvyšok žije v absolútnej biede.“ Taktiež More racionálne kritizoval trest smrti a kruté kriminalizovanie bedárov pre drobné krádeže.[3]

Šťastie obyvateľov ako kritérium dobrej spoločnosti

Hlavným axiologickým kritériom dobrého života je ľudské šťastie, ktorému Thomas More podmieňuje zmysel celého spoločenstva. Vychádza pritom z epikurejskej a čiastočne stoickej filozofickej tradície (obe spája duševný pokoj ako spoločný cieľ bytia), ktorú prispôsobuje svojej horlivej kresťanskej viere a humanistickému svetonázoru. Thomas More podľa zásad, ktoré v Utópii naprojektoval, aj sám žil – jeho rodina žila spoločenským životom a podľa princípov cnosti a múdrosti. Spájal sa v ňom antropocentrizmus a teocentrizmus. Jeho domov mal podľa Erazma Rotterdamského[4] kaplnku, knižnicu aj študovňu. More mal rád filozofiu, teológiu, filológiu, štúdium jazykov, dejiny, astronómiu, hudbu (sám hral na mnohé nástroje) a prírodné vedy (mal doma vlastný zverinec, v ktorom pozoroval správanie zvierat). V jeho dome sa hralo aj amatérske divadlo.

Slovenský filozof Richard Sťahel v relácii RTVS (o utópiách) pripomenul, že každá spoločenská organizácia sa opiera o ideál, akýsi maják, ku ktorému sa môže spoločnosť približovať, pokiaľ tento ideál považuje za spoločensky platný a všeobecne prijímaný. Miesto, ktoré neexistuje (outopos), ale je zároveň najlepším miestom (eutopos) pre život. Prečo má byť inšpiratívnym miesto, ktoré je síce ideálne, ale neexistuje? Ako je možné, že Utópia inšpiruje aj po piatich storočiach? Ľudia potrebujú vyšší ideál, ku ktorému by ľudstvo malo napredovať. Práve v chaose tohto sveta by mohla byť vízia solidárnej a komunitárne založenej spoločnosti východiskom z bludiska neistoty neskorého kapitalizmu, ktorého legitimitu totálne nabúrala minuloročná pandémia. Iste Utópia je dielo, ktoré bolo napísané v kontexte svojej doby a má aj svoje kontroverzné stránky (napr. uniformita v odievaní, obmedzená mobilita). Avšak o tom, ako sa najvyššie idey dajú zneužiť bolo už v postmodernom duchu popísaného dosť.

Utópia po pandémii

Domnievam sa, že v roku 2021, po krutých skúsenostiach s pandémiou, spojenou s fatálnym zlyhaním západného hyperkonzumného individualizmu, je otázka hľadania lepšieho a spravodlivejšieho sveta opätovne na stole. Hľadanie sveta, ktorý nie je založený len na bezbrehom individualizme, ale na vyšších humanistických princípoch kooperácie bude veľkou témou budúcnosti v mene samotného prežitia civilizácie, ktorá stojí pred veľkými environmentálnymi, sociálnymi a ekonomickými výzvami. V Morovej Utópii má každý zabezpečené dôstojné podmienky pre život, všetci spolupracujú a tvoria silnú a sociálne spravodlivú komunitu. Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 nehovorí nič iné: „Každý človek ako člen spoločnosti má právo na sociálne zabezpečenie… Každý má právo na prácu… na slobodnú voľbu povolania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky… nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu… na životnú úroveň primeranú zdraviu a blahobytu jeho i jeho rodiny.“ Dôstojný ľudský život je teda jadrom aj základného medzinárodného dokumentu. Nie je azda tento ideál tým, k čomu by malo ľudstvo napredovať? Práve preto treba opätovne čítať toto útle, no pre sociálnu filozofiu absolútne zásadné dielo.

Po Thomasovi Morovi sú dodnes pomenované inštitúcie, kostoly, vzniklo Centrum pre štúdia Thomasa Mora v Dallase, Spoločnosť Thomasa Mora, Právne centrum Thomasa Mora, aj vedecký časopis Moreana. More je pre svoju odvahu a myšlienkový odkaz dodnes uctievaný katolíkmi (svätec, mučeník, patrón štátnikov a právnikov), komunistami (odvolávali sa na neho Marx, Engels, Kautsky aj Lenin), ba dokonca i Anglikánskou cirkvou (titul martýr reformácie),[5] ktorej vznik bol paradoxne sprevádzaný Morovou popravou. Thomas More teda stále inšpiruje a nezostáva v zabudnutí. Morov osud je zaujímavou témou aj pre umenie: mapuje ho seriál Tudorovci (2007) či filmoch A Man for All Seasons (v dvoch verziách 1966 a 1988). Wiliam Shakespeare na motívy jeho zložitého života začal písať divadelnú hru, ktorú však nedokončil. Tragická smrť Thomasa Mora sa stala vstupnou bránou k jeho duchovnej nesmrteľnosti.

MORE, Thomas: Utópia. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017

Odkazy:

[1] Doteraz bola Utópia preložená iba do češtiny v rokoch 1911, 1950 a 1978. Prekladateľka si musela dať veľkú prácu so skracovaním široko-rozvitých viet zo starej angličtiny, aby dielo bolo pre čitateľa stráviteľné. Podarilo sa jej to excelentne.

[2] Snáď ani neexistuje kniha, ktorej som venoval toľko času a ktorú som už toľko krát komentoval, napriek tomu píšem recenziu prvý krát. Morovo dielo ma inšpirovalo k doktorandskému štúdiu (štyri roky hĺbkového štúdia utopistov a ich projekcií), napísaniu knihy Utopisti, vizionári sveta budúcnosti (Matica slovenská, 2020) a spolupráci s VSSS na poznámkach a doslovoch k ďalším dvom utópiám od Francisa Bacona (Nová Atlantída, VSSS, 2018) a Tommasa Campanellu (Slnečný štát, VSSS, 2020).

[3] Sám More projektoval v Utópii zrušenie trestu smrti, pritom sám More zomrel krutou mučeníckou smrťou potom čo odmietol uznať anulovanie manželstva Henricha VIII. s Katarínou Aragonskou.

[4] Mimochodom dielo Chvála bláznivosti (VSSS, 2012) vydal Erazmus na počesť Thomasa Mora.

[5] Utópia je spoločnosť demokratická, ekonomicky komunistická (beztriedna), no zároveň postavená na viere v nesmrteľnosť duše (animizmus) a blízka je aj ku kresťanstvu (pre komunitárny rozmer Kristovho učenia, zdôrazňuje v Utópii More). To všetko sú atribúty utopického spoločenstva, ktorá sa môžu javiť ako protichodné, no v Morovej Utópii majú svoje racionálne zdôvodnenie.

Článek vychází ve spolupráci s webem Dav Dva.